Ekonomické faktory

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické faktory
    • Sociálne prostredie
    • Technologické faktory
    • Legislatívne faktory
    • Environmentálne faktory
  • SWOT analýza – Životné prostredie
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Vodné hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats
  • SWOT analýza – Odpadové hospodárstvo
    • Silné stránky – Strengths
    • Slabé stránky – Weaknesses
    • Príležitosti – Opportunities
    • Hrozby – Threats

Vývoj cien energií – ceny energií sú spoločne s cenami práce najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim hospodárenie spoločností z pohľadu prevádzkových nákladov.

Hospodárske cykly – vzhľadom na špecifikum podnikania, hospodárske cykly nemajú zásadnejší dopad na hospodárenie podniky v sektore. Výnimkou z tohto tvrdenia je napríklad aktuálna situácia (spojená s pandémiou) v spoločnostiach poskytujúcich svoje služby v regiónoch s vysoko rozvinutým turistickým priemyslom, ale vo všeobecnosti sa jedná o pomerne stabilné odvetvie. Striedaním cyklov hospodárskeho rastu a kríz je výrazne ovplyvňované aj odpadové hospodárstvo (ďalej len „OH“). Krízy sú spojené s poklesom tvorby komunálneho odpadu, s nižšou mierou tvorby emisií a podobne, naopak hospodársky rast je spájaný s vyššou produkciou odpadu (podľa štatistík EÚ za posledné desaťročie vzrástla produkcia celkového odpadu v SR približne o tretinu, čím sa SR stala najhoršou krajinou v EÚ), s vyššou mierou tvorby emisií a všeobecne vyššou mierou negatívnych vplyvov na životné prostredie. Z tohto pohľadu by malo byť kvalitné nastavenie odpadového hospodárstva jednou z priorít štátu.

Konkurencia – sektor pre svoju špecifickosť nie je výrazne ovplyvnený konkurenciou. V určitej miere sú pod konkurenčným tlakom prevádzkové spoločnosti, ktoré nie sú súčasne vlastníkmi infraštruktúry, ale aj v tomto modeli dlhodobo nebadať výmeny poskytovateľa prevádzkových služieb.Kúpna sila – v minulom období pomerne výrazné zvyšovanie cien vodného a stočného významne stlačilo spotrebu vody, ktorá sa dostala na úroveň blížiacu sa k hygienickému minimu. Z uvedeného dôvodu nie sú pozorované podstatné rozdiely v spotrebe vody naprieč regiónmi. Z uvedeného sa dá prejudikovať, že ani ďalšie zvýšenie cien, by nemalo vplyv na spotrebu vody. Súčasne je potrebné konštatovať, že náklady na vodné a stočné tvoria cca 6 EUR/obyvateľ/mesiac čo je marginálna časť zo spotrebného koša životných nákladov.

Objem finančných prostriedkov v OH je dlhodobo poddimenzovaný. Problémom je množstvo nedostatkov v tzv. Rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len „RZV“), v ktorom má byť financovanie nakladania s vybranými druhmi odpadu realizované výrobcami výrobkov, ktoré sú potencionálnym odpadom, najmä prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) – tzv. trhový systém. Do problematiky vstupujú aj cenové výkyvy odpadových komodít na trhu, zvyšovanie poplatkov za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom na úrovni miest a obcí. Popri priamych nákladoch výrobcov v systéme RZV, poplatkoch za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom a prípadne ďalších zdrojoch sú podpornými nástrojmi odpadového hospodárstva v Slovenskej republike Environmentálny fond, fondy EÚ, prípadne iné grantové schémy, ktoré do systému vstupujú len čiastkovo a nie komplexne, teda prioritne v jednej z fáz z nakladania s odpadmi – najčastejšie najmä ako podpora triedeného zberu. Finančná podpora zhodnocovania odpadov takmer neexistuje a takisto na Slovensku v súčasnosti takmer neexistuje žiadna podpora štátu na uplatnenie výrobkov z recyklovaných materiálov.

Fondy EÚ a štátna podpora – z pohľadu investícií sa jedná o úplne základné kapitálové vstupy. Veľká väčšina vlastných, respektíve úverových zdrojov slúži na kofinancovanie stavieb podporených z fondov EU, štátneho rozpočtu, respektíve pri obciach z Environmentálneho fondu. Financovanie rozvojových projektov z vlastných zdrojov je dlhodobo veľmi zriedkavé a nie je dôvod očakávať, že by sa tento trend zmenil. Ak sa aj zvýšia vlastné zdroje vodárenských spoločností alebo SVP, š. p., budú s veľkou pravdepodobnosťou smerovať do obnovy už existujúcej infraštruktúry, ktorá je dlhé roky zanedbávaná. SVP, š. p. by bez podpory z fondov EÚ nemal a s veľkou pravdepodobnosťou v blízkej budúcnosti nebude mať zdroje na realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení a eliminácie hydromorfologických zmien vodných tokov t. j. odstraňovanie, resp. spriechodňovanie bariér na vodných tokoch s cieľom dosiahnutia dobrého stavu vôd podľa požiadaviek rámcovej smernice o vodách.