Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Ekonomická výkonnosť sektora

Vybrané ekonomické ukazovatele za sektor:

HDP

Sektor má v súčasnosti 0,8 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu bude mierne klesať. Z hľadiska tvorby HDP patrí medzi 13 % sektorov s najnižším príspevkom k tvorbe HDP. Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Trenčianskom kraji, kde tvorí približne 3 % krajského HDP a v Trnavskom kraji, s podielom daného sektora na úrovni 2 %. Najvýznamnejšími spoločnosťami sú Johns Manville Slovakia, a.s. a RONA, a.s., ktoré spolu tvoria 13 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 42 % HDP v sektore.

Zahraničné spoločnosti v sektore ponúkajú pre svojich zamestnancov o 38 % vyššie mzdy (1 548 EUR) ako tuzemské a majú o 80 % (47 tis. EUR za rok na pracujúceho) vyššiu produktivitu práce. Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 63 %.

Zamestnanosť

Zamestnanosť sektora sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály závisí od dopytu po tovaroch a službách v tomto a ostatných sektoroch a aj od zahraničného dopytu. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 0,4 %, čo predstavuje pokles približne o 100 zamestnancov. Graf č. 1 vyjadruje pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí. Zahraničie dopytuje produkty sektora aj na medzispotrebu, teda ako vstupy do ďalšej výroby. Ak táto medzispotreba klesne o 10 %, tak to bude znamenať pokles zamestnanosti o 4,1%, teda o cca 700 zamestnancov v sektore. V hypotetickom scenári, kde by poklesol zahraničný dopyt po produkcii sektora na nulu by to znamenalo pokles zamestnanosti o 7 700 osôb: cca 600 zamestnancov v dôsledku poklesu finálneho dopytu a 7 100 v dôsledku poklesu dopytu po tovaroch a službách, ktoré sú vstupom pre ďalšiu výrobu.

Vo všeobecnosti patrí sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály medzi sektory s priemerným vplyvom zahraničia na zamestnanosť.

Vplyv zahraničného dopytu na zamestnanosť

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[1]

[1] Metodická poznámka č. 1

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.