Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor ťažby, úpravy surovín a geológie zahŕňa 3 autonómne zložky. Geologická zložka sektora vykonáva verejnú funkciu (systém ústrednej správy ložísk nerastov) a súčasne je podstatou podnikateľských činností, ktoré sú realizované na ložiskách nerastov v etape geologického výskumu a prieskumu ložísk nerastov, rovnako aj v etape dobývania ložísk a ťažby nerastov, hlavne pri banských geologicko-technologických prieskumných prácach, pri inžinierskych geologicko-hydrogeologických a geologicko-tektonických prieskumných prácach (fáza inžinierskogeologického resp. geotechnického prieskumu) rôzneho zamerania a špecifikácie.
V rámci geologickej zložky sektora, sú na úrovni štátnej geologickej správy (Sekcia geológie a prírodných zdrojov a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra na MŽP SR), definované pre oblasť geológie konkrétne úlohy a ciele, ktoré sú obsiahnuté v dokumente Koncepcia geologického výskumu a geologického ložiskového prieskumu územia Slovenskej republiky.
V rovine ťažobného podnikania vykonávaného na výhradných ložiskách nerastov, sú štátnou geologickou správou delimitované pre oblasť geologického prieskumu a geologických prác viaceré úlohy, ktoré priamo súvisia s činnosťami, ktoré sa týkajú stavu geologických zásob na ložiskách nerastov (napr. odpisy a prírastky zásob), prevodov prieskumných území, výkonov pri geologických prieskumných prácach v jednotlivých etapách prieskumu a overovania zásob nerastu, efektívnosti využívania ložísk nerastov a surovín, ale aj racionálnej a ekonomicky výhodnej ťažby nerastov. Pretože neoddeliteľnou časťou ťažobného podnikania na ložiskách nerastov je aj sústava banských diel, do ktorej patria aj geologické prieskumné diela a technické objekty (napr. prieskumné vrty, vo funkcii špeciálnych banských diel, tiež prieskumné štôlne, prieskumné jamy a pod.), patrí zabezpečovanie a likvidácia týchto diel k ďalším úlohám štátnej geologickej správy.
Pre formovanie zmysluplnej stratégie rozvoja ľudských zdrojov pre sektor, ktorej účinnosť a dopady by sa mali prejaviť a uplatniť aj v horizonte roku 2030, bude potrebné zamerať sa v obidvoch geologických zložkách na nasledovné úlohy a strategické oblasti:
Ťažba a spracovanie surovín môžu prebiehať v rámci jedného hodnotového reťazca alebo ako činnosti v dvoch samostatných subjektoch. Pritom suroviny sú nevyhnutné pre fungovanie každej ekonomiky. Široké spektrum priemyselných odvetví závisí od bezpečnej dodávky surovín zvyčajne v podobe kombinácie domácej ťažby, dovozu a recyklácie. EÚ definovala 27 kritických surovín, z ktorých je časť možné ťažiť aj na Slovensku. Ťažobný priemysel je v rámci hodnotového reťazca prepojený s mnohými inými priemyselnými odvetviami. Preto ťažobná činnosť zvyčajne vytvára v priemere štyrikrát viac nepriamych pracovných miest ako priamych v regióne, kde sa vykonáva. V oblastiach, kde je iný hospodársky vývoj sťažený, je preto vyšší aj rastový potenciál.
Preto pre spracovanie sektorovej stratégie ľudských zdrojov pre oblasť ťažby do roku 2030 vychádza Sektorová rada pre ťažbu a úpravu surovín, geológiu z predpokladu obmedzeného množstva a druhu nerastov, ktorými SR disponuje. Naďalej bude, tak ako je tomu aj dnes, prevládať ťažba stavebných materiálov (kameniva a štrkopieskov) a nerudných surovín. Nepredpokladá sa rast dobývania rúd, dobývanie uhlia a lignitu už našlo svoje limity a tiež je tu riadený útlm ťažby. Ťažba ropy a zemného plynu sa už niekoľko rokov po sebe znižuje a nové ložiská sa neobjavujú. Perspektívu dlhodobo udržateľnej ťažby má v SR len mastenec a najmä magnezit. Potenciál úložísk odpadov z ťažobnej činnosti pre účely ich sekundárnej úpravy za účelom získania úžitkovej zložky, je v súčasnej dobe využívaný len minimálne. Na druhej strane, ukladanie týchto odpadov do vyťažených priestorov sa realizuje vo väčšej miere.
Dobývanie nerastov z veľkých hĺbok naráža na veľké počiatočné investície a ich dlhodobú návratnosť. Prekážkou otvárania nových povrchových ložísk sú zase aktivity ochranárov, mimovládnych organizácií a zainteresovanej verejnosti. Miera závislosti SR na importe nerastných surovín sa v budúcnosti bude zvyšovať. Potreba ľudských zdrojov v ťažbe postupne klesá, ale je tu predpoklad jej dočasnej stagnácie, ktorá po implementovaní nových technológií dobývania, ohľaduplných k životnému prostrediu do roku 2030 opäť vzrastie, a to smerom k potrebe banských odborníkov kvalifikovaných v nových technických odboroch a zručných pri ich používaní.
Odpady z ťažobného priemyslu nachádzajúce sa na úložiskách, ktoré obsahujú úžitkové zložky, bez ohľadu na to či sú to úložiská činné alebo nečinné, sú vhodnou bázou pre sekundárne upravovanie. Je to však podmienené používaním nových inovatívnych a ekologicky akceptovateľných technológií úpravy, ktoré zaručia požadovanú mieru výťažnosti úžitkových zložiek.
Trvalo udržateľný rast bude preto v budúcnosti veľmi závislý na surovinách z lokálnej ťažby, aj z dôvodu zamedzenia uhlíkovej stopy v súvislosti s dopravou. Plánovanie využívania nerastných surovín zabezpečuje integrálne riadenie uspokojovania potrieb spoločnosti a hospodárstva, ako aj obmedzovanie vplyvu ťažby a spracovania na životné prostredie a ľudí. Plánovanie zahŕňa celý životný cyklus hlbinnej alebo povrchovej bane od samého začiatku ťažby až po jej uzavretie a starostlivosť po uzavretí.
Úprava a spracovanie surovín spočíva v úprave vyťaženej nerastnej suroviny pre účely jej ďalšieho spracovania fyzikálnymi, chemickými a tepelnými procesmi. Najmä pri tepelnom spracovaní a úprave skoro polovica vstupov do procesov sa stáva výstupom vo forme odpadových plynov alebo tuhých odpadov, čo predstavuje priestor pre inovácie technológií, recyklácie a pod. Fyzikálne a chemické procesy sú energeticky náročné procesy.
Ekologicky inovatívnu úpravu a spracovanie nerastných surovín je možné dosiahnuť pomocou aktívnej podpory digitalizácie procesov a tvorby modelov a simulácií spracovania. Úprava nerastných surovín by mala byť zameraná na znižovanie energetickej náročnosti procesov a tvorby emisií CO₂. Jednou z možnosti je spätné využitie tepelnej energie odpadových plynov, použitie alternatívnych palív v procese spaľovania (bioplyn), využitie obnoviteľnej energie (fotovoltaika, biomasa), zachytávanie CO₂ a jeho využitie v priemyselnej výrobe. V neposlednom rade je to udržateľnosť a pokračovanie v automatizácii technologických uzlov a zariadení so zvýšenou energetickou účinnosťou. Vysoký dôraz by sa mal klásť na zhodnotenie odpadovej hlušiny, využitie vedľajších produktov ťažby, recykláciu napr. žiaruvzdorných materiálov a výrobu kvalitných produktov s vyššou životnosťou, ktorá zabezpečí pridanú hodnotu pre nasledujúcich spotrebiteľov iných sektorov. Skutočný pokrok v nízkouhlíkových technológiách možno dosiahnuť len kombináciou uvedených možností a spoluprácou ostatných sektorov, ktoré nadväzujú v reťazci tvorby vyrábaných produktov.
K veľkým príležitostiam patrí založenie Európskej aliancie surovín z 29. 9. 2020 (European Raw Materials Alliance – ERMA). Na obdobie do roku 2024 je tu identifikovaný investičný potenciál okolo 12 miliárd EUR. Určené investičné témy sa majú podporiť hlavne z Fondu obnovy a odolnosti EÚ. Ministerstvo hospodárstva SR bolo v súvislosti s požiadavkou výmeny informácií s priemyselnými partnermi oslovené ohľadom možnosti financovania a podpory projektov v sektore surovín. Predmetný fond má veľký potenciál, keďže viac ako tretina zdrojov sa má využiť na projekty s priamym pozitívnym vplyvom na zelenú transformáciu. Konkrétni partneri Európskej aliancie surovín ako sú Oravské ferozliatinové závody (ďalej len „OFZ“) a Technická Univerzita v Košiciach by mali poskytnúť návrhy investičných projektov a vysvetliť priemyselné požiadavky. Bohužiaľ, odborná personálna kríza na MH SR a v štátnej banskej správe má za následok, že zo strany MH SR, ako spolupracujúceho subjektu MF SR pre plán čerpania financií z Európskeho fondu obnovy a odolnosti sú v rámci tohto procesu ako priority identifikované predovšetkým podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetickej infraštruktúry, rozvoj alternatívnych palív a dekarbonizácia priemyslu.
Ďalšou príležitosťou je paradoxne materiál European Environment Agency: „Leveraging the principles of sustainable sourcing of raw materials for mitigating climate change“ – cenný príspevok Európskej environmentálnej agentúry k surovinovým stratégiám, stratégia rastu, European Green Deal – Európska zelená dohoda, zamerané na efektívne využívanie zdrojov a konkurencieschopnú ekonomiku bez emisií skleníkových plynov. Je potrebné zdôrazniť, že aj táto správa konštatuje, že vlastná ťažba a dobývanie často nie sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov. Zdroje emisií narastajú v dodávateľských reťazcoch a v procese priemyselného spracovania.
Faktom ostáva, že s ťažbou a dobývaním súvisia významné environmentálne problémy. Zaujímavým sa javí potvrdenie a uvedomenie si faktu, že ťažba surovín s nižšou kvalitou vedie okrem iného k vyššiemu dopytu po energii, a teda k potenciálne väčšiemu množstvu emisií skleníkových plynov na tonu vyťaženej suroviny. Je veľmi dôležité rozlišovať medzi ťažbou suroviny a spracovaním. Ťažba surovín prispieva ku globálnym emisiám skleníkových plynov len veľmi okrajovo.
Je zrejmé, že významný potenciál znižovania emisií skleníkových plynov je spätý najmä so spracovaním surovín prostredníctvom zavádzania postupov šetrných k podnebiu. Rozhodujúce sú predovšetkým použité technológie priemyselných procesov, ale aj druh a kvalita suroviny (surovín), použité zdroje energie, vzdialenosti a spôsoby prepravy zdrojov a výrobkov, miestne geografické a environmentálne podmienky na miestach dobývania a ťažby.
V tomto smere poskytuje materiál vhodný podklad pre strategické plánovanie priemyselných procesov, ale aj pre stratégiu surovinovej bezpečnosti a surovinovej politiky členských štátov EÚ a pochopiteľne aj SR:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.