Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike“, ktorý spravuje a implementuje spoločnosť Trexima Bratislava, spol. s r. o. bola zrealizovaná sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov. Hlavným prínosom tohto dokumentu je okrem kvalifikovanej charakteristiky a poslania sektora v horizonte do roku 2030 aj analýza ľudských zdrojov a jeho aktuálneho stavu. V strategickej analýze je kriticky zhodnotená ekonomická výnosnosť sektora, investičné možnosti a kapitálové zázemie. Východisková informačná základňa umožnila predikovať vývojové tendencie v sektore do roku 2030, ktoré budú mať dosah na ľudské zdroje. V závere strategického materiálu je spracovaný návrh sektorových opatrení na zabezpečenie ľudských zdrojov v súlade s vývojom na trhu práce. Podstatnou však bude až ich implementácia do vzdelávacieho procesu ktorá zabezpečí optimálnu štruktúru pracovnej sily v horizonte do roku 2030 v súlade s vývojom na trhu práce, inováciami, a novými technológiami.
Na tvorbe stratégie sa podieľala pracovná skupina, v ktorej majú zastúpenie vedci a výskumníci základného a aplikovaného výskumu vedeckých ústavov, vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied, zástupcovia sektorových vzdelávacích inštitúcií, odborníci z praxe, zástupcovia štátnej správy, samosprávy.
Sektor ťažby, úpravy surovín a geológie zahŕňa 3 autonómne zložky – geologickú zložku sektora, ťažobnú zložku sektora a úpravu a spracovanie vyťažených surovín. Pre všetky tri zložky je z hľadiska zmysluplnej stratégie rozvoja ľudských zdrojov potrebné plniť úlohy, bez ktorých by nebolo mysliteľné zabezpečovať surovinové potreby štátu.
Je to predovšetkým systematický geologický výskum a prieskum, technologický výskum, vykonávanie širokej škály geologických výskumných a prieskumných prác, ktoré majú vplyv a presah aj do iných sektorov (verejná funkcia štátnej geologickej a banskej správy, stavebníctvo, dopravná infraštruktúra, ekológia, ochrana životného prostredia…).
V rovine ťažobného podnikania vykonávaného na výhradných ložiskách nerastov si je potrebné uvedomiť nevyhnutnosť surovín pre fungovanie ekonomiky. Široké spektrum priemyselných odvetví závisí od bezpečnej dodávky surovín zvyčajne v podobe kombinácie domácej ťažby, dovozu a recyklácie. Ťažobný priemysel je v rámci hodnotového reťazca prepojený s mnohými inými priemyselnými odvetviami.
Úprava a spracovanie surovín je následný proces a je veľmi dôležité evidovať rozdiely medzi ťažbou a spracovaním, najmä z hľadiska súvislostí s environmentálnymi problémami. Ťažobné procesy a úpravy vyťaženej nerastnej suroviny pre účely jej ďalšieho spracovania fyzikálnymi, chemickými a tepelnými procesmi dávajú v súčasnosti priestor pre inovácie foriem dobývania, technológií, recyklácie a revitalizácie.
V rámci strategickej analýzy sektora sa vychádzalo z údajov podnikov podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti, pôsobiacich v divíziách SK NACE Rev.2. Pre hodnotenie sektora z hľadiska vplyvov politických, ekonomických, sociálnych, technologických, právnych a ekologických sa využil analytický nástroj PESTLE. Kvantifikácia vplyvov jednotlivých stránok na ľudské zdroje bola následne zhodnotená SWOT analýzou.
Z hľadiska ekonomickej výkonnosti sektora treba mať na zreteli jeho nízky podiel na tvorbe HDP v SR, ktorý v najbližších rokoch bude klesať, čo však nespochybňuje jeho význam pre SR. Potvrdzuje to aj jeho pasívne saldo obchodnej bilancie, čo znamená, že vyvážame o 94 % menej produktov sektora ako dovážame. Tento fakt umocňuje potrebu zachovania efektívnej udržateľnosti sektora najmä z hľadiska zabezpečovania dostupných domácich surovinových zdrojov a profesijných schopností ľudských zdrojov. Z tohto pohľadu boli analyzované aj predpokladané vývojové tendencie s dosahom na ľudské zdroje v sektore do roku 2030.
Sektor ťažba a úprava surovín, geológia patrí medzi sektory s priemerným potenciálom automatizácie. Súčasný vývoj nebráni procesným inováciám, ktoré však pre technologickú náročnosť a špecifické podmienky vytvárajú tlak na zvládnutie automatizácie v baníctve a priemyselnej informatiky, procesov úpravy a spracovania nerastných surovín, princípov a metód ochrany životného prostredia a kontroly znečisťovania životného prostredia. Predpokladané inovácie ovplyvnia sektor a budú mať dosah na nové požadované odborné vedomosti a zručnosti ľudských zdrojov, ale aj nemalý vplyv na zánik a vznik niektorých zamestnaní.
Pri spracovaní vonkajšej a vnútornej analýzy sektora bolo využitých množstvo štruktúrovaných údajov a dát hodnotiacich ekonomickú výkonnosť a ľudské zdroje – tieto sú prezentované formou grafov a obrázkov.
Z celkovej analýzy sektora vyplynuli kritické a kľúčové činitele osobitne pre tri zložky sektora – geológiu, ťažbu a úpravu surovín. Tieto vyústili do návrhu sektorových opatrení na zabezpečenie ľudských zdrojov v súlade s vývojom na trhu práce a inováciami. Pritom bolo zohľadnené najmä:
Sektorové opatrenia smerujú do piatich oblastí týkajúcich sa vzdelávania, ale aj procesných a systémových zmien:
Sektorové opatrenia majú definované aktivity na implementáciu, zodpovedné subjekty, termíny plnenia, monitorujúce subjekty ako aj predpokladané zdrojové zabezpečenie. Pre úspešnú implementáciu a ich využitie budú zohrávať významnú úlohu sektorové partnerstvá ale aj rezortné štátne orgány zodpovedné za napĺňanie strategických zámerov a politík.
Najdôležitejšie informácie zo Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v sektore ťažba a úprava surovín, geológia do roku 2030 sú zhrnuté v bulletine.
Na tomto odkaze si môžete stiahnuť stratégiu rozvoja ľudských zdrojov v sektore ťažba a úprava surovín, geológia do roku 2030.
Aktivity pri tvorbe SSRĽZ boli realizované v rámci Národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“, v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.