Sektorová rada Obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch

  • O sektore
  • Zoznam členov sektorovej rady
  • Zoznam garantovaných zamestnaní
  • Aktuality z odvetvia
  • Dokumenty na stiahnutie
  • Fotogaléria

Človek mal už počas doby kamennej a bronzovej zmysel pre obchodovanie. Pre uspokojovanie svojich potrieb si svojpomocne zabezpečoval potravu, vyrábal rôzne náradie a pomôcky. Nie každá domácnosť si však dokázala zaobstarať a vyrobiť všetko na uspokojenie svojich potrieb. Postupne vznikal priestor pre trh, miesto, na ktorom si jednotlivé subjekty (výrobcovia) vymieňali výsledky svojej činnosti (tovar). Jednotlivé naturálne hospodárstva, pôvodne vyrábajúce len pre vlastnú potrebu, sa špecializovali a dopĺňali. Závislosť jednotlivých výrobcov a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činností tak začala rásť.

Spočiatku obchodovanie prebiehalo v podobe výmeny tovaru za iný tovar, napríklad dobytok za plátno, kožušiny za potraviny a pod. Takýto spôsob obchodovania sa nazýva barter. Nevýhody naturálneho obchodovania spočívali v zlej deliteľnosti tovaru, v raste sortimentu tovaru či hľadaní vhodného kupca, pretože nie vždy bol obojstranný záujem o výmenu tovaru. Časom ľudstvo do obchodovania zaviedlo drahé kovy slúžiace ako platidlo, ktoré čoskoro nahradili bankovky a mince. Peniaze tak uľahčovali obchodovanie.

Obchodovanie je výmenná činnosť na trhu, kde sa stretáva záujem predávajúceho a kupujúceho o tovar. Predávajúci má záujem tovar predať, kupujúci kúpiť, pričom výmena je sprostredkovaná peniazmi. Výsledkom zhody záujmu kupujúceho a predávajúceho je cena tovaru, za ktorú sa realizuje kúpa a predaj. Na správanie sa ľudí pri obchodovaní vplýva množstvo faktorov, či už ekonomických (výroba, jej úroveň a kvalita, ceny, dôchodky a pod.), alebo neekonomických (vzdelanostná a kultúrna úroveň obyvateľstva, geografické činitele, zvyky, tradície, politická situácia a pod.).

Ešte pred tridsiatimi rokmi sa na našom trhu nachádzali prevažne obchody s úzkou špecializáciou. Mäso sa kupovalo len u mäsiara, zelenina len v zelovoci a pod. V súčasnom období sa obchod neustále rozvíja. Maloobchod vytláčajú veľké nákupné centrá a supermarkety, ktoré ponúkajú aj rôzne typy služieb a sortimentu pod jednou strechou, napr. opravy spotrebného tovaru, donáškovú a servisnú službu a pod. Obchodné reťazce však poskytujú obyvateľstvu nielen tovar a služby, ale aj pracovné príležitosti. Ľudia sa môžu uplatniť ako predavači, obchodníci, pokladníci, logistici, skladníci, prepravcovia a pod.

Významnú úlohu zohráva v našich podmienkach aj vplyv medzinárodného obchodu, ktorý zahŕňa medzinárodnú výmenu tovaru a služieb medzi krajinami v rámci medzinárodných ekonomických zoskupení. Dochádza k závislosti štátov od ekonomickej spolupráce. Akákoľvek zmena obchodovania jednej krajiny ovplyvní pozíciu ostatných krajín a naopak. Prínos medzinárodného obchodu je však v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o tovar, ktorý krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť.

Cestovný ruch je špecifickou formou pohybu obyvateľstva, ktorý umožňuje realizáciu niektorých jeho potrieb, napr. poznávanie iných krajín, zmenu prostredia, odpočinok, sebarealizáciu, komunikáciu a pod. Začiatky cestovného ruchu siahajú do starovekého Ríma, avšak jeho hlavný rozvoj nastal po II. svetovej vojne.

Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na realizácii jeho činností sa podieľa celý rad ďalších odvetví (napr. doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, pohostinstvo, gastronómia a pod.). Služby vykazujú vysokú dynamiku a radia sa k rýchle rastúcim oblastiam hospodárstva.

Slovensko, vzhľadom na svoju geografickú polohu, ponúka dostatočné možnosti rozvoja cestovného ruchu. Viac ako polovicu územia krajiny tvoria horské oblasti, čo dáva predpoklady na rozvoj turistiky a cestovného ruchu. Vidiecky charakter zasa ponúka výborné podmienky pre agroturistiku. Veľkým prínosom sú termálne a minerálne pramene, ktorých je vyše 1 000, čo podporuje celoročný rozvoj kúpeľnej liečby pre domácu a zahraničnú klientelu. Prírodné bohatstvo dopĺňajú kultúrne a historické pamiatky. V tejto oblasti je potrebné zvýšiť úroveň informovanosti, propagácie, kvalitu a komplexnosť poskytovaných služieb.

Úspešný rozvoj cestovného ruchu v európskom a svetovom meradle prispieva k hospodárskemu rastu a zvyšovaniu zamestnanosti.

Tak ako cestovný ruch, aj pohostinstvo a gastronómia zameriavajú pozornosť na uspokojovanie špecifických individuálnych potrieb a prianí zákazníkov. Dejiny kuchárskeho umenia sa začali písať už v čase, keď človek začal používať oheň na prípravu svojho pokrmu. S rozvojom civilizácie sa rozvinulo poskytovanie pohostinských služieb, začala sa výroba piva a vína, vznikali hostinské domy, objekty pre poskytovanie stravovacích služieb, pekárne a pod. Po II. svetovej vojne sa svetová gastronómia prudko rozvíjala, zatiaľ čo na Slovensku bola v tejto oblasti stagnácia. Pozitívny obrat nastal po zásadných spoločenských zmenách, ktoré sa uskutočnili v roku 1989.

S rozvojom cestovného ruchu, pohostinstva a gastronómie stúpa dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. Uplatnenie v týchto odvetviach nájdu hlavne kuchári, čašníci, animátori, pracovníci cestovných kancelárií a pod. Aj v cestovnom ruchu je stále významnejší vstup zahraničných investorov a podpora z fondov financovaných EÚ, čo prispieva k sľubnej perspektíve tohto odvetvia.

Použitý zdroj:

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Zapamätať prihlásenie