O sektore

---

Národné štandardy zamestnaní

• Zoznam vytvorených a zrevidovaných v priebehu Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike

Inovácie a SWOT

• Kľúčové inovačné a technologické zmeny ovplyvňujúce sektor s dopadom na ľudské zdroje v horizonte 2030
• Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Vnútorná strategická analýza

• Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor
• Sektorovo špecifické ukazovatele zamestnanosti
• Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov
• Identifikácia kľúčových a kritických činiteľov

O sektore

• Úvodná správa o sektore
• Kontext sektora z roku 2019

Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:

• Demografickej skladby ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov
• Ľudských zdrojov a inovácií
• Alokácie ľudských zdrojov v procesoch produkcie výrobkov a poskytovania služieb
• Pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest
• Hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ
• Ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre nsp/sri
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska veku, pohlavia a podielu zamestnancov podľa krajov
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska vzdelania, dodatočnej potreby pracovných síl
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska očakávaných disparít
• Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
• Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
• Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce
• Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach
• Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
• Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti
• Vitalita zamestnávateľských subjektov
• Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Slovenská republika má za sebou úspešné štvrťstoročie svojej existencie. Stala sa uznávanou súčasťou spoločenstva krajín západnej demokracie a vyspelých ekonomík, o čom svedčí naše členstvo v Európskej únii, Schengenskom priestore, menovej únii, OECD, NATO a OSN.

Obchod je mimoriadne dôležitou súčasťou hospodárstva Slovenska, je druhým najviac podieľajúcim sa sektorom na tvorbe HDP, je dôležitým zamestnávateľom – zamestnáva viac ako 12 % všetkých pracujúcich v rámci národného hospodárstva. Stabilita tohto sektora prispieva k stabilite ekonomiky.

Kvalifikačná úroveň pracovnej sily je jedným z kruciálnych faktorov, ktoré budú determinantom rozvoja a stability. Otázka je, ktorým smerom sa má uberať vzdelávanie, keď vo všeobecnosti sa hovorí o tom, že časť pracovných pozícií súčasnosti nebude existovať a časť pracovných pozícií zatiaľ neexistuje a ani nie sú známe ich názvy.

Stratégia Európskej únie nazvaná  “Obchod pre všetkých” pristupuje k obchodnej politike tak, aby účinne riešila otázky, ktoré ovplyvňujú súčasnú ekonomiku založenú na hodnotovom reťazci, ako je kvalita poskytovaných služieb, kvalita produktov, digitálny obchod a mobilita odborníkov, vedúcich pracovníkov a poskytovateľov služieb. Zákazníci budú stále náročnejší na kvalitu, na služby a zákaznícky servis, na rýchlosť nákupu či dodanie tovaru a tiež na informácie o tovare a budú schopní tieto informácie lepšie využívať s využívaním nových technológií.

Je preto dôležité sledovať trendy a predpokladanú potrebu úrovne vzdelania a zručností, ktoré prispejú k tomu, že pracovná sila, ktorú vychovajú odborné školy a univerzity, sa na trhu aj uplatní.

Očakávané trendy

• nakupovanie sa stane sociálnym fenoménom a bude vypĺňať voľný čas spotrebiteľa;
• vzrastie význam „convenience store“, vzrastie podiel obchodníkov, ktorí nebudú súčasťou sietí a vzrastie postavenie a význam obchodných a spoločenských centier;
• vzrastie podiel nových technológií, ktoré uľahčia nákup, uľahčia skúšanie tovaru v prevádzkových jednotkách (skúšobné kabínky budú proaktívne), platenie;
• spotrebiteľ bude viac uvedomelý a vedomý si svojich práv. Bude mu však treba pripomínať jeho povinnosti;
• vzrastie ponuka nezávislých zdravotníckych služieb, platených, parciálne naviazaných na obchodnú sieť;
• vzrastie význam internetu vecí a nadväzujúcich technologických inovácií, ktoré budú viesť ku kúpe produktu spotrebiteľom;
• bude narastať podiel elektronického obchodovania na maloobchodnom obrate, vrátane potravín;
• zásadne sa zrýchli systém platenia, najmä v potravinárskych predajniach implementáciou nových inovačných technológií;
• výskum trhu bude zásadne prispievať k odhadu trendov, zmeny nálad spotrebiteľa.

Očakávaná potreba zručností na úrovni stredného školstva

• klesne podiel fyzických a manuálnych zručností,
• vzrastie podiel základných kognitívnych zručností,
• vzrastie podiel vyšších kognitívnych zručností,
• vzrastie podiel sociálnych a emocionálnych zručností,
• vzrastie podiel (možno dvojnásobne)  a potreba technologických zručností.

Očakávaná potreba zručností na úrovni vysokého školstva

• komplexné riešenie problémov,
• kritické myslenie,
• kreativita,
• manažment ľudí,
• koordinácia práce s inými (práca v tíme),
• emocionálna inteligencia,
• schopnosť analyzovať a prijať rozhodnutie,
• orientácia na služby,
• negociačné schopnosti,
• kognitívna flexibilita.

V tomto kontexte bude potrebné, aby školy adaptovali svoje osnovy, reštrukturalizovali svoje učebné plány. Bude potrebné, aby aktívne pristúpili k implementácii požiadaviek hospodárskej praxe do systému vzdelávania. Školy musia pripraviť na vstup do praxe študentov tak, aby títo ihneď po nástupe mohli efektívne na pracoviskách fungovať. Cieľom by malo byť samostatne (študentom) vytvoriť nápad, pripraviť jeho realizáciu, otestovanie a implementáciu. Vzdelávanie by malo byť postavené na 4 C: Creativity (kreativita) – Collaboration (spolupráca) – Critical Thinking (kritické myslenie) – Communication (komunikácia). Je potrebné implementovať moderné evaluačné metódy. Musí byť dostatočne ohodnotená tímová práca, riešenie problému a spracovanie výstupov, ktoré bude prax ochotná akceptovať. Jednotlivé fázy riešenia problémov pre prax musia dokázať kvalitne analyzovať, pripraviť koncepciu, overiť ju a dokázať prostredníctvom komunikácie obhájiť svoje pozície.

Cestovný ruch je Medzinárodnou organizáciou cestovného ruchu (UNWTO) označovaný za jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich globálnych odvetví hospodárstva. V celosvetovom meradle sa podieľa na tvorbe jedného z desiatich pracovných miest, desiatich percent hrubého domáceho produktu, siedmich percent exportovaných produktov a tridsiatich percent exportovaných služieb. Dôležitosť rozvoja turizmu na Slovensku podčiarkuje aj vyhlásenie Európskej komisie, ktorá vo svojej publikácii Trendy turizmu v Európskej únii (European Union Tourism Trends) špecifikuje cestovný ruch ako „kľúčový pilier stratégie EÚ pre pracovné miesta a inkluzívny rast“.

Turizmus z dlhodobého hľadiska napomáha inklúzii pozitívnych hodnôt v spoločnosti, spojených s prenosom informácií o rôznych kultúrach a rozširovaním perspektívy, čo vedie k zvyšovaniu tolerancie a zlepšeniu medzinárodnej spolupráce. Z hľadiska zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov je nesmierne dôležitý tlak, ktorý odvetvie cestovného ruchu vytvára na zvyšovanie pridanej hodnoty poskytovaných služieb. Pri nutnosti udržania istého stupňa medzinárodnej konkurencieschopnosti sa vytvára požiadavka na čo najvyššiu kvalitu pracovníkov, ich jazykové zručnosti i schopnosť prispôsobiť sa najnovším inováciám. Dôležitú úlohu na trhu práce zohrá odvetvie turizmu v čase zvyšovania automatizácie v priemyselných odvetviach, kde bude pôsobiť ako prijímateľ pracovnej sily, ktorá z toho dôvodu stratí svoje miesta.

Novinky zo sektora