Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Sektor vzdelávania, výchovy a športu je významne ovplyvňovaný inováciami, meniacimi požadované odborné vedomosti a zručnosti a online priestorom

06.02.2022

Dňa 24. februára 2022 sa v priestoroch hotela Stupka, Tále uskutočnilo 9. rokovanie Sektorovej rady pre vzdelávanie, výchovu a šport (ďalej iba Sektorová rada). Rokovanie prebiehalo hybridne, časť členov Sektorovej rady sa zúčastnila rokovania prezenčnou formou, časť bola pripojená online, prostredníctvom aplikácie MS Teams. Takto vytvorené podmienky zaručili 100%-nú účasť všetkých prihlásených členov na rokovaní a garanciu produktívneho rokovania a konštruktívnych dialógov.

Rokovanie Sektorovej rady otvoril predseda Pavel Ondek. Tajomníčka sektorovej rady Dana Mažgútová informovala prítomných o zmenách v inštitucionálnom a personálnom zložení Sektorovej rady, zhodnotila plnenie úloh z predchádzajúceho obdobia s akcentom na dokončenie národných štandardov zamestnaní podľa schváleného harmonogramu, zaoberala sa pripravovaným rankingom poskytovateľov vzdelávania.

Ranking poskytovateľov vzdelávania

Medzi dlhodobé úlohy sektorovej rady patrí kreovanie kritérií hodnotenia poskytovateľov vzdelávania na Slovensku. Kvalitné vzdelávanie predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie spoločenského rozvoja, hospodárskeho rastu a stability krajiny. Z toho titulu je zvyšovanie kvality celoživotného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania nielen verejným záujmom, ale i strategickým cieľom.

V centre pozornosti orgánov verejnej správy, štátnej správy, vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov je problematika kvality poskytovaného vzdelávania, systémové hodnotenie tejto kvality, napĺňanie očakávaní zamestnávateľov, ale aj účastníkov vzdelávania. Trvalé zlepšovanie kvality je možné zabezpečiť v prostredí vzájomnej otvorenosti a dôvery, ktoré prispieva k transparentnosti a porovnateľnosti výsledkov v európskom priestore. Zlepšovanie kvality vzdelávania je dynamickým a motivujúcim procesom, z ktorého môžu mať prospech všetci účastníci vzdelávania – vzdelávajúci, učiaci sa, hodnotitelia, prijímatelia. Ako informovala prítomných tajomníčka Sektorovej rady Dana Mažgútová, Realizačný tím SRI v sledovanom období naďalej pokračuje v spracovávaní kritérií hodnotenia kvality vzdelávania. Manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov, tajomníčka Aliancie sektorových rád Lucia Lednárová Dítětová predstavila členom Sektorovej rady očakávaný vývoj zamestnanosti do roku 2030+, komplexný strategický materiál Práca 4.0. Pán Radúz Dula, člen Sektorovej rady ako delegovaný zástupca Zväzov hotelov a reštaurácií vystúpil s príspevkom o zabezpečovaní odborného vzdelávania zamestnávateľom.

Pozornosť venovaná inováciám

Členovia sa prioritne vo svojej činnosti zaoberajú inováciami, bola dokončená Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore Vzdelávanie, výchova a šport s výhľadom do roku 2030. Členovia Sektorovej rady sa zaoberali aj sektorovými partnerstvami, prostredníctvom ktorých bude možná realizácia nastavených strategických opatrení a aktivít, definovaných  SSRĽZ.

Prostredníctvom inovácií, ktoré sú kľúčom ku zlepšeniu kvality života ľudí, sa efektívnejšie riešia problémy spoločnosti, ako sú napríklad udržateľný hospodársky rast, zmena klímy, zdravie, boj proti chudobe. Inovácie sú neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, majú významný vplyv na ľudské zdroje.

Preto je  nutné poznať, ktoré pracovné pozície môžu byť pod vplyvom inovácií ohrozené. S tým súvisí dôležitosť a nevyhnutnosť nastavenia systému celoživotného vzdelávania a vzdelávania dospelých. Doposiaľ identifikovanými inováciami, najviac ovplyvňujúcimi sektor vzdelávania je Digitalizácia, 3D technológie a materiály a Gamifikácia.

Zmeny pod vplyvom inovácií nie je možné realizovať bez:

  • ľudského kapitálu, ktorý stojí v centre inovácií. Sú to ľudia premieňajúci svoje vedomosti a zručnosti na efektívne uplatňovanie inovácií do aplikačnej praxe, pretavené do produktov a procesov;
  • vhodného vzdelávacieho prostredia, vytvárajúceho inovatívnu spoločnosť, schopného využiť inovačné kapacity ľudí, prispôsobiť sa a konkurovať prostredníctvom vzdelávania, zlepšujúceho synergiu medzi inštitúciami terciárneho vzdelávania a priemyslom, zabezpečujúceho kombináciu zručností a vedomostí na trhu práce a uľahčujúceho prenos poznatkov;
  • celoživotného vzdelávania sa, ktoré je v tejto súvislosti rozhodujúce, pretože inovácia nevyhnutne spôsobuje, že niektoré vedomosti a procesy sa stávajú zastaranými a implementácia inovácií si vyžaduje neustále zlepšovanie odborných zručností a vedomostí ľudí.

Vyššie uvedené by malo napomôcť vytváraniu inovačných vzdelávacích prostredí 21. storočia, sociálnych a kolaboratívnych, podporujúcich motiváciu a emócie študentov. V takomto prostredí je možné akceptovať individuálne rozdiely za súčasného dodržiavania vysokých štandardov a očakávaní, pri zachovaní zvládnuteľného pracovného zaťaženia.

Vzdelávanie v online priestore

Sektor Vzdelávanie, výchova a šport má zodpovednosť za vytváranie kvalitného vzdelávacieho prostredia, ktoré je však v súčasnosti stále negatívne ovplyvňované pandémiou COVID-19, o čom svedčia aj dosiahnuté výsledky žiakov 9. ročníkov, o ktorých boli členovia Sektorovej rady informovaní. Národný ústav certifikovaných meraní realizoval v dňoch 31. mája až 11. júna 2021 reprezentatívny prieskum monitorujúci priebeh dištančného vzdelávania a úroveň vedomostí a zručností žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom.  Prieskumu sa zúčastnilo 11 999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku „Dištančné vzdelávanie z pohľadu deviatakov“. V rámci dištančného vzdelávania sa na online hodiny pripájalo 94,6 % žiakov. Každý deň sa na online vyučovanie pripájalo 84,3 % žiakov. Zo skupiny žiakov, ktorí sa na online hodiny nepripájali (5,4 %), dostávalo podporu 4,7 % žiakov v podobe materiálov k novému učivu, pracovných listov alebo zadaní domácich úloh. Zvyšných 0,7 % žiakov, ktorí sa na online hodiny nepripájali, nedostávalo zo strany učiteľa a školy žiadne domáce úlohy ani študijné materiály. Žiaci, ktorí sa nepripájali na online vyučovanie a ani nedostávali žiadne úlohy a študijné materiály, pochádzali významne častejšie z najchudobnejších regiónov Prešovského, Banskobystrického a Košického kraja.

Až takmer 70 % žiakov uviedlo, že škola zisťovala technické vybavenie žiaka na online vyučovanie, ale len v necelých 15 % dokázala škola žiakom s technickým vybavením aj pomôcť.

Dve tretiny žiakov (70,0 %) zároveň v dotazníku priznali, že počas pripojenia na online vyučovanie realizovali aktivity, ktoré s vyučovaním nesúviseli (napr. chatovanie, pozeranie filmov, hranie online hier a pod.). Na dennej báze realizovalo takéto aktivity nesúvisiace s vyučovaním až 45,2 % žiakov, títo žiaci prevažovali v Bratislavskom kraji (52,7 %).

Pomoc a podporu (napr. od rodiča, súrodenca, inej osoby v domácnosti) počas dištančného vzdelávania potrebovala zhruba polovica žiakov (52,2 %). Približne tretina žiakov uviedla, že prostredníctvom online vyučovania sa im ťažšie učili predmety matematika, fyzika a chémia. Naopak, ľahšie sa im učili predmety 1. cudzí jazyk a slovenský jazyk a literatúra.

Polovici žiakov (52,7 %) chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi/spolužiačkami v triede. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia pociťovali vyššiu mieru izolácie oproti žiakom bez sociálneho znevýhodnenia a mali tiež vyššiu mieru potreby kontaktu s pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl (školský psychológ, výchovný poradca). Sociálny kontakt s odbornými zamestnancami škôl vo výraznejšej miere chýbal aj žiakom so zdravotným znevýhodnením.

Takáto situácia nemôže mať dlhodobý negatívny vplyv na poskytovanú kvalitu vzdelávania, preto bude nevyhnutné prijať adekvátne opatrenia, skonštatoval predseda Sektorovej rady.

Ďalšie rokovanie Sektorovej rady sa uskutoční dňa 6. 6. 2022.

Sponzori

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Aktivity boli realizované v rámci Národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“, v gescii MPSVR SR.

Dodávateľ hlavných aktivít: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.

« domov

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.