Zmeny spôsobené pandémiou

• Vývojové tendencie
  • Dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj
  • Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie
  • Inovácie

Pandémia spôsobená ochorením COVID-19, ale aj iné krízy ako africký mor ošípaných nám ukázali, že zo dňa na deň môžu byť ohrozené dodávky potravín uzatvorením hraníc nielen významných tretích krajín, ale aj samotných členských štátov Európskej únie. Na túto skutočnosť už reagujú aj európske politiky, pričom jedným z hlavných cieľov je zaručiť potravinovú bezpečnosť obyvateľov, t. j. aby mal každý prístup k dostatočnému množstvu výživných a udržateľných potravín, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky noriem bezpečnosti a kvality.

V hodnotení potravinovej bezpečnosti Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo v rámci Európskej únie patrí Slovensko ku krajinám s najlepšími pôdno-klimatickými podmienkami. Má teda priaznivé podmienky na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti pre svojich obyvateľov. Veľké množstvo potravín, ktoré by sme si dokázali vyrobiť sami, sa však dováža. Hodnota dovezených tzv. nahraditeľných agropotravinárskych komodít dosahovala v roku 2019 hodnotu 3,6 miliardy EUR. V súčasnej dobe pripravuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2035, ktorá by sa mala podrobne venovať jednotlivým agropotravinárskym odvetviam a navrhnúť podporu vertikál, ktoré majú na Slovensku potenciál ďalšieho rozvoja. Na Slovensku je dlhodobo najväčším spracovateľským odvetvím spracovanie mäsa, nasleduje výroba mliečnych výrobkov, výroba nápojov a výroba pečiva a pekárenských výrobkov.

Pandémia COVID-19 zasiahla všetky oblasti spoločenského života, čo sa do určitej miery prejavilo a ešte ďalej prejaví najmä na potravinovom správaní spotrebiteľov, potrebe posilniť domácu výrobu potravín a definovaní podmienok dovozu potravín. Celoplanetárny rozsah súčasnej civilizačnej krízy je do značnej miery priamym dôsledkom procesu neoliberálnej globalizácie, ktorý v predchádzajúcich dekádach vytvoril prepojenú globálnu civilizáciu. Ekonomická globalizácia, nech už sú jej nedostatky akékoľvek, bola doposiaľ považovaná za dominantný model pre globálnu priemyselnú civilizáciu. Ekonomická globalizácia priniesla, okrem iného, aj globálne dodávateľské siete, prepojenie planéty, ktoré má však aj extrémne negatívny efekt v tom, že globálne kanály vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie epidémií (v konečnom dôsledku aj globálnych pandémií), či transkontinentálne šírenie ekonomických a finančných problémov vo forme rôznych bublín a defektov z kontinentu na kontinent. Pandémia spôsobí to, že v sektore bude potrebné zvýšiť produkciu domácich potravín a to nielen tých základných. S tým bude súvisieť aj väčší dopyt po domácej kvalitnej pracovnej sile. Nevyhnutne bude potrebné zaškolenie ľudských zdrojov a takisto bude dôležité motivovať ich, aby v sektore zotrvali dlhodobo a svoje vedomosti a skúsenosti poskytovali pre ďalšie generácie zamestnancov v potravinárstve.

Pandémia COVID-19 zdôraznila aj otázku významu spoľahlivého a odolného potravinového systému, ktorý funguje za každých okolností a je schopný zabezpečiť občanom prístup k dostatočným dodávkam cenovo dostupných potravín. Stratégia Z farmy na stôl je nová komplexná koncepcia toho, akú hodnotu Európania pripisujú udržateľnej potravinovej bezpečnosti. Ľudia venujú zvýšenú pozornosť otázkam životného prostredia, zdravia, sociálnym a etickým otázkam v spojení s potravinami a viac než kedykoľvek predtým hľadajú v potravinách hodnoty. Neoddeliteľným trendom je aj dôraz na ekologický ochranný obal potravín s informáciou o čerstvosti, kvalite a pôvode potravín.