Ekologické vplyvy

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza sektora verejnej správy
    • Politické vplyvy
    • Ekonomické vplyvy
    • Sociálne vplyvy
    • Technologické vplyvy
    • Legislatívne vplyvy
    • Ekologické vplyvy
  • SWOT analýza sektora verejnej správy

Verená správa v SR sa nezaraďuje medzi odvetvia, ktorých činnosť by mala výrazne negatívny vplyv na životné prostredie a ani samotné ekologické nariadenia nemajú výrazný vplyv na fungovanie sektora verejnej správy. Je pravdou, že vo vyspelom svete sa verejná správa snaží v zavádzaní ekologických riešení ísť príkladom.

Priamy negatívny vplyv činnosti sektora verejnej správy by sme mohli preukázať napríklad iba pri dochádzaní zamestnancov do zamestnania, alebo pri produkcii a spotrebe papiera, tonerov, spotrebe tepla a energií. Výrazne negatívne dopady môžu byť skôr sekundárneho charakteru, kedy rozhodnutia verejných a štátnych orgánov môžu mať negatívny dopad na životné prostredie. Z tohto ohľadu boli vytvorené viaceré kontrolné a analytické mechanizmy, ktoré sa snažia predchádzať priamym negatívnym dopadom na životné prostredie. Dobrým príkladom môže byť aj prístup EK vo vzťahu k tvorbe Plánu obnovy (RRP), v rámci ktorého členské štáty museli vykonať analýzy „Do No Significant Harm“ („významne nepoškodzovať/neohrozovať“ – vo väzbe životné prostredie), kde je potrebné už počas návrhov riešení preukazovať, že navrhované a prijímané riešenia nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie a environmentálne ciele EÚ. Uplatňovanie princípu núti tvorcov a predkladateľov politík a rozhodnutí, už počas ich tvorby, zamýšľať sa nad dopadmi ich rozhodnutí. Pri rozsiahlejších stratégiách a v procese ex-ante posúdeniach sa uplatňuje aj postup v rámci SEA (strategické posúdenie dopadu na životné prostredie) a EIA (integrované posúdenie dopadov na životné prostredie).   

Okrem spôsobu posudzovania politík a rozhodnutí verejnej správy na životné prostredie, nie je definovaná špeciálna legislatíva, ktorá by prikazovala, alebo stanovovala iné povinnosti. Aj negatívne dopady sú hodnotené podľa jednotlivých prevádzkovateľov, napríklad malých a stredných zdrojov znečistenia, ale nie za sektor ako celok. Z tohto dôvodu má sektor verejnej správy menší negatívny dopad na životné prostredie.

Environmentálna otázka je veľkou témou v samospráve, ktorá je výrazne sledovaná aj obyvateľmi. Zamestnanci územnej samosprávy musia mať dostatočné znalosti (špecialisti na danú oblasť aj konkrétne formálne vzdelanie) v environmentálnej oblasti, keďže priamo spoluvytvárajú (napr. cez územný plán alebo rôzne rozhodnutia) environmentálne prostredie vo zverenej oblasti. Ekologické správanie samospráv a oblasť environmentálneho riadenia je občanmi veľmi senzitívne vnímaná téma. Ekologický marketing prospieva zvyšovaniu kreditu verejnej správy ako zamestnávateľa a tým môže pritiahnuť aj záujem občanov o zamestnanie sa vo verejnej správe.

Je potrebné mať na zreteli, že zmena klímy a s tým spojené časté výkyvy počasia alebo rôzne nepredvídané udalosti (krízové situácie, živelné udalosti, pandémie a podobne) budú klásť stále väčšie nároky na dobre zvládnutý krízový manažment. Zamestnanci verejnej správy musia byť dostatočne pripravení, aby na krízové situácie dokázali dostatočne promptne zareagovať.