O sektore

---

Národné štandardy zamestnaní

• Zoznam vytvorených a zrevidovaných v priebehu Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike

Inovácie a SWOT

• Identifikácia kľúčových trendov a zmien ovplyvňujúcich sektor
• Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Vnútorná strategická analýza

• Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor kultúry a vydavateľstva
• Sektorovo špecifické ukazovatele
• Sektorovo špecifické ukazovatele zamestnanosti
• Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov
• Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov

O sektore

• Úvodná správa o sektore
• Kontext sektora z roku 2019

Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:

• Demografickej skladby ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov
• Ľudských zdrojov a inovácií
• Alokácie ľudských zdrojov v procesoch produkcie výrobkov a poskytovania služieb
• Pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest
• Hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ
• Ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska veku, pohlavia a podielu zamestnancov podľa krajov
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska vzdelania, dodatočnej potreby pracovných síl
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska očakávaných disparít
• Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
• Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
• Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce
• Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach
• Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
• Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti
• Vitalita zamestnávateľských subjektov
• Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Sektor kultúry na rozdiel od väčšiny ostatných sektorov predstavuje vnútorne mimoriadne diverzifikovaný systém, ktorý zahŕňa veľké množstvo špecifických oblastí a činností. Kľúčové charakteristické črty a poslanie sektora sú:

• Kultúra pôsobí ako nástroj posilňovania identity a budovania rešpektu, a to na všetkých úrovniach(európska, národná, regionálna a miestna/komunitná):
  • podpora ochrany a propagácie kultúrneho dedičstva Európy (ako spoločného zdroja) s cieľom zvýšiť informovanosť o našej spoločnej histórii a posilniť pocit spoločnej európskej identity (Nová európska stratégia pre kultúru);
  • participácia na vedeckovýskumných a odborných projektoch a kultúrnych aktivitách národného a medzinárodného charakteru – slovenské lokality svetového dedičstva UNESCO, pamiatkový fond a pamiatkové hodnoty v kontexte svetovej, národnej a regionálnej kultúry;
  • stabilizácia a rozvoj fondových inštitúcií ako depozitára súčastí kultúrneho dedičstva a nositeľa prehlbovania poznatkov a ich prezentácie;
  • podpora zachovávania a sprístupňovania tradičnej kultúry; podpora živej kultúry a profesionálneho a transparentného fungovania médií.
• Kultúra je nástrojom zvyšovania kvality života, osobnostného rozvoja a kultivácie jednotlivca:
  • spoločenská akceptácia a podpora tézy priority kvality života pred bezprostredným hospodárskym efektom;
  • kultivácia kultúrnych potrieb a adekvátneho budovania/rozširovania ponuky poskytovaných služieb a rešpektovanie špecifických úloh jednotlivých oblastí aktivít a subjektov/nositeľov aktivít v zvyšovaní kvality života a osobnostného rozvoja jednotlivcov;
  • oblasť živej kultúry, predovšetkým vizuálneho, audiovizuálneho a scénického umenia odzrkadľuje aktuálnu kultúrnu situáciu a kondíciu spoločnosti, jej výsledky sú odrazom sveta, v ktorom žijeme, a jedinečnou a autentickou výpoveďou o tejto dobe;
  • umelecká produkcia má priamy dopad na zvyšovanie kvality života, intelektuálne a emočné zázemie obyvateľstva a podieľa sa na medzinárodnom kultúrnom dialógu.
• Kultúra zabezpečuje funkciu mobilizátora kreatívneho a ekonomického potenciálu:
  • kultúrne dedičstvo a lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva majú jedinečný potenciál v kontexte rozvoja cestovného ruchu, osobitne udržateľného kultúrneho turizmu;
  • obnova kultúrnych pamiatok, ich prezentácia, propagácia a udržateľný rozvoj sú kľúčovým príspevkom k rozvoju regiónov aj ako nástroj zvyšovania zamestnanosti, pričom efektívne využívanie digitalizácie kultúrneho dedičstva je samostatnou výzvou v rámci sprístupňovania kultúrneho dedičstva;
  • oblasť kreatívneho priemyslu predstavuje doteraz nedostatočne rozvinutý sektor, je preto dôležitá mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch, zakladanie kreatívnych centier a podpora dopytu po kreatívnej tvorbe, vrátane podpory vzniku a fungovania malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore;
  • fenomén podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu (ďalej len „KKP“) zahrňuje v širšom vymedzení celú oblasť umenia a kultúry, znamená vznik novej kultúrno-politickej paradigmy, v ktorej hrá hlavnú rolu človek, jeho osobnosť a kreatívne myslenie s dôrazom na rozvoj špecifických kľúčových zručností a vedomostí.

Sektor KKP sa stáva jedným z účinných nástrojov rastu  ekonomiky v EÚ na jednej strane a na druhej strane priamymi väzbami na umelcov a tvorcov zachováva a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a posilňuje európsku, národnú, regionálnu a miestnu identitu. Tvorba vysoko kvalifikovaných povolaní s presahom do ďalších sektorov (tzv. Connected Industries), ako aj determinácia moderného vzdelávania mladej generácie a transfer zahraničného know-how prostredníctvom vysokej miery mobility mladej generácie v rámci susedských krajín, ale aj zvyšku medzinárodného prostredia predstavuje významný perspektívny prínos sektora. Naviac, KKP má prirodzený potenciál posilňovať sociálnu kohéziu prostredníctvom rastúcej participácie rôznych cieľových skupín populácie v kultúrnych a kreatívnych činnostiach. KKP teda môže byť jedným z hlavných aktérov posilňovania otvorenosti a zvyšovania atraktivity našej krajiny a v tomto zmysle i kľúčovým nástrojom rozvoja viacerých spoločenských a hospodárskych segmentov, napríklad realizácie stratégie cestovného ruchu Slovenskej republiky.

Kreatívny priemysel

predstavuje súhrn odvetví, ktoré sú postavené na využívaní výsledkov duševnej tvorivej činnosti z oblasti umenia a kultúry. Jeho podstatou sú podnikateľské aktivity, založené na individuálnej tvorivosti, zručnosti a talente. Tieto činnosti prispievajú k hospodárskemu rastu, tvorbe kapitálu, miestnemu a regionálnemu rozvoju a podporujú zamestnanosť a tvorbu nových pracovných miest najmä pre mladých ľudí prostredníctvom zhodnocovania duševného vlastníctva.

V rámci vymedzenia obsahu a rozsahu KKP sektor kultúry a vydavateľstva zahŕňa činnosti, ktorých základom je kreativita, talent a zručnosti v oblastiach tradičných umeleckých odvetví (scénické umenie, výtvarné umenie, kultúrne dedičstvo), filmovej tvorby (vrátane DVD a videoprodukcie), audiovízie, videohier, nových médií, hudby, kníh a tlače. Tieto produkujú a distribuujú tovary alebo služby, ktoré sa v čase ich vývoja považujú za také, ktoré majú špecifický atribút, použitie alebo účel, ktorý stelesňuje alebo vyjadruje kultúrne prejavy bez ohľadu na ich obchodnú hodnotu, majú však potenciál vytvárať finančný profit a pracovné miesta, predovšetkým s využitím duševného vlastníctva. Neoddeliteľnou súčasťou sektora sú aj ďalšie „kreatívne odvetvia“ súvisiace s využívaním kreatívnych činností, ktoré využívajú kultúru ako vstup a majú kultúrny rozmer, aj keď ich výstupy sú predovšetkým funkčné (napr. architektúra a dizajn, módne návrhárstvo, úžitkové umenia, ale aj rôzne polohy vizuálnej kultúry a komunikácie, vrátane reklamy). Všetky odvetvia KKP zahŕňajú činnosti a produkty, ktoré môžu byť verejné, neziskové ale aj s trhovou hodnotou bez ohľadu na druh a spôsob financovania subjektu, ktorý ich produkuje a distribuuje. Zároveň generujú pridanú hodnotu, ktorou prispievajú iným hospodárskym odvetviam a sú výrazným zdrojom technologických aj netechnologických inovácií. Z hľadiska zamestnanosti, a najmä pripravenosti pracovnej sily v nových podmienkach, je pre tvorbu inovatívnych riešení dôležitá kombinácia znalostí a zručností, ktoré sú špecifické pre kultúrne a tvorivé sektory, so znalosťami a zručnosťami iných odvetví. Mnohé budúce profesie v oblasti kultúry a umenia nevieme ešte v tomto momente jasne definovať, ale je dôležité počítať s tým, že budú mať interdisciplinárny charakter a v rámci živej kultúry a umenia dôjde k výraznému prepojeniu umenia, digitálnych technológií a humanitných vied.

Investície do rôznych oblastí kultúry majú potenciál krátkodobej, ale i dlhodobej návratnosti. Na tvorbe HDP sa tvorivý sektor podieľa vo výraznejšej miere ako niektoré z priemyselných odvetví (napr. ťažba a úprava surovín; textilný, odevný priemysel a spracovanie kože alebo celulózo-papierenský a polygrafický priemysel) a jeho pridanou hodnotou je, že vyhovuje možnostiam trvalo udržateľného rozvoja, keďže nie je náročný na energie a suroviny a neznečisťuje životné prostredie. Správne nastavené a riadené procesy v sektore majú okrem ekonomických (podiel na tvorbe HDP, zamestnanosť) aj viaceré pozitívne sociálne a kultúrne efekty.

Novinky zo sektora