Sektorová rada Verejné služby a správa

Verejné služby je slovné spojenie, ktoré označuje jednotlivé výstupy verejného sektora. Ide o všetky také služby, ktoré sú financované z verejných financií a ktoré zaisťuje stáť v prospech občanov, ktorí ich platia nepriamo a to prostredníctvom svojich daní. Štát môže preniesť poskytovanie verejných služieb na iný subjekt štátu (napr. mesto) alebo konkrétnu organizáciu (napríklad verejné služby v leteckej, cestnej a železničnej doprave či verejné služby v zdravotníctve, sociálnej oblasti alebo energetike), a to na národnej aj regionálnej úrovni.

V každom štáte existuje verejná správa. Verejná správa sa stará o riadenie štátu a o to, aby bola zabezpečená jeho funkčnosť a aby bol „nastolený poriadok" (resp. nastolenie systému fungovania štátu).

Verejná správa je činnosťou štátnych alebo iných verejnoprávnych orgánov. Mohli by sme ju definovať aj ako sluhu, alebo ako podriadený orgán štátu, lebo sa tu aplikujú rozhodnutia, ktoré vydáva. Organizačný systém verejnej správy zahrňuje v sebe štátnu správu, samosprávu a verejnoprávne korporácie.

Štátna správa je verejnou správou uskutočňovanou štátom a najviac zasahuje prostredníctvom svojho aparátu do života spoločnosti. Je najvýznamnejšou činnosťou štátu, pomocou ktorej štát vykonáva svoje činnosti.  Istým spôsobom je to prejav centralizovanej verejnej správy. Štátnu správu vykonáva osobitná skupina orgánov štátu. Nazývame ich orgány štátnej správy. Svoje úlohy vykonávajú nie vo svojom mene, ale v mene štátu.

Pod štátnu správu patria napríklad tieto inštitúcie: Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Protimonopolný úrad SR, Štatistický úrad SR, Národný inšpektorát práce SR, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Úrad jadrového dozoru SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Infostat, Kancelária prezidenta SR, Kancelária Národnej rady SR, Ústavný súd SR, Národná banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad SR, Fond národného majetku SR, Generálna prokuratúra SR, Slovenský ústav technickej normalizácie, Slovenský metrologický ústav, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Úrad pre finančný trh.

Samospráva je verejnou správou uskutočňovanou inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom. Tieto subjekty majú korporatívny charakter. Samospráva využíva metódy a formy pôsobenia, ktoré sú odlišné od štátnej správy. Dalo by sa povedať, že samospráva vykonáva štátnu správu, ovplyvňuje spoločenský život prostriedkami neštátneho charakteru. Samospráva je správa istého regiónu, ktorého občania majú právo (pomocou svojich zástupcov) riadiť a zúčastňovať sa na moci v rámci svojho regiónu. Jej základnou jednotkou je obec. Pod obcou sa pri tom myslí samostatný samosprávny územný celok, ktorého občania majú na jeho území trvalý pobyt. Samosprávny aj kvôli tomu, že si sám spravuje svoje záležitosti v oblasti správy svojho majetku či financií.

Samospráva je tak akoby osobitnou formou vyjadrenia plurality názorov na miestnej úrovni v danej spoločnosti ( nie je možné ju však chápať ako protiklad štátnej správy). So štátnou správou sa spolupodieľa na realizácii verejných záležitostí.

Sektorová rada pre verejné služby a správu má spomedzi všetkých sektorových rád tak trochu špecifické postavenie: jednak vznikla medzi poslednými sektorovými radami, jednak čo do počtu profesií, ktoré zastrešuje, ide o jednu z najrozsiahlejších sektorových rád. Jedná sa o stovky povolaní, ktoré garantuje a to z rôznych oblastí štátnej správy, samosprávy, sociálnej starostlivosti, vojenské a policajné pozície a veľa ďalších.

Ide o nezávislé profesijné a odborné združenie zástupcov zamestnávateľov, zástupcov odborových organizácií, vzdelávacích inštitúcií a ďalších organizácií, orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. Sektorová rada pre verejné služby a správu v projekte NSP združuje odborníkov v aktívnej spolupráci, ktorej výsledkom má byť vytvorenie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti a lepšej uplatniteľnosti účastníkov trhu práce pre oblasť verejnej správy. Prioritným zámerom činnosti je pri tom vytváranie národných štandardov zamestnaní pre oblasť verejnej správy, ktoré budú iniciovať u účastníkov trhu práce snahu o rozvoj odborných vedomostí a zručností, ako aj v ďalšej nadväznosti vytvárať podmienky na cieľavedomé prepojenie dopytu zo strany zamestnávateľov so vzdelávaním a odbornou prípravou pre oblasť verejnej správy.

Prvopočiatky činnosti Sektorovej rady pre verejné služby a správu boli ovplyvnené potrebou revízie Štatistickej klasifikácia zamestnaní SK ISCO-08. Revízia klasifikácie má vplyv na tvorbu NŠZ v tejto sektorovej rade; ide predovšetkým o usporiadanie zamestnaní podliehajúcich výkonu v štátnej službe, zamestnania vykonávané vo verejnom záujme, a okruh činností ozbrojených síl, bezpečnostných a záchranných zborov.

ZDROJE

1. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0t%C3%A1tna_spr%C3%A1va
2. http://referaty.aktuality.sk/uzemna-samosprava-a-reforma-verejnej-spravy/referat-19899
3. http://referaty.aktuality.sk/statna-sprava/referat-5293
4. http://www.oskole.sk/?id_cat=113&clanok=4881
5. http://www.sektoroverady.cz/ustavene-sektorove-rady/sektorova-rada-pro-verejne-sluzby-a-spravu

Stupeň EKR: nižšie stredné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Sektor verejné služby a správa zabezpečuje verejnú správu a obranu, povinné sociálne zabezpečenie, sprostredkovanie práce, bezpečnostné a pátracie služby, ako aj činnosti členských organizácií – podnikateľských, zamestnávateľských, profesijných, odborových, cirkevných, politických, mládežníckych, záujmových a pod.

V roku 2014 bolo v SR vyplácaných 1,65 mil. dôchodkov, s medziročným nárastom o 0,7 %. Z toho 1,12 mil. tvorili starobné dôchodky, ktorých počet medziročne vzrástol o 13,2 %. Priemerná mesačná výška starobných dôchodkov v roku 2014 dosiahla 400,18 EUR, s medziročným nárastom o 2,5 %. Počet vyplatených vdovských a vdoveckých dôchodkov v roku 2014 bol 336 tis., rovnako ako v roku 2013. Priemerná mesačná výška vdovských dôchodkov vzrástla o 2,4 % na 242,90 EUR, priemerný nárast u vdoveckých dôchodkov bol o 1,9 % na 186,71 EUR.

Počet invalidných dôchodkov dosiahol 233 tis. a v porovnaní s rokom 2013 vzrástol o 0,4 %. Priemerná mesačná výška invalidných dôchodkov medziročne poklesla o 0,7 % na 266,64 EUR. Výdavky na dávky dôchodkového zabezpečenia spolu, vrátane dôchodkových dávok platených zo štátneho rozpočtu, za rok 2014 predstavovali 6,38 mld. EUR, pričom medziročne vzrástli o 6,0 %. Z toho výdavky na starobné dôchodky predstavovali 74,1%. Významný podiel výdavkov na dôchodkové zabezpečenie tvorili taktiež výdavky na invalidné dôchodky, konkrétne 11,9 %, ako aj výdavky na vdovské a vdovecké dôchodky, a to 9,7 %.

Výška štátnych sociálnych dávok za rok 2014 dosiahla 873,42 mil. EUR a medziročne vzrástla o 4,1 %. Na rodičovský príspevok bolo vynaložených 356,18 mil. EUR, pričom v porovnaní s rokom 2013 došlo k nárastu o 2,8 %. Prídavky na deti boli vyplatené vo výške 318,99 mil. EUR, pričom medziročná zmena bola minimálna. Značný nárast, o 15,8 %, zaznamenali vianočné príspevky pre dôchodcov s výškou 81,67 mil. EUR. Príspevky pri narodení dieťaťa dosiahli 42,10 mil. EUR, pričom vzrástli o 19,0 %.

Sociálna situácia má vplyv aj na kriminalitu a trestné činy, ktorých bolo v SR za rok 2014 spáchaných celkovo 81,25 tis., čo bolo o 9,4 % menej, ako za rok 2013. Objasnenosť trestných činov bola v roku 2014 na úrovni 55,8 %, pričom miera objasnenia sa zvýšila o 1,5 percentuálneho bodu. Celkové škody spôsobené kriminalitou za rok 2014 dosiahli 0,49 mld. EUR, čo bolo o 8,9 % menej ako v predchádzajúcom roku.

Morálne a sociálne aspekty spoločnosti formujú taktiež viaceré registrované cirkvi. Najvyšší počet duchovných bol v roku 2014 v rímskokatolíckej cirkvi, a to 2,33 tis. S počtom 434 duchovných pôsobila gréckokatolícka cirkev a v rámci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vykonávalo činnosť 353 duchovných. Reformovaná kresťanská cirkev mala 226 a pravoslávna cirkev 141 duchovných. Jedinou z cirkví, ktorá zaznamenala medziročný úbytok duchovných, konkrétne o 3,3 %, bola rímskokatolícka cirkev. Zaujímavosťou je, že v roku 2014 bolo 80,0 % živonarodených detí cirkevne pokrstených, avšak podiel cirkevných sobášov predstavoval len 52,9 % z celkového počtu sobášov.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, EUROSTAT DATABASE a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Štatút sektorovej rady

Licencia (zakladajúca) na činnosť Sektorovej rady

Pozvánka na I. rokovanie (31. marec 2015, Bratislava)
Závery z I. rokovania (31. marec 2015, Bratislava)

Pozvánka na II. rokovanie (10. september, Bratislava)
Závery z II. rokovania (10. september, Bratislava)

Pozvánka na III. rokovanie (26. november 2015, Bratislava)
Závery z III. rokovania (26. november 2015, Bratislava)