Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
| ID, Téma, vstup | Kvantifikácia | Vplyv |
| [PESTLE.S1] Postupné starnutie populácie | Po r. 2030 sa bude veková štruktúra krajiny posúvať v prospech „neproduktívnych“ vekových skupín (deti a najmä seniori). Priemerný vek pracovníkov v IKT sektore je 40 rokov; najpočetnejšiu skupinu tvoria pracovníci 30-35 roční. Odhadom bude v r. 2030 v SR 1,2 mil. dôchodcov a priemerne 0,6 dôchodcu na 1 pracujúceho. | Postupné starnutie populácie navýši aj potrebu nových pracovníkov IKT sektora. Na druhej strane postupné starnutie populácie povedie k vzniku nových produktov na podporu seniorov. |
| [PESTLE.S2] Úroveň sociálneho kapitálu | Slovensko je v oblasti sociálneho kapitálu na 81. mieste v rebríčku Legatum prosperity index.[1] Krajiny, ktoré sú na čele indexu DESI alebo IMD majú úroveň sociálneho kapitálu v prvej 20-ke. | Spoločnosť s vysokým sociálnym kapitálom, kde panuje vysoká dôvera, je schopná prekonať obavu z neznámeho a nepoznaného akým je digitalizácia a rozpoznať novú hodnotu, ktorá je schopná digitálne prepojenej spoločnosti priniesť a participovať na nej. |
| [PESTLE.S3] Zmena pracovných návykov (práca z domu) | Na Slovensku má cca 30 % pracovníkov možnosť pravidelne pracovať z domu, na diaľku. Štvrtina zamestnávateľov je u zamestnancov pripravená využiť prácu z domu. WEF -Hybrid working your office future[2] | Vďaka jednoduchosti zriadenia práce z domu pre IKT expertov sa IKT kariéra otvorí aj pre okrajové regióny. Z dôvodu možnosti pracovať z domu môže časť IKT expertov zo SR pracovať pre firmu kdekoľvek vo svete. |
| [PESTLE.S4] Zmena študijných návykov (e-learning) | Prezenčná výučba na vyšších úrovniach vzdelávania a v systéme CŽV je čoraz častejšie nahrádzaná výučbou na diaľkou, e-learningom. Prezenčná výučba sa nahrádza tele- a video-konferenciami. | E-learning zjednoduší, zrýchli a zdemokratizuje prístup k najnovším poznatkom pre viac ľudí a zvýši odolnosť vzdelávacieho systému v pandemických situáciách Videokonferencie umožnia dynamickejšie vytváranie tímov naprieč kultúrami a krajinami. |
| [PESTLE.S5] Vzdelávanie | 91 % ľudí vo veku 25-64 na Slovensku má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie. Podiel mladých ľudí so slovenským občianstvom, ktorí dosiahli VŠ vzdelanie, stúpa, počet uchádzačov, ako aj absolventov slovenských vysokých škôl klesá. Veľká časť mladých ľudí odchádza na vysoké školy do zahraničia. Podľa správy OECD študovalo v roku 2016 v zahraničí až 19 % našich vysokoškolákov. V rámci programu medzinárodného hodnotenia žiakov (PISA), priemerný slovenský žiak dosiahol skóre 463, teda pod OECD priemer, čo je 486.[3] Univerzita Komenského v Bratislave sa v Shanghajskom akademickom rankingu 2020 umiestňuje na 601.-700. priečke.[4] V indexe Legatum Prosperity Slovensko zaujíma vo vzdelávaní 52. miesto. Za 10 rokov kleslo o 10 priečok. | Slovenský vzdelávací systém dlhodobo zaostáva v kvalite poskytovaného vzdelávania a je v nevyhovujúcej štruktúre študentov (t.j. podiel STEM študentov VŠ je relatívne nízky), dopláca na odliv mozgov , čo výrazne ovplyvňuje sektor IKT (na českých vysokých školách študuje viac než 3 000 slovenských študentov) ako aj digitalizáciu ostatných odvetví, čo samotné odvetvia indikujú ako veľkú bariéru (štúdia PwC pre MIRRI SR)[5]. |
| [PESTLE.S6] Počet študentov a absolventov STEM odborov | Až 90 % absolventov STEM, IKT stredných škôl, pracuje mimo vyštudovaný odbor. Ročne ukončí príbuzné IKT odbory cca 5 000 absolventov. EÚ v Kompase pre digitálnu dekádu stanovuje cieľ, ktorý pre Slovensko znamená viac ako strojnásobiť počet absolventov IKT[6]. | Potreba pracovníkov pre IKT sektor v SR môže až štvor-násobne presahovať ponuku absolventov škôl v SR. |
| [PESTLE.S7] Uplatnenie absolventov STEM odborov mimo Slovenska | Najmä vo východných častiach krajiny dochádza k odlivu až 30 % absolventov škôl do zahraničia. Cca 17 % absolventov odchádza študovať (a žiť) do cudziny[7]. | Absolventi IKT odborov budú žiadaní aj mimo IKT sektor z dôvodu nastupujúcej digitalizácie, automatizácie a nasadzovaniu postupov Priemyslu 4.0. |
| [PESTLE.S8] Záujem mladých ľudí o prácu vo vyštudovanom odbore | Menej než 25 % absolventov univerzít ostáva pracovať v odbore na Slovensku. | Potreba pracovníkov pre IKT sektor v SR môže až štvor-násobne presahovať ponuku absolventov škôl v SR. |
| [PESTLE.S9] Flexibilita a zotrvačnosť vzdelávacích systémov | Priemerná životnosť študijného odboru v SR je 7-10 rokov. Schvaľovanie nových študijných SŠ a VŠ odborov nového odboru trvá viac než 3 roky. | Kombinácia pracovných zručností sa mení k vyššiemu podielu „mäkkých“ a prenositeľných zručností, z časti na úkor „tvrdých“ faktografických. Viď štúdia JRC Zmena charakteru práce a zručností v digitálnom veku[8]. |
| [PESTLE.S10] Formálne a celoživotné vzdelávanie | Len 4,5 % pracovníkov využíva možnosť ďalšieho a celoživotného vzdelávania. 90 % kvalifikácií pracovníci získavajú vo formálnych SŠ a/alebo VŠ programoch. Polčas rozpadu znalostí v IKT dosahuje len 4-5 rokov od ich získania. Na Slovensku štát veľmi nedostatočne legislatívne a zdrojovo rieši problematiku CŽV.[9] (správa OECD). Vznikla európska platforma digitálnych zručností a pracovných miest Digital skills and jobs platform.[10] | CŽV bude po r. 2030 kľúčový faktor na udržanie znalostí a konkurencieschopnosti. Pokiaľ štát nebude túto problematiku schopný systémovo riešiť a podporovať, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu pre novovytvorené pracovné miesta súvisiace s digitalizáciou a automatizáciou. EÚ vytvára nástroje a alokuje zdroje na spoločné riešenie tejto problematiky ako vzdelávacie účty v rámci CŽV, vzdelávanie digitálnych kompetencií, mikrokredity. |
| [PESTLE.S11] Spoločenské vplyvy pandemických opatrení | Opakované zavedenie tvrdého „lockdown“ krajiny počas prvých dvoch vĺn COVID19 pandémie. | Opatrenia viedli k radikálnemu zníženiu mobility obyvateľstva, či už za prácou, rodinou alebo zábavou. Ponúkla možnosti pre prehodnotenie priorít v živote jednotlivca. |
[1] http://www.legatum.com/
[2] https://www.weforum.org/agenda/2021/05/hybrid-working-your-office-future/
[3] OECD Better Life Index (http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/slovak-republic/
[4] Shanghajský rebríček: http://www.shanghairanking.com/ARWU2020.html
[5] https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/D5_2_Final_study.pdf
[6] https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/digital-compass
[7] https://read.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en#page231
[8] https://www.euroguidance.sk/document/publikacie/45.pdf
[9] https://www.minedu.sk/oecd-odporuca-slovenskej-republike-viac-participovat-na-dalsom-vzdelavani-dospelych/
[10] https://digital-skills-jobs.europa.eu/en
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.