Politické vplyvy

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické faktory
    • Sociálne prostredie
    • Technologické faktory
    • Legislatívne faktory
    • Environmentálne faktory
  • SWOT analýza – Životné prostredie
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Vodné hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Odpadové hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats

Ministerstvo životného prostredia patrí medzi ústredné orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. Zo štatútu ministerstva vyplývajú jeho úlohy pri zabezpečovaní starostlivosti o životné prostredie:

• vypracúva environmentálne koncepcie a návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie,
• vykonáva štátny dozor,
• riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorú vykonávajú krajské úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia, plní funkciu ich zriaďovateľa a preskúmava ich rozhodnutia,
• zriaďuje osobitné odborné organizácie a stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu a Obvodného úradu životného prostredia (ďalej len „ obvodný úrad“) mimo sídla krajského a obvodného úradu, a dáva súhlas krajskému úradu na zriadenie osobitných odborných organizácií, zakladá iné právnické osoby,
• zabezpečuje v spolupráci s príslušnými orgánmi odbornú prípravu zamestnancov krajského úradu, obvodných úradov, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich kvalifikačných predpokladov na výkon niektorých funkcií,
• overuje odbornú spôsobilosť a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti zamestnancov a iných osôb podľa osobitných predpisov,
• zabezpečuje medzištátnu, cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu environmentálneho rozvoja v rámci trvalo- udržateľného rozvoja,
• vypracúva návrhy opatrení starostlivosti o životné prostredie a na obmedzovanie vplyvov poškodzovania životného prostredia, zabezpečuje a kontroluje ich realizáciu,
• plní funkciu riadiaceho alebo sprostredkovateľského orgánu a platobnej jednotky pre environmentálne programy a projekty vrátane vypracúvania, zabezpečovania výberu a využívania finančných prostriedkov,
• vytvára podmienky pre vedecko-výskumnú činnosť v organizáciách riadených ministerstvom, analyzuje a hodnotí jej výsledky, vytvára podmienky pre ich uplatnenie a koordinuje zapájanie vedecko-výskumných pracovísk do dvojstrannej a mnohostrannej medzinárodnej a výskumnej spolupráce,
• sprístupňuje informácie o životnom prostredí.

Vlastníctvo vodárenských spoločností, respektíve vodárenskej infraštruktúry vodných tokov a na nich vybudovaných vodných stavieb – drvivú väčšinu vodárenských spoločností, respektíve majetku na ktorom spoločnosti podnikajú sú vo vlastníctve miest a obcí (vo väčšine ako akcionári vodárenských spoločností). Takáto štruktúra samozrejme do veľkej miery determinuje rozhodovanie spoločností – akcionári musia rozhodovať či uprednostniť záujmy spoločnosti alebo obce, ktorej sú primátorom/starostom. Asi najvýraznejšie sa táto „duálnosť“ prejavuje pri schvaľovaní návrhov na zvyšovanie cien vodného a stočného (je potrebná pred predložením takéhoto návrhu na ÚRSO).Vodné toky a vodné stavby sú tiež majetkom štátu. Starostlivosť o tento majetok zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov (SVP, š. p.) a správcovia drobných vodných tokov. SVP, š. p., bol založený ako štátny podnik na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť a ktorého základným poslaním je okrem zabezpečovania správy vodohospodársky významných a ďalších vodných tokov, vodných stavieb na nich vybudovaných aj vykonávanie verejnoprospešných činností ako a správy jednotlivých povodí. Verejnoprospešné vodohospodárske služby a s nimi súvisiace činnosti sú rozčlenené na vyššie uvedené regulované služby/činnosti a neregulované služby/činnosti, ktorými sú zabezpečovanie plavby, protipovodňové opatrenia, zabezpečovanie odberov vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy a správa povodí a zvereného majetku štátu. Keďže krytie ekonomicky oprávnených nákladov na neregulované služby a činnosti je v rukách štátu a plne závislé na pridelených finančných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu vzniká dlhodobý problém pre štátny podnik, nakoľko prideľovanie týchto finančných prostriedkov je nestabilné a nepredvídateľné. Z roka na rok sa deficit potrieb a skutočných zdrojov stále viac prehlbuje, čo má nenapraviteľný dopad na technický stav existujúcich vodných stavieb, ich bezpečnosti a udržateľnosti.

Problematika nakladania s odpadmi v SR je v súčasnosti komplexne upravená zákonom č. 79/2015 Z. z. do ktorého sú implementované ciele a základné stratégie odpadového hospodárstva Európskej únie. Trh v oblasti nakladania s odpadmi je tvorený v prevažnej miere súkromnými spoločnosťami a spoločnosťami s podstatnou participáciou miest a obcí. Za obdobie posledných 20 rokov prešla právna úprava nakladania s odpadmi početnými zmenami, ktoré boli, okrem objektívnych dôvodov, ovplyvňované aj politickou nestabilitou, zmenami politickej situácie a tlakom rôznych záujmových skupín na politikov. Politika objektívne nedôvodnými a nepredvídateľnými zmenami zákonov negatívne ovplyvňuje fungovanie spoločností pôsobiacich v odpadovom hospodárstve, ktoré sa často musia prispôsobiť novej situácii aj v ťažko realizovateľných termínoch, systém odpadového hospodárstva sa stáva neprehľadným a administratívne náročným. Odpadová politika sa zamerala najmä na znižovanie podielu skládkovaného odpadu, zvyšovanie podielu materiálového zhodnotenia a zavedenie opatrení na zmiernenie zmeny klímy. Možno však konštatovať, že napriek 20 ročnému úsiliu je skládkovanie stále prevažujúcim spôsobom nakladania s odpadmi a podiel materiálovo zhodnocovaných odpadov je nízky. V zásade však platí, že politické riešenia v oblasti životného prostredia a teda aj v oblasti nakladania s odpadmi sú vždy výstupom a (niekedy nie veľmi šťastným) kompromisom medzi dlhodobými environmentálnymi víziami a prvoplánovými (krátkodobými, max. strednodobými) záujmami aktuálne pôsobiacich politických štruktúr.