Sociálne vplyvy

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza sektora verejnej správy
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické vplyvy
    • Sociálne vplyvy
    • Technologické vplyvy
    • Legislatívne vplyvy
    • Ekologické vplyvy
  • SWOT analýza sektora verejnej správy

S demografickým vývojom obyvateľstva je spojená aj situácia v oblasti zamestnanosti, a to predovšetkým z pohľadu štruktúry a zloženia zamestnancov. Hlavným problémom vo viacerých oblastiach je prevaha vekovo starších zamestnancov a nedostatok mladšej časti populácie vo  verejnom sektore (ako príklad možno uviesť zamestnancov domovov sociálnych služieb alebo zamestnancov v oblasti školstva). Tento nedostatok vyplýva či už z nedostatočného záujmu alebo z „preplnenia“ stavu staršími zamestnancami. Riešením prvého dôvodu by malo byť jednoznačne zvýšenie atraktivity zamestnania vo verejnom sektore v porovnaní so súkromnou sférou. V druhom prípade existuje reálne riziko nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily po prirodzenom odchode časti zamestnancov do dôchodku. V uplynulom období boli presadené niektoré čiastkové riešenia daného stavu, ako napríklad zavedenie inštitútu hromadných výberových konaní (určených predovšetkým pre absolventov), platové zvýhodnenie začínajúcich zamestnancov (v oblasti školstva) alebo zavedenie vekového cenzu v štátnej službe alebo v školstve.

Medzi sociálne vplyvy, ktoré majú priamy dopad na oblasť ľudských zdrojov vo verejnej správe môžeme zaradiť:

• vekový priemer zamestnancov verejného sektora, osobitne vekový priemer štátnych zamestnancov,
• dosiahnuté vzdelanie zamestnancov,
• regionálnu a medzinárodnú mobilitu pracovnej sily,
• pokles počtu jednotlivcov v mladších vekových kategóriách,
• mieru dosiahnutého vzdelania a jeho rozloženie v skupine,
• nedostatok mobility vo vnútri organizácií, nedostatočné možnosti kariérneho rastu,
• nedostatočný spôsob, nemožnosť rozvoja znalostí a zručností,
• neprimerané odmeňovanie; odmeňovanie podľa dĺžky služobnej alebo započítanej praxe.

Tieto sociálne vplyvy determinujú správanie sa zamestnancov verejného sektora, jeho vekové a rodové zloženie, či stratifikáciu zamestnancov podľa dosiahnutého vzdelania, zručností a vedomostí. Vekový priemer zamestnancov verejného sektora, špeciálne vekový priemer štátnych zamestnancov sa postupne zvyšuje. Podľa analýz v poslednom období absentuje vo verejnom sektore a špeciálne v štátnom sektore pomer zamestnancov v strednom veku. Narastá počet zamestnancov vo vekovej kategórii 50+ a v niektorých oblastiach verejnej správy rastie aj podiel zamestnancov 65+. Pri niektorých typoch povolaní a pozícií pomer zamestnancov v preddôchodkovom veku už prevažuje a v krátkom horizonte (3-5 rokov) môže nedostatok zamestnancov v niektorých oblastiach verejnej správy spôsobiť veľké problémy. Veľkou výzvou verejnej správy je aktívne riadiť toto ohrozenie a snažiť sa pritiahnuť do sektora mladých ľudí, ktorí nahradia odborníkov odchádzajúcich do dôchodku.

Zmena vekovej štruktúry, má však aj negatívny, hoci prirodzený, dopad na mieru akceptácie zmeny, ochotu zmeny prístupu, osvojovania si nových postupov, či práce s novými technológiami. Tento stav je prirodzený, no verejnej správe sa nedarí s týmto faktom aktívne pracovať. Nepristupuje k tomuto ohrozeniu ako k riziku, ktoré je potrebné aktívne riadiť. Nemenej podstatnou témou v tejto oblasti je aj regionálna a medzinárodná mobilita pracovnej sily.

Demografické zmeny (napr. starnutie populácie) a ich vplyv na ľudské zdroje vo verejnej správe musia byť zohľadňované v dlhodobej koncepcii ľudských zdrojov vo verejnej správe. Starnutie populácie ovplyvňuje najmä dopyt po niektorých povolaniach – napríklad sociálna starostlivosť.