Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Predprimárne vzdelávanie
Učenie sa a vzdelávanie sa začína od narodenia, pričom v živote detí má ranný vek najväčší vplyv na ich formovanie. Predstavuje do istej miery základ pre ďalšie stupne vzdelávania. Hlavným cieľom je poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve pre všetky deti. V školskom roku 2020/2021 bolo v materských školách evidovaných 166 561 detí. V tomto segmente pracovalo 17 292 učiteľov.
Návratnosť investícií v ranných fázach vzdelávania je najvyššia zo všetkých štádií vzdelávania, a to najmä u detí, ktoré sú v znevýhodnenej situácii (či zo sociálneho alebo zdravotného hľadiska). Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej oblasti a utvára predpoklady pre ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. Vzhľadom na mimoriadny význam predškolského vzdelávania, zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov a postupného práva na umiestnenie v materskej škole aj pre mladšie deti sa v najbližších rokoch očakáva posilnenie kapacít materských škôl. Spolu s akútnou potrebou zvýšenia inklúzie detí z marginalizovaných sociálnych skupín to vyvoláva potrebu kvalitnejšej prípravy väčšieho množstva ľudských zdrojov pre tento segment, najmä učiteľov materských škôl, asistentov učiteľa, logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a ďalších pracovníkov. Zvýši sa dôraz na posilnenie rannej intervencie na identifikáciu a korekciu ťažkostí so zaradením do predprimárneho vzdelávania. Dôraz pri príprave pracovníkov pre tento segment bude kladený najmä na rozvoj ich digitálnych zručností a jazykových kompetencií (vzhľadom na nutnosť posilniť tieto zručnosti aj u detí) a na nové metódy vzdelávania.
Je potrebné zabezpečiť širokú prístupnosť k ranej starostlivosti a predprimárnemu vzdelávaniu podľa potrieb detí, rodičov a komunít, v ktorých žijú, tak, aby raná starostlivosť a predprimárne vzdelávanie mohli dôsledne plniť všetky svoje dôležité funkcie – vzdelávaciu, sociálnu a kompenzačnú. S tým súvisí i presadenie integrovaného a diverzifikovaného zabezpečenia tejto služby s dôrazom na kvalitu zamestnancov, ktorí v tejto oblasti pôsobia.
Na Slovensku dlhodobo rezonuje otázka nedostatku kapacít v materských školách. K 15. 9. 2020 bol počet štátnych škôl 2 754 s počtom tried 7 805. Podľa hrubého odhadu by nám pri priemernom počte 20 detí v triede chýbalo 1 063 tried, čo znamená, že viac ako 13 percent populácie detí, ktorým zákon umožňuje navštevovať materskú školu, by sa v materskej škole nemohlo umiestniť.
Počet detí, ktoré absolvujú predprimárne vzdelávanie, je v porovnaní s krajinami EÚ veľmi nízky. Podľa správy Európskej komisie navštevovalo na Slovensku materské školy len 82,2% detí vo veku od štyroch rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Európska komisia pritom vyzvala členské štáty, aby do roku 2020 dosiahli 95% účasť detí od štyroch rokov na predškolskom vzdelávaní. Slovensko malo tretí najnižší podiel zaškolenosti detí zo všetkých 28 členských krajín a výrazne zaostávalo aj za susednými krajinami ako Česko, Maďarsko a Poľsko. Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa líšia aj naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možné sledovať v Košickom kraji (60%), Prešovskom kraji (67%) a v Banskobystrickom kraji (75%).
Nedostatok príležitostí na umiestnenie do materských škôl majú aj deti so zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Legislatíva umožňuje odmietnuť dieťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ materská škola nemá vytvorené vhodné personálne, priestorové, materiálne a ďalšie podmienky, avšak chýbajú cielené nástroje vrátane finančných prostriedkov na vytvorenie priaznivých podmienok pre zaškolenie takéhoto dieťaťa.
Na Slovensku je zhruba 40% detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materské školy. Problematickou skupinou sú aj deti so sociálnym znevýhodnením, kde prevažnú časť tvoria deti z rómskych rodín.
Štát musí školám pomáhať:
V nasledujúcich rokoch budeme musieť stavať na vysokej profesionalite a odbornosti prevažne učiteliek, ktoré pôsobia v predškolskom vzdelávaní. Je preto nutné, aby vláda vytvárala čo najlepšie podmienky pre ich ďalšie vzdelávanie, aby sa zlepšovali ich pracovné podmienky a dbalo sa o zosúladenie ich čoraz náročnejšej práce s ich rodinným životom. Duševné zdravie a pohoda („wellbeing“) učiteliek materských škôl a ich pripravenosť reagovať na narastajúcu rozmanitosť potrieb detí v materských školách je podmienkou úspechu inklúzie i výziev digitalizácie. Vytvoria sa tým aj podmienky pre zvýšenie zaškolenosti v materskej škole dva posledné roky pred nástupom dieťaťa do školskej výchovy v základnej škole, čím sa aj podporí dosiahnutie 95% zaškolenosti detí v materskej škole už od štyroch rokov.
Primárne vzdelávanie
Úlohou základných škôl nie je bezprostredná príprava ľudských zdrojov priamo pre trh práce. Základné školy pokračujú v rozvoji osobnosti žiaka po všetkých stránkach, pripravujú ho na budúci život ako plnohodnotného člena spoločnosti. Úlohou vzdelávania na základných školách je zabezpečiť osvojenie si základov vzdelania, základných gramotností, zručností, schopností, kompetencií a hodnôt a rozvíjať schopnosť učiť sa.
Na základných školách študovalo v školskom roku 2020/2021 spolu 461 060 žiakov a pracovalo na nich 47 583 pedagogických a odborných zamestnancov. Na základných umeleckých školách (ktoré však nepripravujú len žiakov základných škôl, ale aj deti a študentov ďalších stupňov vzdelania) študovalo 104 785 žiakov a pracovalo 2 150 zamestnancov.
Kvalita základného vzdelania je pre úspešné pokračovanie vo vzdelávaní veľmi podstatná. Úroveň dosiahnutých vedomostí pre jednotlivé gramotnosti sa porovnáva v medzinárodných testovaniach ako PISA alebo TIMSS, v ktorých sa slovenskí žiaci umiestňujú pod priemerom krajín OECD a EÚ. Došlo k výraznému zhoršeniu výsledkov v matematike a v prírodných vedách. Súčasná stagnácia výsledkov v medzinárodných testovaniach nemôže byť jediným hodnotiacim nástrojom kvality vzdelávania, ale do istej miery indikuje ťažkopádnosť vzdelávacieho systému a úroveň, ako rýchlo dokáže inovovať metódy a obsah vzdelávania. Závažným problémom je pokles záujmu o profesiu učiteľa a problematická reforma obsahu vzdelávania na základných školách.
Nové trendy ešte zvyšujú nároky na zručnosti pedagogických aj odborných zamestnancov, čo v budúcnosti môže viesť k väčšiemu zaostávaniu úrovne vzdelávania na Slovensku za výsledkami OECD a EÚ. Bude preto potrebné zabezpečiť dostatok ľudských zdrojov, ktoré budú disponovať potrebnými zručnosťami umožňujúcimi im rozvíjať základné gramotnosti u žiakov, najmä schopnosť naučiť sa učiť sa a kriticky myslieť. Predovšetkým čitateľská gramotnosť, matematická gramotnosť, ale aj ďalšie základné gramotnosti potrebné pre budúci život, ako je základná finančná, environmentálna gramotnosť, digitálne zručnosti (najmä v oblasti infoetiky a bezpečnosti vo virtuálnom priestore) sú potrebné pre zvyšovanie kvality života jedinca v budúcnosti. Učitelia by mali do budúcna byť lepšie pripravení na vzdelávanie reflektujúce individualizované potreby žiaka. Cieľom by malo byť rozvíjanie individuálnych talentov detí – čo znamená, že vzdelávanie je potrebné nastaviť tak, aby žiaci dostávali vzdelanie, ktoré potrebujú a zároveň pre nich najvhodnejším spôsobom. Rovnako bude potrebné zvýšiť zapojenie pedagógov do ďalšieho vzdelávania v oblasti práce s deťmi s poruchou učenia sa a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To podporí vyššiu úroveň inklúzie detí so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. Jednou z hlavných výziev je zabezpečiť dostatočné praktické vzdelávanie pedagógov počas ich prípravy na povolanie, ako aj ďalšie špecifické vzdelávacie programy počas celého ich kariérneho pôsobenia.
Neplnoorganizované školy sú výrazné nesystémové špecifikum. Prečo ich vlastne máme? Tieto školy vznikajú najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, ak sú plnoorganizované školy ťažko dostupné či na národnostne zmiešaných územiach. Ich zmyslom je, aby aj deti v malých a odľahlých obciach mali prístup k vzdelávaniu. Pritom kľúčový vplyv na dostupnosť vzdelávania má fyzická blízkosť školy k bydlisku žiakov. Preto je za súčasných podmienok dôležité školy v takýchto obciach zachovať, alebo vytvoriť predpoklady na zabezpečenie ústavného práva na vzdelávanie iným spôsobom. Ozývajú sa aj hlasy, že málotriedky sú srdcom kultúrneho a spoločenského života malých obcí. Toto spôsobuje odpor k akýmkoľvek zmenám súčasného stavu, lebo každé opatrenie by si predovšetkým vyžiadalo značné politické náklady. Ale otázkou je: Aká je dominantná funkcia školy? Je jej účelom byť strediskom kultúrneho a spoločenského života, akýmsi kultúrnym stánkom? Alebo má škola prioritne vzdelávať?
Aktuálne máme na Slovensku vyše 450 neplnoorganizovaných škôl (je to cca 25% z celkového počtu základných škôl našej školskej sústavy). Navštevuje ich okolo 11 400 žiakov (predstavuje to vyše 5% z celkového počtu žiakov 0-tého až 4. ročníka ZŠ na Slovensku).
O nesystémovom špecifiku hovoríme najmä preto, že kým bežné školy musia spĺňať minimálne počty a fungovať z bežného normatívu, tieto školy nemusia spĺňať minimálny počet žiakov v triede, poberajú na žiakov vyššie normatívy než „bežné“ školy a k tomu sú dofinancované cez dohodovacie konania.
Problematiku neplnoorganizovaných škôl môžeme posudzovať z pohľadu ekonomického aj pedagogického.
Ekonomická náročnosť prevádzky neplnoorganizovanej školy je v porovnaní s bežnou ZŠ pri bežných výdavkoch (EUR/žiak) vyššia až o 50%. Podobne je to aj pri osobných a prevádzkových výdavkoch. Pri úvahách o zefektívnení spojených s rozpočtovou úsporou, napr. pri zrušení týchto škôl však nemožno zabúdať na náklady, ktoré to môže so sebou prinášať (napr. potreba dopravy žiakov, výstavba nových objektov, infraštruktúra a pod.). Ide však aj o stratu širšieho spoločenského a sociálneho úžitku, keďže škola často funguje ako jediná inštitúcia v obciach, ktorá spája obyvateľov, vytvárajú sa v nej ľudské väzby a je zdrojom spolupatričnosti. Zaniknuté školy môžu taktiež poskytovať služby ako školský klub detí a stravovanie, ktoré nemusia byť napr. z kapacitných dôvodov v ostatných školách zabezpečené.
Z pedagogického hľadiska by sa malo v málotriedkach predovšetkým sledovať, ako prebieha vzdelávanie, aká je jeho úspešnosť. Kvalita vzdelávania, ktorú tu žiaci dostávajú, by mala byť prioritou pri rozhodovaní o ich existencii (okrem dostupnosti a vzdialenosti iných škôl či vyučovacieho jazyka).
Žiaľ, dostupných dát je pomerne málo. Jednými z nich sú výsledky v Testovaní 5. Tieto dlhodobo potvrdzujú stredne vecne významne menšiu úspešnosť žiakov 5. ročníka ZŠ, ktorí absolvovali nižšie ročníky v neplnoorganizovaných školách ako národný priemer vo všetkých testovaných predmetoch (skóre je nižšie v priemere až o 10%). Pri interpretácii výsledkov testovania je potrebné zobrať do úvahy, že ide o porovnávanie hrubých výsledkov žiakov, ktoré automaticky nehovorí nič o kvalite výučby na škole. Na menších školách môže byť napríklad viac žiakov pochádzajúcich zo slabšieho socioekonomického prostredia. Preto by bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory. Napríklad odbornosť vyučovania je porovnateľná (dokonca mierne vyššia) na neplnoorganizovaných školách než na ZŠ so všetkými ročníkmi. Okrem odbornosti výučby je možné porovnávať aj vybrané materiálne vybavenie. Málotriedky majú relatívne menej knižníc a telocviční, avšak relatívne viac zariadení IKT vzhľadom na počet žiakov.
Z uvedeného vyplýva, že primárnym cieľom v riešení problematiky neplnoorganizovaných škôl by nemali byť len finančné úspory ani uprednostňovanie blízkosti školy pred kvalitou výučby, ale to, čo je v danej situácii v komplexnom záujme žiakov. Vyšší tlak na efektivitu sa dá okrem rušenia dosiahnuť menej výhodnou podporou rôznych zriaďovateľov na území obce (napr. prehodnotenie prideľovania kompenzačných príspevkov, efektívnejšie využívanie školských objektov a pod.). Limitom je aj rozdrobenosť obcí na Slovensku. Z medzinárodných výskumov vyplýva, že výsledky politík, týkajúcich sa veľkosti tried sa v najväčšej miere prejavia u slabo prospievajúcich žiakov z nízkopríjmových rodín a z rodín príslušníkov etnických a iných menšín, keďže ohrození žiaci majú možnosť benefitovať z individuálneho prístupu učiteľov a aktívnejšieho zapájania sa do výučby a dlhodobo v rozvoji ľudského kapitálu žiakov v dospelosti.
Podpora neplnoorganizovaných (a všeobecne malých) škôl je spravidla výsledkom spoločenského a politického konsenzu, stupňa urbanizácie, rôzneho socio-ekonomického zázemia žiakov, ako aj historického vývoja pri zohľadňovaní ekonomických možností. Preto aj každému zásahu do ich fungovania by mala predchádzať komplexná analýza nákladov aj benefitov, ktoré prípadné zmeny prinesú.
Sekundárne a postsekundárne vzdelávanie
Hlavným cieľom sekundárneho vzdelávania je nadobudnutie a prehlbovanie štúdia vo zvolenom profile, resp. špecializácii, zaručujúce súčasne dostatočne široké všeobecné vzdelávanie (vzdelávanie založené na spoločnom všeobecnom kurikule a na ďalších voliteľných vzdelávacích oblastiach).
Realizuje sa v gymnáziách (GYM), stredných odborných školách (SOŠ), stredných športových školách (SŠŠ), školách umeleckého priemyslu (ŠUP) a konzervatóriách (KON).
Gymnázia (4-ročné, 8-ročné, 5-ročné – bilingválne) poskytujú úplné stredné všeobecné vzdelanie, vzdelávacie programy sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre. V školskom roku 2021/2022 študuje v gymnáziách 67 140 žiakov a pracuje 7 428 pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov.
Stredné odborné školy poskytujú nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie v 2-ročných až 5-ročných vzdelávacích programoch. Sú zamerané na odborné vzdelávanie a prípravu s cieľom poskytnutia vedomostí, zručností, spôsobilostí potrebných predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností. V školskom roku 2021/2022 študuje v stredných odborných školách 131 095 žiakov a pracuje 19 079 pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov.
Stredné športové školy poskytujú stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie v 3-ročných až 4-ročných vzdelávacích programoch. Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví. V školskom roku 2021/2022 študuje v stredných športových školách 3 108 žiakov a pracuje 481 pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov.
Školy umeleckého priemyslu poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie v 2-ročných až 4-ročných vzdelávacích programoch. Poskytujú žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie. V školskom roku 2021/2022 študuje v školách umeleckého priemyslu 4 763 žiakov a pracuje 951 pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov.
Konzervatóriá (hudobné a dramatické s dĺžkou štúdia 6 rokov, tanečné konzervatória s dĺžkou štúdia 8 rokov) umožňujú získať úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Poskytujú komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravujú žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania. V školskom roku 2021/2022 študuje v konzervatóriách 3 271 žiakov a pracuje 1 248 pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov.
Aj keď počet žiakov klesá, sieť stredných škôl a školských zariadení nereflektuje tento vývoj. Slovensku sa tiež dlhodobo vytýka vysoká predčasná (v nízkom veku) diverzifikácia vzdelávacích ciest, čo má negatívny vplyv na kvalitu.
Pri príprave pedagogických a odborných zamestnancov bude jedným z kľúčových faktorov dôraz na praktickú časť vzdelávania. Problém získavania vedomostí z pedagogiky a psychológie a nadobudnutie pedagogických zručností pre učiteľov odborných predmetov, praktického vyučovania, majstrov aj inštruktorov nie je systémovo ani vecne dostatočne upravený. Vážnym problémom je nedostatočná ponuka dostupných vzdelávacích programov pre pedagógov v odbornom vzdelávaní a nedostatok zdrojov na zaplatenie finančne náročných školení vyplývajúcich z technologických zmien.
Nevyhnutný bude ďalší rozvoj zručností a vedomostí žiakov stredných škôl, aby boli pripravení na postsekundárne a terciárne štúdium a zároveň boli formovaní ako vzdelaní, aktívni občania. V rámci odborných škôl bude čoraz väčšiu úlohu zohrávať digitalizácia, robotizácia a automatizácia, ktoré prinášajú zmeny v požadovaných zručnostiach absolventov. Zároveň bude potrebné, aby sa stredné školy sústredili aj na budovanie mäkkých zručností, ktoré zamestnávatelia čoraz viac vyžadujú.
Poslaním pedagogického a odborného zamestnanca je vychovávať, vzdelávať, podieľať sa na formovaní jedincov, učiť ich dôvere a úcte k človeku, schopnosti vážiť si slobodu, prijímať zodpovednosť a byť spravodlivým. Každý pedagogický a odborný zamestnanec má byť morálnou autoritou, ale aj pomocníkom a sprievodcom detí, žiakov, študentov pri ich výchove a vzdelávaní, optimalizácii osobnostného vývinu. Morálne kvality pedagogického alebo odborného zamestnanca a schopnosť riešiť etické problémy predstavujú jeden z kľúčových atribútov úspešného výkonu pracovnej činnosti.
Morálna stránka profesie spočíva v morálnych postojoch, ktoré zaujíma človek k svojej práci v povolaní a k osobitným úlohám a povinnostiam svojej profesie. V aplikácii na učiteľské povolanie to predpokladá presvedčenie o správnosti a úlohe morálky v povolaní, poznanie, rešpektovanie a uskutočňovanie morálnych hodnôt a sebazdokonaľovanie sa v morálnych postojoch.
V súlade s § 5 ods. 2 zákona 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydáva a zverejňuje Etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov1. Cieľom Etického kódexu je poskytnúť základný rámec správania sa pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Obsahuje súhrn skupinových morálnych požiadaviek, ktoré by mali usmerňovať učiteľa pri výkone jeho funkcie.
Špeciálne vzdelávanie
Špeciálne vzdelávanie je zamerané na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, teda s mentálnym, telesným a zmyslovým postihnutím, kombinovanými poruchami a poruchami správania. Rovnako sa zameriava aj na intelektovo nadané deti a ich ďalší rozvoj. Špeciálne vzdelávanie tak zohráva významnú úlohu pri začleňovaní detí a jedincov s rôznymi poruchami a potrebami do spoločnosti a ich príprave na budúci život.
Slovensko má nadpriemerný počet žiakov vyučovaných v špeciálnych školách a triedach. Je preto dôležité, aby ľudské zdroje boli kvalitne pripravované v diagnostických metódach a identifikácii potrieb týchto žiakov. Cieľom je, aby sa do špeciálneho vzdelávania dostávali jedinci, pre ktorých tento druh vzdelávania predstavuje najvhodnejšiu formu prípravy na budúci život. Jedným z cieľov je inklúzia tých žiakov, ktorým to ich postihnutie a potreby dovoľujú, do škôl a prirodzeného sociálneho prostredia ich vrstovníkov. Špeciálne vzdelávanie nepredstavujú iba špeciálne školy a zariadenia pre talentované deti, ale zasahuje do ostatných typov škôl, kde pôsobia pedagogickí asistenti, špeciálni pedagógovia a ďalší odborný personál.
Špeciálne vzdelávanie zahŕňa špeciálne výchovné zariadenia a zároveň špeciálnych pedagogických zamestnancov (ako sú školskí špeciálni pedagógovia a asistenti učiteľa), pracujúci v ostatných školách. Na základných školách v školskom roku 2020/2021 pracovalo 917 a na stredných školách 85 školských špeciálnych pedagógov. Na pozícii asistent učiteľa pracovalo na základných školách 5 427 osôb, na stredných školách 112 osôb. V špeciálnych materských školách pracovalo 433 učiteľov, na špeciálnych základných školách 4 188 učiteľov a na stredných špeciálnych školách 622 učiteľov.
Pre budúci rozvoj tohto segmentu vzdelávania bude potrebná najmä kvalitná príprava špecializovaných pedagogických a odborných zamestnancov, ako sú špeciálni pedagógovia v oblasti práce s deťmi a žiakmi so špecifickým postihnutím. V budúcnosti budú v tomto segmente chýbať odborní zamestnanci, najmä psychológovia, logopédi a liečební pedagógovia. Do úvahy pripadá aj zriadenie ďalších špecializovaných zariadení (reedukačné centrá s vyššou ochranou a pod.) a potreba zabezpečiť personál pre takéto zariadenia. Potrebné bude zvýšiť počet ľudských zdrojov, ktorých na niektorých pozíciách nie je dostatok (napr. asistent učiteľa). Pre ďalší rozvoj špeciálneho vzdelávania bude potrebné doplniť chýbajúce ľudské zdroje pre podporné odborné centrá, ktoré budú pracovať nielen s deťmi, ale aj s ich rodičmi.
Dôraz v špeciálnom vzdelávaní bude kladený na zohľadňovanie individuálnych potrieb žiakov a možnosti ich prípravy na prípadné zamestnanie. Keďže počet detí v špeciálnych školách sa bude pravdepodobne čiastočne znižovať, je potrebná aj príprava všetkých pedagogických a odborných zamestnancov ostatných škôl v oblasti podpory vzdelávania detí so špecifickými potrebami. Teda nielen príprava ľudských zdrojov pre špeciálne školy, ale aj príprava ďalších pracovníkov sektora, schopných realizovať inkluzívne vzdelávanie, schopných zabezpečiť účasť a úspech detí spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, presahujúcimi rámec testovania vedomostí.
Inklúzia zahŕňa osobitú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie, exklúzie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. S tým súvisí implementácia nových poznatkov z psychológie, kognitívneho vývoja, sociálneho vývoja a metód inklúzie vo vzdelávaní. Pre efektívnejšie vzdelávanie budú musieť pracovníci v tomto segmente získať digitálne zručnosti a orientovať sa v najnovších trendoch v pedagogike. Odborný personál pracujúci najmä s jedincami s telesným postihnutím musí ovládať špecifické liečebné techniky.
Pomerne malá pozornosť je na Slovensku venovaná deťom s nadpriemerným talentom a inteligenciou. Tento problém je prierezový a začína už v predprimárnom vzdelávaní a pokračuje vo všetkých stupňoch formálneho vzdelávania. Je potrebné pripraviť ľudské zdroje na správne identifikovanie týchto detí, prístup rozvíjajúci ich individuálne talenty a schopnosti a pomoc pri ich ďalšom napredovaní.
Vysokoškolské vzdelávanie a veda, výskum a inovácie
Vysokoškolské vzdelávanie musí zabezpečovať prípravu vysoko kvalifikovaných pracovníkov pre všetky sektory. Pripravuje tiež väčšinu pedagogických a odborných zamestnancov pôsobiacich ďalej v sektore vzdelávania a vo vede a výskume.
Na vysokých školách bolo evidovaných k 31. 10. 2020 celkovo 143 599 študentov, z toho 19 192 v 534 študijných programoch z celkového počtu 1 024 akreditovaných študijných programov v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy a ďalších 1 966 študentov v 39 študijných programoch z celkového počtu 88 akreditovaných študijných programov v rámci študijného odboru vedy o športe. Väčšina vedeckých pracovníkov je na výkon povolania pripravovaná v rámci niektorého z 2 293 študijných programov tretieho stupňa, v ktorých k 31. 10. 2020 bolo evidovaných spolu 6 792 doktorandov. V rámci študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy je akreditovaných 108 študijných programov tretieho stupňa s 267 študentmi. Priority v oblasti vysokoškolského vzdelávania sú stanovené najmä v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania 2018 – 2027 a čiastočne v Pláne obnovy a odolnosti.
Vysokoškolské vzdelávanie druhého a najmä tretieho stupňa musí byť úzko naviazané na najnovšie vedecké poznanie. Keďže exponenciálny nárast nových informácií a vedomostí zahŕňa aj nové vedecké výsledky, výrazne sa dotýka vysokoškolského vzdelávania. Zvyšovanie rýchlosti zmien má za následok skracovanie inovačných cyklov technológií. V niektorých odboroch je dnes inovačný cyklus technológií kratší ako je dĺžka vysokoškolského štúdia. Vysoké školy musia na túto skutočnosť reagovať nielen permanentnou inováciou obsahu a metód vzdelávania, jednotlivých predmetov, študijných programov, ale aj prípravou svojich študentov na nevyhnutnú potrebu celoživotného vzdelávania, na zmenu vzdelávania na vzdelávanie sa. Tento trend platí aj pre samotných vysokoškolských pedagógov, ktorí tiež stoja pred stále silnejúcou výzvou vzdelávať sa. Jedným z kľúčových momentov je prepojenie trhu práce a vysokoškolského prostredia.
Aby dokázali vysoké školy reflektovať požiadavky trhu práce a celej spoločnosti, budú musieť nielen permanentne inovovať obsah vzdelávania, ale aj implementovať nové technológie vo vzdelávaní, prispôsobiť metódy vzdelávania aktuálnym trendom a zvýšiť svoju otvorenosť voči domácim stakeholderom aj zahraničným odborníkom. Jedným z veľkých problémov vysokoškolského vzdelávania je odchod veľkej časti potenciálnych študentov na zahraničné vysoké školy (po Luxembursku druhé miesto v OECD). Spravidla odchádzajú tí schopnejší a perspektívnejší. Výzvou bude preto zmeniť tento trend a zamerať sa na reformy nielen spomaľujúce odchod potenciálnych študentov, ale aj na prilákanie nových talentov z iných krajín.
Veda a výskum zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri budovaní znalostnej a konkurencieschopnej ekonomiky a celkového sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Bez podpory a rozvoja ľudských zdrojov bude Slovensko stále príliš orientované na výrobu, čo limituje jeho rozvoj do budúcnosti. Tento segment bude zohrávať významnú úlohu aj pri formovaní spoločnosti. Vedci predstavujú nositeľov poznatkov a bariéru voči šíriacim sa dezinformáciám. Zároveň budú stále aktívnejšie hľadať riešenia a šíriť povedomie o globálnych problémoch a celospoločenských otázkach ako klimatické zmeny a pod.
Vedeckovýskumnú činnosť zabezpečuje viacero inštitúcií, predovšetkým Slovenská akadémia vied, vysoké školy, ale tiež súkromný sektor a neziskové organizácie. Vo financovaní tohto odvetvia (prepočítanom na % HDP) zaostáva Slovensko nielen za vyspelou Európou a priemerom EÚ či OECD, za okolitými štátmi, vrátane krajín V4, ale dokonca aj za vlastnými cieľmi v oblasti výšky financovania. Nedostatočné financovanie negatívne vplýva na ľudský kapitál vo vede, výskume a inováciách, ale aj na kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania. Veľká časť talentovaných pracovníkov radšej odchádza do zahraničia alebo pokračuje v súkromnom sektore, avšak nie vo výskume.
Ľudské zdroje v oblasti výskumu pedagogiky sú rozdelené do viacerých inštitúcií a ovplyvňované kritériami financovania, čo v podstate brzdí rozvoj tohto segmentu. Vznikajú duplicity v rámci výskumu a výstupy výskumnej činnosti sa len v malej miere priamo aplikujú do vzdelávacieho procesu. Pritom nemusí ísť len o výstupy z oblasti pedagogiky, ale aj z oblasti psychológie, sociológie či neurovied, ktoré prinášajú hĺbkový pohľad na ontogenézu jedinca z biologického a socio-kultúrneho hľadiska a prinášajú poznatky o spôsobe fixovania informácií a pod. V súčasnosti absentujú aktuálne národné stratégie pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu. Podpora vedy je decentralizovaná. Z parciálnych stratégií v tejto oblasti vyplýva potreba zvýšenia spolupráce medzi jednotlivými vedeckými inštitúciami. Vzhľadom na relatívne malý geografický priestor a s tým spojený potenciál ľudských zdrojov bude pre Slovensko do budúcna kľúčové získavanie talentov a úspešných vedcov zo zahraničia a výrazné posilnenie medzinárodnej spolupráce najmä v Európskom výskumnom priestore (ERA) a Európskom vysokoškolskom priestore (EHEA).
Na úrovni vysokých škôl v rámci SR dlhodobo absentovala legislatíva upravujúca postup pri zistení akademických podvodov. Aj keď novelou zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo zavedené zákonné ustanovenie umožňujúce odnímanie vysokoškolských titulov a vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov, na vysokých školách absentuje ucelenejší systém vzdelávania študentov aj zamestnancov v oblasti akademickej etiky a tlak vedenia na prísne postihovanie porušenia akademickej etiky. Podiel na etických problémoch majú aj chybne nastavené pravidlá – financovanie na hlavu študentov zvádza ku zakrývaniu očí pred ich pokleskami a nevyhnutnosť mať zásobu titulárnych docentov a profesorov ako podmienku pre akreditáciu, vyvíja tlak na znižovanie úrovne kvality pre habilitáciu a inauguráciu a nahrádzanie kvality kvantitou v hodnotení pedagógov, čo je tiež spojené s privieraním očí nad etickými chybami, ak je to v existenčnom záujme pracoviska. Neraz je dôsledkom aj medializovanie takýchto káuz, čo značne prispieva k negatívnemu obrazu slovenských vysokých škôl v očiach verejnosti.
Aj keď k budovaniu systému vzdelávania orientovaného na potreby študenta na vysokých školách výrazne prispeje prechod na nový systém zabezpečovania kvality, je potrebné podporovať vytváranie kultúry kvality v akademickom prostredí. Je žiaduce, aby každý jednotlivec, či už študent alebo zamestnanec vysokej školy, prevzal zodpovednosť za svoje konanie, aby kvalita nebola len vecou niekoľkých vybraných úradníkov, ale aby sa na nej podieľal každý jedinec a aktér v rámci vzdelávania.
Vzdelávanie a práca s mládežou
Práca s mládežou je zameraná primárne na cieľovú skupinu mladých ľudí do 30 rokov. Poskytuje aktívny priestor na komplexný rozvoj osobnosti prostredníctvom flexibilných a zážitkových neformálnych metód. Popri formálnom vzdelávaní tak tvorí výrazný doplnok celoživotného vzdelávania. Pracovníci s mládežou aktívne podporujú mládež v jej osobnostnom rozvoji, rozvoji vedomostí, zručností a kompetencií. Prácu s mládežou charakterizujú veľmi výrazne rôzne aktivity aj tzv. tretieho sektora, nielen pracovníkov sektora vzdelávania. Spomínaní aktéri sa pri výkone svojej činnosti zameriavajú na kľúčové kompetencie, ale aj na témy ako zdravý životný štýl, aktívne občianstvo, kritické myslenie, výchova k udržateľnosti alebo dobrovoľnícka činnosť. V sektore mládeže môžeme čoraz viac vnímať dopyt po kvalitných ľudských zdrojoch a ich profesionalizácii. Tento spôsob mimoškolskej činnosti poskytuje priestor na zmysluplné trávenie voľného času a na získavanie praktických zručností. Úloha neformálneho vzdelávania v práci s mládežou je dôležitá najmä pre svoju schopnosť flexibilne reagovať na potreby praxe, a teda aj na aktuálne megatrendy, ktoré ovplyvňujú potrebu nových poznatkov.
Vzdelávanie dospelých
Tento segment vzdelávania je možné chápať ako všetky činnosti v rámci všeobecného i odborného formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorým sa dospelí venujú po ukončení počiatočného vzdelania a odbornej prípravy. Ďalšie vzdelávanie predstavuje spôsob zabezpečenia vyššieho hospodárskeho rastu prostredníctvom zvyšovania kompetencií a zručností pracujúcich a tým aj zvyšovania kvality života jednotlivca. Okrem poskytovania príležitostí na celoživotné vzdelávanie je úlohou vzdelávacieho sektora vytvoriť podmienky aj na to, aby mal občan v každej fáze svojho života prístup aj k uznaniu svojich vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré nadobudol počas života bez ohľadu na to, kde ich získal.
Fungujúci ekosystém vzdelávania dospelých je nevyhnutným predpokladom pre schopnosť Slovenskej republiky presadiť sa a prosperovať v podmienkach globalizácie a neustále sa zrýchľujúcich technologických a demografických zmien. V našej legislatíve sa termín vzdelávanie dospelých nepoužíva. Nežiaduce dôsledky sa následne prejavujú v nedostatočnej implementácii vzdelávacích politík, v nesprávnom vykazovaní, reportovaní či nastavovaní stratégií týkajúcich sa oblasti vzdelávania dospelých. Prenáša sa to prirodzene aj do oblasti zberu potrebných dát. Tým, že Slovensko nebuduje značku „vzdelávanie dospelých“, nekomunikuje smerom k občanom túto nevyhnutnosť, nemotivuje ich k vzdelávaniu, ocitá sa na „chvoste“ EÚ v participácii dospelej populácie na vzdelávaní. Na Slovensku sa vzdeláva iba 2,8 % dospelých.
UNESCO rozlišuje tri kľúčové oblasti vzdelávania dospelých:
Ľudské zdroje pôsobiace vo vzdelávaní dospelých bude potrebné pripraviť na vzdelávanie seniorov v moderných informačno-komunikačných technológiách, s čím je spojený aj vznik nových pozícií, ako napr. lektor vzdelávania seniorov. So starnúcou populáciou súvisí aj potreba zavedenia princípu vekového manažmentu ako spôsobu riadenia s ohľadom na vek zamestnancov a vznik pracovných pozícií orientovaných na túto tému.
Súčasťou systému vzdelávania dospelých je vzdelávanie pre trh práce, vrátane rekvalifikačného vzdelávania, ktorého ponuka je u nás stále málo rozvinutá. Jeho potenciál sa v horizonte nasledujúcich rokov bude výrazne zvyšovať. Dôležité je, aby vzdelávanie dospelých vo vyššej miere absolvovali najmä nízko kvalifikované dospelé osoby. Aby bolo vzdelávanie dospelých efektívne, je potrebné vytvoriť funkčný a transparentný systém uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Riešením je vytvorenie inštitucionálnych podmienok a budovanie kapacít kvalifikovaných ľudských zdrojov.
1 MŠVVaŠ SR [online]. Etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov [cit. 2021-11-02]. Dostupné na internete: <https://www.minedu.sk/eticky-kodex-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov/>
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.