Ekonomické vplyvy

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza sektora verejnej správy
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické vplyvy
    • Sociálne vplyvy
    • Technologické vplyvy
    • Legislatívne vplyvy
    • Ekologické vplyvy
  • SWOT analýza sektora verejnej správy

Bez ohľadu na to, ako efektívna je konkrétna verejná inštitúcia alebo ako úspešne vykonáva svoje úlohy a zabezpečuje služby pre občanov, jej fungovanie je závislé od možností štátneho rozpočtu a od rozdelenia finančných prostriedkov medzi jednotlivé rozpočtové kapitoly. Ide o evidentný rozdiel od súkromného sektora, pri ktorom ekonomické vplyvy rovnako tvoria dôležitý faktor, ale existuje jasná previazanosť medzi činnosťou konkrétneho subjektu a dosiahnutým ziskom, ktorý môže byť potom premietnutý v ďalšom fungovaní tohto subjektu. V rámci verejného sektora nie je zisk determinujúcim faktorom a ekonomické vplyvy sa tak prejavujú v smere použitia prostriedkov, ktoré tvoria príjmovú časť štátneho rozpočtu, respektíve rozpočtu verejnej správy. Je nepochybným faktom, že s ohľadom na pandemickú situáciu príde k výraznému prepadu rozpočtových príjmov, čo sa nepriaznivým spôsobom odzrkadlí na znížení prostriedkov v jednotlivých rozpočtových obdobiach pre konkrétne rozpočtové kapitoly. V dôsledku toho bude menej prostriedkov či už pre poskytované služby a fungovanie konkrétneho orgánu alebo aj tých, ktoré sú určené na použitie v rámci mzdového balíka pre zamestnancov. Uvedený negatívny dopad bol zjavný aj pri príprave a schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2021, v ktorom sa počíta s redukciou výdavkov pre verejnú správu.

Ekonomické vplyvy na rozvoj ľudských zdrojov vo verejnej správe môžeme rozdeliť do dvoch okruhov. Prvým okruhom je nedostatok zdrojov na primerané odmeňovanie zamestnancov. Časť zamestnancov v zmysle nastavených pravidiel odmeňovania dostáva plat v pásme tesne nad hodnotou minimálnej mzdy. Prevládajúce množstvo zamestnancov verejnej správy má mzdu na úrovni od 70 do 100 % priemernej mzdy v SR. Len úzka skupina zamestnancov má vyšší príjem ako je priemerná mzda v SR, no napriek tomu aj na základe viacerých analýz je v odmeňovaní pod priemerom daného sektora. Najvyššie rozdiely boli zaznamenané u zamestnancov v oblasti IT, zamestnancov analytických jednotiek a právnikov, u ktorých rozdiely medzi zamestnancami verejnej správy a zamestnancami súkromného sektora boli v pásme 20 až 30 %.

Druhým okruhom je stav verejných financií s pretrvávajúcim deficitným financovaním. To vyvoláva neustály tlak na brzdenie zvyšovania úrovne odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe. Verejná správa aj napriek zvýšeniu platov na základe valorizácie za ostatné tri roky o 20 %, neustále zaostáva vo finančnom, ale aj v časovom horizonte za bežnými mzdami v danej pracovnej oblasti. Nedostatok zdrojov spôsobených viacerými faktormi nepraje dostatočnému financovaniu verejnej správy.

V skladbe verejných financií sa najviac zdrojov vydáva na sociálne a zdravotné zabezpečenie, meritórne sociálne transfery. Vplyv politických rozhodnutí na financovanie verejnej správy je vysoký. Zároveň neexistuje voľná možnosť flexibilnej tvorby zmluvných vzťahov v oblasti nastavovania odmeňovania zamestnancov verejnej správy. Oblasť financovania je nestabilná, podlieha každoročnému prehodnocovaniu, ale aj počas roka dochádza k zmenám, ktoré majú zväčša negatívny dopad na financovanie chodu verejnej správy. Rozhodovanie je plošné, bez snahy stanoviť priority pre konkrétne oblasti.

Je nevyhnutné spomenúť, že zmeny v makroekonomickom vývoji hospodárstva ovplyvňujú štátny rozpočet a rozpočty samospráv. Prenesený výkon štátnej správy na obce je obciam financovaný podľa počtu obyvateľov (a nie podľa reálneho výkonu – napríklad podľa počtu stavebných konaní na príslušnom stavebnom úrade a podobne). Takto je konkrétne pri stavebných úradoch refinancovanie preneseného výkonu štátnej správy neefektívne a mestá chýbajúce prostriedky doplácajú zo svojich rozpočtov (Napríklad stavebný úrad Bratislava-Staré mesto dostáva na prenesený výkon štátnej správy 40 tis. eur, čo predstavuje cca hrubý ročný príjem dvoch odborných zamestnancov stavebného úradu, pričom reálny počet zamestnancov daného stavebného úradu je 18 zamestnancov). Z uvedeného príkladu vyplýva, že celkový spôsob refinancovania časti výdavkov samospráv sanujúcich prenesený výkon štátnej správy nie je vhodne nastavený.