Legislatívne vplyvy

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza sektora verejnej správy
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické vplyvy
    • Sociálne vplyvy
    • Technologické vplyvy
    • Legislatívne vplyvy
    • Ekologické vplyvy
  • SWOT analýza sektora verejnej správy

Legislatívne vplyvy sú úzko spojené s politickými vplyvmi na sektor verejných služieb a správy. Po volebnom cykle spravidla nasleduje personálna výmena v najvyšších výkonných funkciách, s čím býva často spojená aj odlišná predstava o fungovaní daného rezortu. Táto odlišnosť si neraz vyžaduje aj legislatívne zmeny dotknutých právnych predpisov. Negatívnym následkom môže byť neprehľadnosť v legislatívnych zmenách a nedostatočná stabilita právnej úpravy z dlhodobého hľadiska.

Legislatívu Slovenskej republiky taktiež ovplyvňujú aj medzinárodné dohody a legislatíva Európskej únie. Z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo v rôznych medzinárodných organizáciách vyplýva potreba zosúladenia vnútroštátnej právnej úpravy s nadnárodnou, prípadne medzinárodnou. Rovnaká situácia nastáva aj pri uzatváraní rôznych bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv. 

Každá časť života spoločnosti je regulovaná nejakou právnou normou, z ktorej vyplývajú povinnosti nielen pre občanov, ale aj pre zamestnancov sektora verejnej správy. Sektor verejnej správy patrí medzi prísne regulované odvetvia, pre ktoré platí množstvo zákonov, vyhlášok a nariadení. Okrem legislatívnych noriem, ktoré majú priamy dopad na prostredie a vykonávajú reguláciu daného prostredia, sú tu aj legislatívne normy, ktoré majú dopad na samotných zamestnancov vykonávajúcich činnosti pri plnení úloh verejnej správy. Špecifiká verejnej správy sú premietnuté aj do osobitnej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov týchto zamestnancov, ktorá sa vo viacerých oblastiach odlišuje od všeobecnej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov danej Zákonníkom práce (napr. určené kvalifikačné predpoklady, rozšírený okruh povinností a obmedzení týchto zamestnancov, deklarovanie majetkových pomerov, obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti a pod). Výkon práce zamestnancov verejnej správy je ovplyvnený aj ďalšími legislatívnymi normami aj nad rámec nariadení, smerníc a medzinárodných dohovorov, ktoré nepriamo vplývajú na ich činnosť tým, že generujú nové úlohy, ktoré je nevyhnutné zabezpečovať, a to novými zamestnancami alebo pridávaním agend súčasným zamestnancom verejnej správy. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné okrem snahy na zlepšovanie podnikateľského prostredia klásť dôraz na vyhodnocovanie a dôslednú kontrolu gold-platingu (nadpráca na danej činnosti aj po splnení už vytýčených cieľov) vo vzťahu k rozsahu činností a povinností kladených na zamestnancov verejnej správy.

U zamestnancov verejnej správy je kladený mimoriadny dôraz na znalosť a dôsledné dodržiavanie všetkých platných právnych predpisov pri uspokojovaní potrieb prijímateľov verejnej služby. Nevhodne alebo nejednoznačne nastavená legislatíva môže zamestnancom verejnej správy výrazne komplikovať prácu. Príkladom je právne zatiaľ nedostatočne ukotvená regulácia zdieľanej ekonomiky subjektov verejnej správy. Problémom sa môže stať aj nie príliš vhodne nastavená legislatíva, ktorá je neraz exekutívne a šikanózne zneužívaná a povinnosti vyplývajúce z nevhodne nastavenej legislatívy môžu podstatným spôsobom vyťažovať zamestnancov verejnej správy. Príkladom je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý plní veľmi dôležitý účel, a to vo svojej protikorupčnej úlohe, kedy stanovuje povinné zverejňovanie v Centrálnom registri zmlúv. Treba však povedať, že tento zákon má aj niekoľko medzier, ktoré napríklad umožňujú zahlcovať zamestnancov verejnej správy nepodloženými požiadavkami odvolávajúc sa na tento zákon. Z tohto dôvodu by zákonodarcovia pri novelizáciách alebo predkladaní nových zákonov nemali opomenúť pripomienky z praxe od subjektov verejnej správy, ktoré s danými zákonmi reálne pracujú.