Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Za základnú celosvetovú rozvojovú paradigmu na prahu 21. storočia možno považovať Koncepciu trvalo udržateľného rozvoja. Vznikla ako odpoveď na rastúce environmentálne problémy. Riešenie problematiky trvalej udržateľnosti vychádza z pragmatických potrieb, je nevyhnutné z hľadiska zachovania života na Zemi, nakoľko súčasné environmentálne problémy prerastajú rámec čisto ekologický a stávajú sa existenčnými (ohrozená je existenčná podstata ľudského rodu). „Trvalo udržateľným rozvojom sa označuje rozvoj uspokojujúci potreby súčasných generácií bez ohrozenia schopnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií“ (Brundtland a i. 1987[1]). Za najvýznamnejší dokument na presadenie princípov trvalej udržateľnosti v praxi možno považovať Transforming our world: the 2030 Agenda for Sustainable Development (ďalej len „Agenda 2030“), ktorý prijala Konferencia Organizácie Spojených národov v roku 2015. Za hlavné princípy Agenda 2030 považuje:
Agenda 2030 predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Integračný prvok sa v Agende 2030 prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Agenda 2030 definuje 17 cieľov a 169 opatrení, ktoré sú integrované a poukazuje na potrebu spolupráce a tvorbu globálnych partnerstiev pre trvalo udržateľný rozvoj. Dosiahnutie environmentálnych cieľov Agendy 2030 zahŕňa i aktívnu účasť SR v súlade s aktivitami medzinárodných organizácií. Program v oblasti životného prostredia na Slovensku upravuje Envirostratégia 2030. Envirostratégia 2030 a jej navrhované opatrenia sú v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj OSN. Jej základnou víziou je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných zdrojov.
Environmentálny trvalo udržateľný rozvoj je cieleným procesom zmien v správaní ľudskej spoločnosti vo vzťahu k životnému prostrediu. Má podporovať harmóniu medzi ľudstvom a prírodou – ľudský život sa má realizovať v medziach únosnej kapacity biosféry, má zabezpečiť ochranu prírody, ochranu biodiverzity a stability krajiny a ochranu a efektívne využívanie zdrojov a potenciálov územia. Environmentálny trvalo udržateľný rozvoj má zabezpečovať nielen vnútrogeneračnú, ale i medzigeneračnú rovnosť (spravodlivosť) v uspokojovaní potrieb ľudí (udržanie možnosti voľby pre budúce generácie).
Ďalšou významnou úlohou v oblasti ochrany prírody a krajiny je budovanie zelenej infraštruktúry. Na území SR je to formou tvorby územných systémov ekologickej stability, ktoré sú záväzným podkladom pre procesy územného plánovania a pozemkových úprav. V súčasnosti je v programe obnovy výrazná časť prostriedkov venovaná tvorbe pozemkových úprav, čím sa zvýšia aj požiadavky na tvorbu krajinnoekologických podkladov pre jednotlivé priestorovo-plánovacie procesy. Už v súčasnosti nie je dostatok odborných kapacít pre ich tvorbu.
Z hľadiska ochrany biodiverzity je nevyhnutné aj pravidelné sledovanie a monitorovanie ohrozenosti jednotlivých druhov a biotopov, čo je proces nielen časovo ale aj finančne veľmi náročný. Štátne organizácie v spolupráci s vedeckými inštitúciami, odbornými organizáciami a mimovládnymi organizáciami musia pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu, čo si taktiež vyžaduje nároky na kvalifikované ľudské zdroje. Ďalšie nároky na kvalifikované ľudské zdroje si vyžiada aj účinný boj s environmentálnou kriminalitou. Financovanie a personálne obsadenie ŠOP SR a orgánov štátnej správy ochrany prírody podľa Envirostratégie 2030 bude adekvátne ich úlohám a do roku 2030 bude zavedený komplexný a udržateľný systém financovania organizácií ochrany prírody, primárne z inovatívnych zdrojov a štátneho rozpočtu. Odborné a personálne kapacity inštitúcií ochrany prírody a orgánov zabezpečujúcich presadzovanie a vymožiteľnosť práva sa budú rozvíjať a získané poznatky uplatňovať v praxi.
Presadenie princípov „trvalej udržateľnosti“ vo veľkej miere závisí od správania sa človeka v krajine a od celkového hospodárskeho rozvoja tej ktorej spoločnosti. Využívanie krajiny a rozsah environmentálnych problémov je zrkadlom spoločenského rozvoja, ktoré je vo veľkej miere determinované stavom ekologického vedomia spoločnosti. Slovensko do procesu transformácie nevenovalo ochrane a tvorbe životného prostredia náležitú pozornosť. Mnohé environmentálne javy a procesy (znečisťovanie a degradácia zložiek životného prostredia) sa systematicky nesledovali, mnohé dáta sa nedostávali k verejnosti. O našich rezervách v tejto oblasti svedčia stále pretrvávajúce, ba možno povedať, že aj zvyšujúce sa environmentálne problémy, ako je produkcia cudzorodých látok kontaminujúcich jednotlivé zložky životného prostredia, tlaky investorov na prirodzené ekosystémy, zvyšujúci sa stupeň antropizácie územia v dôsledku výstavby na „zelených lúkach“ a to nielen priemyselných a logistických centier, ale aj obytných a rekreačných objektov a pod. Preferujeme nešetrné a neefektívne využívanie prírodných zdrojov a služieb, ktoré nám poskytujú ekosystémy. Dominantným faktorom využitia ekosystémových služieb je väčšinou ekonomický aspekt (produkcia a predaj dreva, poľnohospodárska produkcia a jej tržby) a tak sa často preferuje využívanie produkčných služieb ekosystémov na úkor regulačných a ochranných.
Z hľadiska racionálneho a efektívneho využívania prírodných zdrojov a služieb, ktoré nám poskytujú jednotlivé ekosystémy je potrebné venovať náležitú pozornosť aj tejto oblasti. EÚ venuje značnú pozornosť problematike ekosystémových služieb. Všetky krajiny EÚ mali do roku 2017 zmapovať reprezentatívne ekosystémy na národnej úrovni a zhodnotiť služby, ktoré tieto ekosystémy poskytujú spoločnosti. Slovensko sa zaradilo ku krajinám, ktoré v tomto procese neboli príliš úspešné. Výskum a ohodnocovanie ekosystémových služieb je u nás len na začiatku. V roku 2019 bol spracovaný Katalóg ekosystémových služieb Slovenska a v súčasnosti prebieha jeho aktualizácia v súvislosti s požiadavkou ekosystémového účtovníctva. Platby za ekosystémové služby vytvoria dostatočnú motiváciu na ich ochranu a zachovávanie. Ekosystémové služby musia byť brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Toto všetko je spojené s nárokmi na kvalifikovanú environmentálne orientovanú pracovnú silu. Trvalo udržateľný rozvoj v kontexte vodného hospodárstva je bez výraznej zmeny regulačnej politiky a finančnej angažovanosti štátu fikcia. Zo súčasných tržieb nedokážu vodárenské spoločnosti zabezpečiť adekvátnu údržbu stavieb postavených z prostriedkov EÚ, respektíve štátneho rozpočtu, pričom starnutím technológií sa bude tento stav ešte zhoršovať. S rovnakým problémom sa potýka aj politika udržateľného rozvoja v oblasti vodných tokov a súvisiacich vodných stavieb. V dôsledku významného pretrvávajúceho deficitu finančných zdrojov sa zhoršuje technický stav existujúcich vodných stavieb a ich bezpečnosť. K zlepšovaniu stavu vôd prispieva napr. eliminácia hydromorfologických zmien vodných tokov, a to napríklad odstraňovaním alebo spriechodňovaním vodných stavieb (výstavbou rybovodov) a zabezpečením preventívnych protipovodňových opatrení podľa Plánov manažmentu povodňového rizika. Tieto opatrenia investičného charakteru sa realizujú s podporou nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ.
[1] BRUNDTLAND, G.H. a i. 1987. Our Common Future. Oxford University Press, Oxford, 1987.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.