Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie
- Vývojové tendencie
- Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie
- Identifikácia zmien v sektore
- Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie a pandémiu
- Ďalšie vplyvy indikujúce zmeny v sektore vzdelávania, výchovy a športu – inovácie na úrovni vzdelávacej politiky SR do roku 2030
- Inovácie a ich vplyv na ľudské zdroje
- Vplyv kľúčových inovácií na ľudské zdroje v sektore Vzdelávanie, výchova a šport a predikovanie nových pracovných pozícií
Sektor Vzdelávanie, výchova a šport patrí medzi sektory s nižším potenciálom automatizácie. V najbližších 20tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 6 % pracovných procesov1, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci. Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 8,2 tisíc zamestnancov z celkového počtu 224 tisíc pracujúcich v sektore. Z toho budú prevažnú časť tvoriť zamestnanci na pracovných pozíciách Učiteľ základnej školy, Učiteľ v materskej škole a Školník.
Zamestnania s najvyššou náhradou technológiami
Vplyv digitalizácie, automatizácie a robotizácie na pracovné procesy v sektore Vzdelávanie, výchova a šport je oproti celonárodnému priemeru uvádzaného TREXIMA Bratislava, spol. s r. o., na úrovni 49%, nízky. Na druhej strane má sektor Vzdelávanie, výchova a šport špecifické postavenie, pretože pripravuje v rámci formálneho vzdelávania ľudské zdroje pre potreby všetkých sektorov, ale aj pre potreby sektora vlastného.
Nemenej dôležité sú inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 2,7 tis. EUR na podnik, čo je o 78 % menej ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa 2 % na celkových výdavkoch do inovácií v SR.
Výdavky na inovácie
Dôležitým prvkom tohto procesu je, že bude pokračovať aj v ďalšom období a zohľadní nové aspekty inovácií, či dokonca nové inovácie, vrátane zániku niektorých pracovných pozícií. Inovácie majú široký i hlboký vplyv na vzdelávanie i aktérov vzdelávania, učiteľov i žiakov.
Názory na dôležitosť tej ktorej inovácie nie sú jednotné. Napríklad Forbes (FORBES.COM) uvádza pre toto desaťročie 25 technologických inovačných trendov. Na sektor vzdelávania majú oveľa väčší vplyv prognózy Svetového ekonomického fóra, ktoré hovoria, že až 65% detí, ktoré nastupujú na základnú školu, bude jedného dňa pracovať v povolaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Podľa spoločnosti Deloitte bude v nasledujúcich 10 rokoch zrušená až polovica súčasných pracovných miest. Zmení sa tiež pomer počtu úloh odpracovaných pracovníkmi a strojmi. Dnes sú pracovné úlohy vykonávané v pomere 71% k 29% s vyšším podielom na strane ľudského realizátora. Správa WFE však predpovedá, že už do roku 2025 sa pomer zmení na 48% úloh vykonaných ľuďmi k 52%, ktoré vykonajú stroje.“2
Na pozadí týchto prognóz je exponenciálny nárast nových poznatkov, vrátane nových vedeckých výsledkov a ich rýchly prenos do inovácií a nových technológií. Technologický vývoj je tak rýchlejší ako súčasná možnosť škôl pripravovať v dostatočnom množstve, primeranej štruktúre a primeranom čase kvalifikovaných odborníkov.
Podiel zamestnancov podľa rizika náhrady technológiami
Mimoriadne dôležitý je samotný faktor rýchlosti inovačných zmien. Je málo času nielen na zavedenie zmien do technologického procesu, ale, a možno predovšetkým, na ich vedomostné a mentálne zvládnutie. Rýchlosť inovácií je v súčasnosti taká, že inovačný cyklus niektorých technológií je 3 – 5 rokov. Ak zoberieme do úvahy exponenciálny nárast nových informácií, do roku 2030 to môže byť niekoľko inovačných cyklov. Predvídať stav v roku 2030 je preto nesmierne zložité.
Tiež si je potrebné uvedomiť, že hlavnou nákladovou položkou ľudskej práce sú mzdy a tie sú zas výslednicou dopytu a ponuky na trhu práce. Pokiaľ podniky začnú implementovať technológie substituujúce ľudskú prácu vo väčšom rozsahu a súčasne nebude vytváraný dopyt po týchto pracovníkoch inde, tak bude súčasne klesať mzda, za ktorú sú tieto osoby ochotné pracovať. To vyústi do opätovného spomalenia implementácie technológií a inovácií, keďže ľudská práca sa stane rentabilnejšou pre podnik ako bola pred ich implementáciou.
Nové vedecké výsledky však poukazujú aj na „druhú stranu“ inovačných technologických zmien, na ich negatívny vplyv na životné prostredie, či udržateľný rozvoj. A tak napríklad v IKT už dnes hovoríme o „zelených počítačoch“, ba dokonca o „zelenom počítaní“ pokrývajúcom ich používanie, a to aj v takej oblasti ako sú sociálne siete, ktoré si vyžadujú až neuveriteľne veľké množstvo energie, ktorej produkcia má vplyv na kvalitu životného prostredia. Gradient zmien má stúpajúcu tendenciu a spolu s ním rastie aj ich negatívny dosah. Najbližšie desaťročie si vynúti radikálny postoj spolu s nevyhnutnými opatreniami zabraňujúcimi negatívnym vplyvom, už aj preto, že niektoré z nich sú nevratné.
Prudký nárast nových vedeckých výsledkov a ich rýchle využívanie v praxi prináša celý rad nových inovácií. Ich životnosť nie je však rovnaká a mnohé sú rýchlo nahradené novými inováciami. Aj preto ich premietnutie do vzdelávania nie je vždy jednoduché. Okrem hĺbky vedomostí, ktoré si ich zvládnutie vyžaduje, sa vzdelávanie musí vyrovnať aj s ich šírkou.
1 vlastné výpočty TREXIMA Bratislava podľa údajov zo štúdie Oxfordskej univerzity
2Industry 4.0 [online]. Na reformu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je najvyšší čas. 2.2.2021 [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete:<https://industry4.sk/magazin/industry-4-0/na-reformu-vzdelavania-pre-potreby-industry-4-0-je-najvyssi-cas/>
