Analýza sektora

• Súhrnná PESTLE analýza sektora stavebníctva, geodézie a kartografie
• SWOT analýza za odvetvie stavebníctva, geodézie a kartografie
• Syntéza výsledkov výpočtov zo SWOT analýzy

Základná dátová analýza súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore stavebníctva, geodézie a kartografie

Pre túto časť štúdie je sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

• 41 Výstavba budov
• 42 Inžinierske stavby
• 43 Špecializované stavebné práce
• 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy
• 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou

Sektor má v súčasnosti 9,2 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie.

Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Skanska SK a. s. a STRABAG s. r. o., ktoré spolu tvoria 1 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 4 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 41 Výstavba budov (25,2 %), 42 Inžinierske stavby (10,4 %), 43 Špecializované stavebné práce (45,1 %), 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy (14,5 %), 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou (4,8 %).

Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude stagnovať.

Najvyšší príspevok (45 %) k HDP sektora majú podniky bez zamestnancov. Príspevok tejto kategórie mierne rastie, keď v roku 2010 bol na úrovni 44 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 17 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii bez zamestnancov s podielom 39 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 30 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Z celkového počtu 238-tisíc pracujúcich v sektore tvoria 54 % zamestnanci v podnikoch a 39 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Za posledných 5 rokov poklesol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 2 p. b. V SR fyzické osoby – podnikatelia tvoria 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 4 % sektorov s najvyšším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich.

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 41 Výstavba budov (15,1 %), 42 Inžinierske stavby (6,9 %), 43 Špecializované stavebné práce (54,4 %), 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy (12,4 %), 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou (11,2 %).

V Bratislavskom kraji pracuje takmer štvrtina zamestnancov sektora, kde má sektor 6 % podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Prešovským a Banskobystrickým krajom tvoria spolu 49 % zamestnanosti sektora. Sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia sa najrýchlejšie rozvíja v  Prešovskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 22 %. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Žilinskom kraji.

V sektore dochádza za prácou do iného kraja 30 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Košického kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 50 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Bratislavskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 63 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Trnavského kraja a tvoria 17 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.

Sektor patrí medzi staršie sektory z hľadiska veku zamestnancov. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 29 % sektorov. Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 3 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 32 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je nižší, na úrovni 46 rokov.

Stavebníctvo ako odvetvie sa vyznačuje celým radom špecifík, ktoré ho do značnej miery odlišujú od ostatných priemyselných odvetví. Sú to predovšetkým:

• mobilnosť miesta výroby
• rôznorodosť dĺžky výrobného cyklu a doby viazanosti finančných prostriedkov
• závislosť na klimatických podmienkach 
• sezónnosť výroby
• veľké objemy a hmotnosť spracovaných materiálov
• vyzretosť technológií a dlhý inovačný cyklus
• individuálnosť a dlhá životnosť každého výrobku
• výroba je takmer vždy individuálna (spravidla pre dopredu známeho zákazníka)
• veľká fluktuácia pracovníkov
• náročnosť na manuálnu prácu a z toho vyplývajúca absorpcia nekvalifikovanej pracovnej sily
• vysoká citlivosť dopytu na konjunktúrne cykly v ekonomike.

Inžinierske stavby tvoria 35% celkovej stavebnej produkcie, za ktorými nasledujú nebytové budovy s 31% a až následne výstavba bytov so 24%. Verejne obstarávané stavby tvoria cca 50% celkových výkonov stavebníctva SR.

V roku 2020 sa vďaka poklesu stavebná produkcia vyrovnala produkcii medzi rokmi 2011 a 2012, alebo produkcii medzi rokmi 2006 – 2007. Slovenské stavebníctvo sa aj napriek prezentovanému veľkému rastu v roku 2017 a 2018 ani nepriblížilo k najvyššej úrovni stavebnej produkcii v roku 2008, ktorá dosiahla 6,4 mld. eur.

Nasledujúci graf porovnania celkového HDP v Slovenskej republike ku stavebnej produkcii ukazuje, že v posledných rokoch stavebníctvo rastie pomalšie ako HDP a poukazuje na to, že Slovensko je dlhodobo podinvestované. To znamená, že sa znižuje podiel investícií na HDP, čo spôsobí zhoršené podmienky pre rast ekonomiky v budúcnosti.

V období kríz je pre štát dôležité, aby sa stavebníctvu darilo, pretože okrem iného má vysoký multiplikačný efekt a zasahuje až do 20 % národného hospodárstva. V časoch recesie a krízy má v prípade proinvestičných krokov vlády proticyklický charakter, keďže je exportne a importne veľmi málo závislé, pretože používa domáce suroviny a domáci trh.

V oblasti výstavby štátnej infraštruktúry stavebníci už od roku 2018 upozorňujú, že štát prestal pripravovať dostatočný počet infraštruktúrnych projektov pre realizáciu a že táto skutočnosť spôsobí veľké škody v stavebníctve. Inžinierska výstavba v roku 2020 zaznamenala ďalšie významné prepady ako v roku 2019, výsledkom čoho bol prepad úrovne produkcie pod úroveň roku 2017.

[1]     Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácii a metodiky TREXIMA Bratislava.

[2]  Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[3]  Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.