Ľudské zdroje
Z celkového počtu 282 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 84 % zamestnanci v podnikoch a 13 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. 40 % z týchto pracujúcich je zamestnaných v automobilovom priemysle a 60 % v strojárstve. Za posledných 5 rokov poklesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 1 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 38 % sektorov s najvyšším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.
Pohľad podľa odvetví
V sektore v súčasnosti pracuje o 61 % viac osôb ako pred 20 -timi rokmi a podieľa sa 11,7 % na celkovej zamestnanosti v SR. Tento podiel od roku 2001 vzrástol o 3 p. b. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore je na úrovni 3 %. V porovnaní s nárastom v SR možno hovoriť o dynamicky rastúcom sektore z hľadiska počtu pracujúcich a patrí medzi 17 % sektorov s najvyšším rastom zamestnanosti. Najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2008, (o 10 %). Do roku 2030 sa očakáva rast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a Schaeffler Skalica, spol. s r.o., ktorí zamestnávajú 9 % zamestnancov sektora.
V sektore prevažujú muži. Ich podiel mierne klesol, zo 72 % v roku 2015 na súčasných 71,7 %. Sektor patrí medzi 38 % sektorov s najvyšším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, a to na úrovni 81 %.
V Bratislavskom kraji pracuje až 20 % zamestnancov sektora, kde má sektor 8 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu so Žilinským a Trnavským krajom tvoria spolu 50 % zamestnanosti sektora. Sektor automobilový priemysel a strojárstvo sa najrýchlejšie rozvíja v Trenčianskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 24 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Banskobystrickom kraji. Regionálne rozloženie zamestnancov sektora je viditeľné na Obrázku č. 3.
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora
V sektore dochádza za prácou do iného kraja 25 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Trnavského kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 42 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Bratislavskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 55 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Trnavského kraja a tvoria 24 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.
Sektor patrí medzi mladšie sektory z hľadiska veku zamestnancov. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 88 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 2 roky nižší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 18 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je vyšší, na úrovni 43 rokov (Graf č. 7). Divíziou s najnižším priemerným vekom (v roku 2020) je 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov (priemerný vek bol 40 rokov), s najvyšším priemerným vekom divízia 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov (priemerný vek bol 45 rokov).
Vekové rozloženie zamestnancov v sektore
V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 13 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 3 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktoré spolu majú 59 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bol zaznamenaný nárast o 56 %.
Ak sektor definujeme podľa špecifických zamestnaní, podiel pracovných miest s vysokou kvalifikáciou dosahuje 8 %. Dominujúcimi hlavnými triedami zamestnaní sú 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 8 Operátori a montéri strojov a zariadení s 45 %-ným a 31 %-ným podielom na zamestnanosti sektora.
Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 1 p. b. na súčasných 21 %. Sektor patrí medzi 33 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 7,1 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 21,8 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 11 % zamestnancov sektora.
V sektore rastie podiel pracujúcich v odbore vzdelania. V súčasnosti približne 39 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri stredoškolských a vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 39 % (Graf č. 8). Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 45 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.
Podiel pracujúcich v odbore vzdelania
V sektore pracuje približne 9 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel stagnuje. V sektore je menej podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR, sektor možno považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor, 6 % zamestnancov má vyššie vzdelanie ako je vyžadované na výkon práce.
V máji 2021 bolo na trhu práce v SR 56 322 mladých nezamestnaných (do 29 rokov). V sektore automobilový priemysel a strojárstvo – definovanom divíziami 25, 28, 29, 30, 32, 33, 45 – bol počet nezamestnaných 3 327. Sektor sa tak podieľa na nezamestnanosti mladých 5,91 %-ami. Prehľad nezamestnaných podľa jednotlivých divízií, vrátane dĺžky nezamestnanosti, je uvedených v Tabuľke č. 1.
Počet mladých nezamestnaných do 29 rokov podľa sektorových divízií
V sektore nie je výrazný únik mozgov do zahraničia. Celkovo v SR 9 % absolventov odišlo do zahraničia.
Mzdy v sektore sú nad úrovňou SR. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je o 11 % vyššia ako priemer v SR a mediánová mzda o 14 % vyššia ako v SR. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 25 % sektorov s najvyššími mzdami v SR (Graf č. 9).
Priemerná hrubá mesačná mzda podľa sektorov v EUR (2019)
V SR zamestnanci v sektore automobilový priemysel a strojárstvo zarábajú za hodinu v priemere 8,3 EUR, čo je o 92 % menej ako je priemer európskych krajín. Najvyššie hodinové mzdy v tomto sektore majú zamestnanci v Belgicku a v Taliansku, kde zarábajú v priemere o 200,9 EUR, resp. o 54,7 EUR viac ako v SR. Naopak, priemerné hodinové mzdy v Grécku prestavujú len 58 % našich priemerných hodinových miezd (Graf č. 10).
Priemerné hodinové mzdy v sektore (v EUR)
V sektore je vysoký podiel agentúrnych zamestnancov. Približne 1,5 % zamestnancov sektora je zamestnaných cez pracovnú agentúru a sektor zamestnáva 16 % všetkých agentúrnych zamestnancov v SR. Celkovo v SR pracuje cez agentúru 1 % zamestnancov. Obrázok č. 4 zobrazuje podiel agentúrnych zamestnancov.
Podiel agentúrnych zamestnancov
[1] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[2] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[3] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010 a interné modely TREXIMA Bratislava určujúce optimálnosť vykonávanej profesie vzhľadom na vyštudovaný odbor vzdelania.
[4] Zdrojom údajov je ŠÚ SR a EUROSTAT.
[5] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
