Odpadové hospodárstvo

• Poslanie sektora
  • Vodné hospodárstvo
  • Odpadové hospodárstvo

Definícia termínu “ODPAD“: Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

V dôsledku zmeny spotrebiteľských návykov spoločnosť spotrebúva na uspokojovanie svojich základných potrieb oveľa viac, ako je potrebné, čo vedie k rastúcej výrobe a s tým súvisiacim nárastom objemu produkovaného odpadu. Vo väzbe na rastúcu svetovú populáciu a zvyšujúci sa blahobyt a životnú úroveň bude spotreba materiálov do roku 2060 viac ako dvojnásobná čo zvýši tlak na životné prostredie – degradácia pôdy, emisie skleníkových plynov a rozptyl toxických látok v životnom prostredí budú enormne vyššie. Spomalenie či zastavenie rozvoja blahobytu ľudskej spoločnosti však nemožno očakávať ani vyžadovať. Spotrebných predmetov so stále kratšou životnosťou pribúda, takže pri snahe o obmedzenie zneškodňovania odpadu skládkovaním, ktorá je spojená so zvyšovaním nárokov na environmentálnu bezpečnosť skládok odpadu a teda so zvyšovaním nákladovosti a prevádzkovania, bude pre občanov, obce i firmy stále zložitejšie a nákladnejšie zbavovať sa odpadu v súlade so zákonom.

Pre slovenskú ekonomiku je príznačný rastúci výrobný sektor, pomerne obmedzená základňa prírodných zdrojov a rastúca spotreba materiálnych zdrojov, ktorá vedie k vysokej závislosti na vonkajších trhoch (dovoz surovín a vývoz priemyselného tovaru). Zatiaľ sa nepodarilo plne využiť surovinový potenciál odpadu a vo všeobecnosti zostáva produkcia materiálov z tohto zdroja v pomere k celkovému množstvu vzniknutých odpadov nízka. Celkové množstvo vzniknutých odpadov v Slovenskej Republike, s ktorými nie je nakladané na mieste ich vzniku, je znázornené v tabuľke č. 01 – Celkový vznik odpadov v SR v roku 2018.

Celkový vznik odpadov v SR v roku 2018

Komunálnym odpadom je vo všeobecnosti venovaná osobitá pozornosť a to najmä z dôvodu, že za nakladanie s ním nesie zodpovednosť aj verejný sektor. Slovenská republika patrí zatiaľ ku krajinám s nižšou mierou vzniku komunálnych odpadov. Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu však postupne narastá a pre rok 2018 prekročil hranicu 2,3 mil. ton, čo predstavuje cca 414 kg na občana. V porovnaní s členskými štátmi Európskej únie (EÚ 28) dosahuje Slovenská republika 85 %-nú úroveň produkcie komunálneho odpadu.

Z pohľadu zloženia zmesového komunálneho odpadu (ďalej len „ZKO“) je biologický rozložiteľný odpad jeho dominantnou zložkou a tvorí cca 46 % ZKO a druhou najvýznamnejšou zložkou ZKO sú plasty, s podielom cca 11 %. Ďalej pokračuje papier a lepenka (cca 7 %), sklo (cca 5 %), textil (cca 5 %), kovy (cca 3 %) a drobný stavebný odpad (cca 3 %). Podielom cca 2 % a menej sa nachádzajú v ZKO ostatné zložky, ako napr. viacvrstvové kombinované materiály, drevo, elektroodpad, pneumatiky.

Napriek tomu, že komunálny odpad je často najdiskutovanejšou témou z odpadov, nie je z hľadiska životného prostredia ani najrozsiahlejším ani najproblematickejším tokom odpadu. Komunálny odpad je však zmesou rôznorodých materiálov a jeho spracovanie je oveľa náročnejšie ako spracovanie priemyselného odpadu.

Priemyselný odpad predstavuje odpad vyprodukovaný vo výrobnom priemysle – vznik odpadu z ekonomických činností v SR (SK-NACE Rev.2), sa od komunálneho odpadu líši množstvom, ale najmä zložením. Pri priemyselnom odpade ide o odpad špecifický pre každý závod, niekedy i pre každú šaržu, je homogénnejší a možno s ním jednoduchšie manipulovať. Harmonizované údaje o produkcii odpadov vo výrobnom priemysle sú neúplné a hodnotenie úrovní a trendov produkcie odpadov v tomto odvetví, s výnimkou vysokých úrovní hromadenia, je veľmi problematické (pozn.: napr. v roku 2018 bolo pod inými kódmi nakladania vykázaných až takmer 4 mil. ton odpadov). Dostupné údaje MŽP SR a ŠÚ SR uvádzajú, že výrobný priemysel prispieva k celkovej produkcii odpadov až 80 %.

Zo všetkých druhov tuhých odpadov, ktoré človek produkuje, najzávažnejšie ohrozenie zdravia človeka a životného prostredia predstavujú práve priemyselné odpady. Mnohé z nich po uložení na skládku uvoľňujú toxické škodliviny a prostredníctvom nich môže dôjsť ku kontaminácii zdrojov pitnej vody, potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu.

Legislatívny a administratívny rámec rozvoja odpadového hospodárstva vychádza všeobecne z európskej rámcovej smernice o odpadoch. Európska smernica o odpadoch, ktorej požiadavky sa Slovenská republika zaviazala splniť a priblížiť sa tak k európskemu obehovému hospodárstvu s vysokou úrovňou efektívneho využívania zdrojov, zaviedla záväznú päťstupňovú hierarchiu nakladania s odpadmi v EÚ. Ide o stupnicu udávajúcu spôsob spracovania odpadu, od najekologickejšieho až po najmenej ekologické riešenie:

1. predchádzanie a obmedzenie tvorby odpadu,
2. opätovné použitie,
3. recyklácia,
4. ďalšie spôsoby využitia,
5. bezpečná a ekologicky vhodná likvidácia odpadu.

Hlavným cieľom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky pre nasledujúce obdobie je odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním. Ide najmä o komunálne odpady a presadzovanie dodržiavania hierarchie odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku odpadu, ako aj prípravu na opätovné použitie a recykláciu.

Strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR je odklonenie odpadov od skládkovania, resp. znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. K tomu je potrebné:

• zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov a na podporu opätovného použitia výrobkov,
• zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály,
• zvýšiť mieru materiálového zhodnocovania odpadov a energetického zhodnocovania odpadov.

Nelegálne skládky odpadu, legálne skládky stále s vysokým percentom ukladaného odpadu, nedostatočná účinnosť odpadového hospodárstva a nízka miera recyklácie sú výzvami, ktoré je potrebné čo najrýchlejšie riešiť. Problémom je aj kvalita a množstvo vytriedeného odpadu pri zdroji (predchádzanie vzniku odpadu) a zhodnocovanie odpadov do produktov s vyššou pridanou hodnotou.