Legislatívne faktory

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické faktory
    • Sociálne prostredie
    • Technologické faktory
    • Legislatívne faktory
    • Environmentálne faktory
  • SWOT analýza – Životné prostredie
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Vodné hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Odpadové hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats

Legislatívne vplyvy na národnej úrovni

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (mnohokrát novelizovaný), ktorý tvorí kostru ostatných legislatívnych predpisov vplývajúcich na podnikanie a činnosti v danej oblasti (ide najmä o

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov). Aj na prvý pohľad iba „kozmetické/formálne úpravy“ môžu mať vplyv na hospodárenie spoločností v posudzovanej oblasti. Jeho úpravy sú ale spravidla konzultované s dotknutými organizáciami (napr. AVS) a správcom vodohospodársky významných vodných tokov (SVP, š. p.), ktoré majú pomerne silné postavenie a preto prípadné zmeny zákona nemajú nepredvídateľné dopady.

Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov – kľúčový nástroj štátu, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje hospodárenie vodárenských spoločností a asi v 48 % miere hospodárenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, (zvyšných 52 % ekonomicky oprávnených nákladov štátneho podniku na neregulované služby by mal, podľa zákona o vodách, uhrádzať štát). Štát ním prostredníctvom regulačného orgánu (ÚRSO) stanovuje ceny vodného a stočného pre jednotlivé vodárenské spoločnosti a ceny za odbery vôd z vodných tokov, za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a ceny za odbery energetickej vody z vodných tokov pre správcov vodných tokov (rozhodujúcim regulovaným subjektom v oblasti týchto regulovaných cien je SVP, š. p.). Štát má možnosť (ktorú aj využíva) riešiť prostredníctvom tohto úradu sociálnu udržateľnosť cien vodného a stočného. Nezávislosť úradu sa často javí do veľkej miery formálna

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch – hlavnou črtou odpadového hospodárstva je, že podlieha častým zmenám (doteraz 24 novelizácií), čo spôsobuje inštitucionálne nestabilné prostredie. Časté zmeny v legislatíve bránia normálnemu fungovaniu systému odpadového hospodárstva, čím sú všetci účastníci systému uvedení do neistoty a zmätku. Ďalšími negatívami zákona o odpadoch sú jeho administratívna náročnosť postupov upravených a vyžadovaných týmto zákonom a organizačná komplikovanosť ním predpokladaných postupov pri nakladaní s odpadmi. Fungovanie trhu odpadového hospodárstva závisí práve na jednoznačne podanej a stabilnej legislatíve v stabilnom politickom prostredí. Zo zákonov, ktoré často ovplyvňujú fungovanie odpadového hospodárstva je Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a Zákon č. 50/1976 Z. z. (§ 54 a nasl. – stavebné konanie).

Zákon č. 311/2011 Z. z. – Zákonník práce v znení neskorších predpisov – nakoľko v hodnotenej oblasti pracuje pomerne veľké množstvo zamestnancov vo viac-zmenných/nepretržitých prevádzkach, výkon práce si vyžaduje pracovníkov v pohotovostnom režime, viaceré profesie sú odmeňované na hranici minimálnej mzdy, majú zmeny v tomto legislatívnom predpise pomerne významné dopady na hospodárenie spoločností, nakoľko mzdové výdavky a iné benefity tvoria významnú časť nákladov spoločností.

Legislatívne vplyvy z prostredia EÚ

Smernica 1991/271/EHS o čistení komunálnych vôd – legislatívny predpis, ktorého implementácia posunula Slovensko priam skokovo, pričom tento proces nie je ešte ukončený. Aktuálne je s ním domáca legislatíva plne aproximovaná, čo vytvára veľmi dobrý právny, ale aj technický rámec pre plánovanie ďalšieho rozvoja.

Regulácia 2020/741 Európskeho parlamentu a európskej komisie z 25.mája 2020 o minimálnych požiadaviek na znovupoužitie vody – nová výzva ktorá v sebe nesie potenciál pre rozvoj, ale súčasne aj riziká pre kroky zlým smerom. Jej masívna implementácia si bude vyžadovať veľa práce vedeckej komunity, aj vzhľadom na špecifikum domáceho prírodného prostredia.