Poslanie sektora

• Budúcnosť sektora a očakávané trendy

Sektor zahŕňa sklo, keramiku, nekovové materiály a minerálne výrobky. V súčasnom období má sektor 0,8 %-ný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) v rámci Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ktorý z dlhodobého pohľadu má mierne klesajúcu tendenciu. Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Johns Manville Slovakia, a.s., RONA, a.s. a Knauf Insulation, s.r.o., ktoré spolu tvoria 13 % celkového HDP v sektore. V rámci krajov má sektor dominantné postavenie v Trenčianskom a Trnavskom kraji, spolu 38 % HDP z celkového HDP v SR. Na základe dlhodobých vývojových tendencií sa očakáva výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude výrazne klesať. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú RONA, a.s., Johns Manville Slovakia, a.s. a CRH (Slovensko) a.s., ktorí zamestnávajú 17 % zamestnancov sektora.

Charakteristika sektora

SKLO 

Sklo je jedným z najtrvalejších konštrukčných materiálov. Je prakticky nepriepustným, ale priehľadným materiálom, vyniká tepelnou a mechanickou stabilitou, dá sa navrhnúť tak, aby bolo výnimočne silné a odolné proti poškodeniu. Slovenský sklársky priemysel patrí k výrobným odvetviam, ktoré majú dlhoročnú tradíciu, nezastupiteľný význam a postavenie v národnom hospodárstve SR. Je založený na relatívne dostupnej surovinovej základni.

Sklársky priemysel v rámci SR produkuje okrem obalového skla (VETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o. a úžitkového skla (RONA, a.s. Lednické Rovne) taktiež výrobky zo sklenených vlákien (Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava), a farmaceutické obaly (Medical glass, a.s. Bratislava). Ploché sklo sa v SR nevyrába, ale dováža, vyrábajú sa tu výrobky pre automobilový a stavebný priemysel (Sisecam Automotive Slovakia, s.r.o. Malacky, MAGNA SLOVTECA, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom).  

Sklo je jediný materiál, ktorý možno nekonečne recyklovať. I keď je sklársky priemysel energeticky náročný a produkuje relatívne veľký objem emisií, a preto recyklácia skla poskytuje úsporu surovín a tým zníženie celkových emisií, čo je dôležité pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.  Odpady zo sklárskeho priemyslu je možné využiť okrem recyklácie i na výrobu nových výrobkov pre príbuzné odvetvia (napr. stavebný priemysel). Znižovanie odpadu zo sektora je v priamom súlade s legislatívnymi nárokmi Európskej únie na obehovú ekonomiku.

MINERÁLNE VÝROBKY 

Minerálna vlna, často nazývaná aj kamenná alebo čadičová vlna, sa vyrába z vulkanických hornín. Tieto horniny sú ťažené na Slovensku, napr. čadič, diabas a príbuzné vyvreté horniny. Okrem nich je používaná i vysokopecná troska. Výrobky z minerálnej vlny sa vyznačujú mechanickou a tepelnou odolnosťou, vysokou schopnosťou izolovať hluk, požiarnou bezpečnosťou a schopnosťou prepúšťať vodnú paru. Oproti izoláciám založeným na polyméroch je minerálna vlna ekologická, a to z hľadiska dlhovekosti aj hospodárnosti.

Najvýznamnejším výrobcom a spracovateľom minerálnej vlny v rámci SR a strednej Európy je výrobný závod KNAUF INSULATION, s.r.o. Nová Baňa. 

KERAMIKA 

Výroba tradičnej keramiky patrí vzhľadom na dostupnosť základných surovín k najstarším odborom ľudskej činnosti. Zdokonaľovaním technologických postupov nadobudla tradičná keramika vlastnosti, vďaka ktorým sa uplatnila nielen ako predmet dennej potreby, ale aj v rôznych priemyselných odvetviach, napr. v aplikáciách v automobilovom priemysle, doprave (supravodiče), medicíne (bioaktívna keramika), atď. Oddávna je spojená s umeleckou tvorbou a významnú úlohu zohráva i v architektúre.

Keramika zahŕňa predovšetkým porcelán, pórovinu (výrobné družstvo Šamotka), kameninu a výrobu tehál (Ipeľské tehelne, a.s., Pezinské tehelne – Paneláreň, a.s., Wienerberger, s.r.o. Zlaté Moravce). Používa sa na výrobu kanalizačných rúr, obkladov a dlaždíc. Nezanedbateľnou oblasťou je sanitárna keramika. Tradičná je slovenská výroba úžitkovej a dekoratívnej keramiky (Slovenská ľudová majolika, a.s.). 

Tvrdý porcelán sa používa pre chemické a elektrotechnické účely. Porcelánové izolátory (PPC Čab, a.s.) sú stále používané v energetike pri výrobe, prenose a distribúcii elektrickej energie. Z mäkkého porcelánu sa vyrábajú dekoračné a jedálenské výrobky. Zvláštnymi druhmi porcelánu sú zubný porcelán a frity. Konštrukčná keramika sa dnes využíva na výrobu pre vysoko namáhané súčiastky v koróznom a tepelnom prostredí. Je predmetom intenzívneho výskumu so širokými možnosťami využitia. 

NEKOVOVÉ MATERIÁLY:  

• CEMENT

Slovenská výroba cementu a slinku významne prispieva k špičkovej kvalite slovenských stavebných materiálov využívajúcich cement. Cement patrí k základným prvkom stavebného priemyslu, v ktorom je nenahraditeľný. Je základnou zložkou betónu. K dominantným spoločnostiam v SR patria spoločnosti CRH (Slovensko) a.s. Rohožník, Považská cementáreň, a.s. Ladce a CEMMAC, a.s. Horné Srnie.

• ŽIARUVZDORNÉ MATERIÁLY 

Žiaruvzdorné materiály sú materiály, ktoré odolávajú vysokým teplotám a pôsobeniu taveniny. Bez nich nemôže existovať hutnícky a sklársky priemysel, výroba cementu/vápna a všetky ďalšie sektory, kde je potrebné riadiť a udržiavať vysokoteplotné procesy vo výrobných agregátoch. Pre výrobu žiaruvzdorných materiálov disponuje SR svetovo významnými zásobami magnezitu. Podieľa sa na cca jednej tretine výroby mŕtvo pálenej magnézie v Európe, čo tvorí cca 5 – 6 % svetovej produkcie.

Dôležité postavenie v rámci sektora v oblasti produkcie sypkých mŕtvo-pálených magnezitových žiaruvzdorných výrobkov, kaustických magnezitov a troskotvorných prísad majú Slovenské magnezitové závody, akciová spoločnosť, Jelšava. Ide o najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku a súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie. 

Hodnotenie výskumu a inovácií v regiónoch Slovenska^[1]

V rámci sklárskeho priemyslu má dominantné postavenie Trenčiansky kraj. Práve sklárstvo je jedným z dôležitých smerov výskumu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktorá vytvorila zázemie pre celouniverzitné pracovisko pod názvom Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGlass.

V excelentnom centre FunGlass sa výskum špecializuje v rôznych dominantných smeroch, ako napr.:

• zdravotníctve,
• energetickom priemysle,
• automobilovom priemysle.

Ďalšími vedeckými centrami Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sú Centrum kompetencie pre výskum skla VITRUM LAUGARICIO (VILA), Centrum pre diagnostikovanie a testovanie kvality materiálov (CEDITEK), Bielokarpatská sklárska výskumná, vývojová a vzdelávacia základňa (KASKLO).

V Trnavskom kraji spolupracuje Trnavská univerzita v Trnave a spoločnosť CEMMAC a.s. (Horné Sŕnie) na výskume zameranom na inovovanie  technológie spracovávania cementu.  V rámci akčného programu MSCA-RISE participuje cementáreň na výskumnom projekte GeoDust, vedenom Vysokým učením technickým v Brne, ktorý sa zaoberá výskumom a testovaním v oblasti cirkulárnej ekonomiky a odpadového hospodárstva.

^[1] Hodnotenie výskumu a inovácií v regiónoch Slovenska (2020), Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity