SWOT analýza sektora – sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo

• Základný popis súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore podľa skupín subjektov finančného trhu
• Základná dátová analýza sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti subjektov
  • Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia
  • Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia
  • Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia
  • Činnosti v oblasti nehnuteľností
  • Prenájom a lízing
• PESTLE analýza sektora
• SWOT analýza sektora – sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo

Silné stránky

• Flexibilita pracovnej sily s ohľadom na mieru technologických inovácií v kľúčových odvetviach slovenskej ekonomiky. Rozvinutosť a kvalifikovanosť IKT v rámci sektora, existencia inovačných lídrov
• Pozitívny prístup k inováciám a ich zapájaniu do komerčnej praxe v sektore
• Ideálna veľkosť trhu na testovanie inovatívnych technológií v praxi a vzdelávanie pracovníkov ako aj klientov na adoptovanie nových inovatívnych riešení
• Vysoký stupeň penetrácie finančných služieb medzi podnikmi ako aj bežným obyvateľstvom
• Stabilný a relatívne konzervatívny finančný sektor
• Vysoké pokrytie internetovým pokrytím naprieč krajinou a rozvoj digitálnych prepojení špeciálne v čase pandémie
• Rozvinutá sieť odbytových kanálov a kamenných pobočiek bánk v krajine
• Kvalifikovaná pracovná sila motivovaná príležitosťami rastu a miezd v sektore
• Digitálna vyspelosť finančných inštitúcií a vyššia digitálna gramotnosť pracovníkov v sektore
• Prítomnosť nadnárodných spoločností s know-how v oblasti financií a kapacitou zručností  svojich zamestnancov
• Prítomnosť viacerých vhodných vzdelávacích inštitúcií, ktoré pripravujú zamestnancov v oblastiach administratívnych zručností – obchodné akadémie, vzdelávacie kurzy
• Špecifický, jedinečný prístup k vybraným kľúčovým dátam klientov a možnosť ich hĺbkovej analýzy

Slabé stránky

• Vysoký podiel zahraničného kapitálu v sektore, koncentrácia rozhodovania o inováciách v materských spoločnostiach a s tým spojené nízke investície do inovácií na Slovensku
• Negatívne empirické skúsenosti s fungovaním finančného trhu (kapitálový trh a nebankový sektor)
• Nízka rozvinutosť kapitálového trhu pri poskytovaní zdrojov financií MPS (malým a stredným podnikom) alebo perspektívnym start-upom na Slovensku
• Nízka úroveň finančnej gramotnosti obyvateľstva vedie ku konzervatívnemu správaniu zo strany klientov ako aj nízkej dôvere vo finančný systém
• V slovenskom prostredí absentuje dostatočná previazanosť domáceho výskumu a vývoja so sektorom, kde by bol podporený priamo transfer technológií a zvyšovanie kapacít domácich inštitúcií
• Nedostatočné financovanie začínajúcich spoločností a slabá podpora rozvoja projektov, ktoré sú závislé od podpory rizikového kapitálu
• Nízke právne povedomie zakladateľov FinTechov o regulačných požiadavkách a ich zmenách na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi
• Príliš rozšírená a silná sieť finančných sprostredkovateľov
• Zastaraný a málo flexibilný systém vzdelávania s nízkou podporou podnikavosti a inovácií, vychádzajúci z absencie reforiem školstva z hľadiska obsahu a priorít vzdelávania
• Klesajúci záujem študentov o matematiku a technické smery, ktorý v kombinácii s demografickou krivkou bude viesť k výraznému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily dostupnej v sektore
• Slabá flexibilita vzdelávacieho systému, ktorý v dôsledku tohto nastavenia slabo reaguje na nové formy práce a manažmentu, ktoré sa stávajú bežnými v zahraničí
• Nízke povedomie o digitálnej bezpečnosti a nízka digitálna gramotnosť naprieč generáciami. Slovenská verejnosť nie je pozitívne naklonená akceptovaniu technologických alebo spoločenských zmien.

Príležitosti

• Rozvíjajúce sa FinTech prostredie v EÚ poskytujúce potenciál rastu pre nové spoločnosti v sektore
• Rastúca dostupnosť retailových a B2B finančných produktov, vytvárajúca nové partnerstvá a hodnotové reťazce v krajine a naprieč hranicami
• Zvýšenie koncepčného prístupu zo strany regulátorov, vedúce k stabilnému podnikateľskému prostrediu a rozvoju nových podnikateľských modelov
• Otvorenie slovenského finančného trhu finančným inováciám môže prilákať na Slovensko zahraničné talenty
• Slovensko môže využiť dostupné zdroje v čase pandémie COVID-19 na výraznú digitalizáciu rôznych sektorov, kde bankový sektor môže rozširovať poskytovanie digitálnych bankových a finančných služieb
• Zvyšovanie digitalizácie v štátnej správe a odbúravanie administratívy na zvyšovanie digitálnej konkurencieschopnosti
• Cezhraničné poskytovanie finančných služieb prostredníctvom passportingového režimu
• Okamžité platby, otvorené API
• Rozvoj platobných služieb
• Aktívny rozvoj virtuálnych mien a virtuálnych aktív
• Využitie regiónu V4 a blízkosti technologických hub-ov vo Viedni, Brne či Krakove na rozvoj finančných inovácií
• Vývoj a nasadzovanie regulačných a dohliadacích finančných inovácií (RegTech, SupTech)
• Globálne nasadenie lokálnych riešení pri zameraní sa na BaaS, IaaS
• Rozvoj realitného trhu sústredenou aktivitou vlády
• Spoločenská objednávka skvalitnenia celoživotného vzdelávania
• Nové možnosti získavania talentov v dôsledku digitalizácie hospodárstva a spoločnosti
• Zapojenie sa do dátovej ekonomiky

Riziká

• Časté príklady gold-platingu národnej legislatívy nad rámec právnej úpravy EÚ^[1]
• Nestabilita legislatívneho prostredia spôsobená častými legislatívnymi zmenami v podnikateľskom prostredí
• Nedôvera domácností voči finančným trhom, spôsobená volatilitou, znižujúca mieru investovania a využívania finančných nástrojov
• Čoraz prísnejšia legislatíva (národná aj európska) v oblasti zabezpečenia osobných údajov vedie k novým rizikám (finančným a právnym) v prípade úniku údajov
• Hrozba prenosu kompetencií, know-how, kapitálu a likvidity zo slovenských pobočiek na úroveň materských spoločností
• Nedostatočná moderná pracovná mobilita v krajine alebo aj zo zahraničia môže ohroziť dostatočnosť pracovnej sily pre sektor bankovníctva a zvyšovať jeho nákladovosť
• Absencia stratégií celoživotného vzdelávania na využitie potenciálu starnúcej pracovnej sily vo firmách, aby sa zabezpečila vyššia pridaná hodnota dostupnej pracovnej sily
• Prepadávanie v indexoch DESI, zníženie konkurencieschopnosti prostredia, môže mať za následok odliv talentov a odchod veľkých firiem zo Slovenska
• Vysoké daňové zaťaženie a sektorové dane, ktoré môžu ohroziť atraktívnosť Slovenska, kvôli silnej globálnej konkurencieschopnosti finančného trhu EÚ
• Kybernetické riziká vytvárajú hrozby z hľadiska potreby všetkých spoločností prispôsobiť svoje procesy, infraštruktúru a dostupné (ľudské) zdroje na zabezpečenie citlivých informácií a duševného vlastníctva
• Nekontrolovaný rozvoj virtuálnych mien a virtuálnych aktív, ktorý môže ohroziť stabilitu finančného trhu
• Koncentrácia poskytovania finančných služieb len vo väčších mestách z dôvodu presunu služieb do digitálneho priestoru s cieľom znižovania nákladov cez zužovanie pobočkovej siete finančných inštitúcií
• Digitálna negramotnosť niektorých skupín obyvateľstva a väčšia digitalizácia služieb
• Regulačná arbitráž finančného trhu v rámci EÚ

[1] Goldplating – transpozícia legislatívy EÚ, ktorá ide nad rámec toho, čo je vyžadované legislatívou a súčasne je v rámci zákonnosti, všeobecne sa má za to, že takéto regulačné zaťažovanie nad rámec povinnosti bráni budovaniu jednotného trhu a vedie k zhoršovaniu podnikateľského prostredia.