Investície a kapitálové zázemie
- Analýza sektora
Podniky v sektore disponujú priemerným kapitálom na jedného zamestnanca na úrovni 162 tisíc EUR. Dlhodobý hmotný majetok z toho tvorí 94,8 %. Z hľadiska špecifických kapitálových položiek tvoria 28,8 % budovy a stavby, 55,4 % stroje a hnuteľné veci a 1,2 % softvérové vybavenie. Sektor má podpriemernú potrebu kapitálu na zamestnanca (o 72% nižšiu ako priemer v SR) a patrí medzi 46 % sektorov s najnižšou kapitálovou náročnosťou produkcie. Keďže objem kapitálu na zamestnanca rastie, rastie aj jeho dôležitosť v produkčných procesoch. Tento rast je menej výrazný ako v hospodárstve SR a je nižší ako v 86 % sektorov.
Kapitál podnikov v sektore potravinárstva
Hmotný vs. nehmotný majetok
Podniky v sektore investovali v roku 2019 rovnako ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 7,5 tisíc EUR, čo je o 10 % menej ako na národnej úrovni. Sektor tak má podpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Investície v sektore tvoria 2 % investičnej aktivity v SR. 93 % investícií smeruje do hmotného majetku. Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci.
Tvorba fixného kapitálu
Podniky v sektore potrebujú v priemere kapitál na úrovni 1,8 EUR na tvorbu jedného eura produkcie a 6,86 EUR na tvorbu jedného eura pridanej hodnoty. Klesajúci trend tohto ukazovateľa hovorí o klesajúcom podiele kapitálu na výrobnom procese spoločností, ale súčasne hovorí aj o zvyšujúcej sa produktivite kapitálu (t. j. jednotka kapitálu v minulosti prinášala menší príspevok k tvorbe pridanej hodnoty ako v súčasnosti). Z každého eura realizovanej produkcie používajú spoločnosti na ďalšie investície približne 8 centov (8 %) a na každé euro pridanej hodnoty prislúcha približne 32 centov nových investícií.
Sektor má podpriemernú úroveň kapitálu na tvorbu eura pridanej hodnoty, ktorá je o 60 % nižšia ako v SR. Patrí medzi 46 % sektorov s najvyššou úrovňou tohto ukazovateľa v SR. Sektor na jednotku pridanej hodnoty investuje ročne o 33 % viac je ako priemer SR.
Kapitál vs. tvorba eura
V roku 2019 investovali podniky v sektore do vedy a výskumu 1,3 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými sektormi však patrí sektor potravinárstvo medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí len 0,2 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR. Priemerné výdavky na vedu a výskum na podnik rastú v sektore rýchlejšie ako v SR. V roku 2019 investoval sektor oproti roku 2014 do vedy a výskumu o 46 % viac investícií. Pri pohľade na investovanie do vedy a výskumu na úrovni zamestnanca možno vidieť výrazný rozdiel medzi sektorom potravinárstvo a národnou úrovňou výdavkov. V sektore na jedného zamestnanca pripadá 38 EUR výdavkov na vedu a výskum.
Nemenej dôležité sú výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 28,9 tisíc EUR na podnik, čo je 2-krát viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 3 %-ami.
Výdavky na vedu a výskum
Výdavky na inovácie
V roku 2016 poskytol štát sektoru potravinárstvo investičnú pomoc na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja vo výške 1,4 mil. EUR. Sektor patrí medzi sektory s najnižšími investičnými stimulmi.
Investičné stimuly štátu
Základným problémom potravinovej sebestačnosti SR je podfinancovanie potravinárskeho priemyslu, ku ktorému došlo najmä presunom finančných prostriedkov určených pre spracovateľský priemysel prvovýrobcom:
- z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (takzvaného II. piliera) do Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (I. piliera), čím prišiel II. pilier, z ktorého mal byť financovaný aj spracovateľský priemysel na inovácie a technologickú obnovu, na roky 2014 až 2020 o celkových 459,7 miliónov EUR (po započítaní kofinancovania zo štátneho rozpočtu SR);
- 25 mil. EUR z podopatrenia 4.2. do podopatrenia 16.4.
Potravinársky priemysel je najslabším a najmenej podporovaným článkom potravinárskej vertikály.
Potravinársky priemysel dlhodobo nepatrí medzi príjemcov štátnej pomoci, prvá finančná pomoc pre spracovateľov potravín prišla až v štátnom rozpočte na rok 2019.
Bez fungujúceho potravinárskeho priemyslu budú poľnohospodárske podniky odkázané vyvážať svoju produkciu do zahraničia, bez pridanej hodnoty, bez stabilných odberateľských vzťahov s domácimi spracovateľmi, čo ešte viac naruší potravinovú sebestačnosť Slovenska a prehĺbi pasívne saldo obchodnej bilancie.
Diverzifikácia priemyslu zabezpečí väčšiu stabilitu národného hospodárstva a verejných financií v prípade rôznych kríz, pričom potravinársky priemysel má potenciál prinášať rozvoj a zamestnanosť do regiónov, aj do najodľahlejších obcí v Slovenskej republike. Potravinová sebestačnosť v základných komoditách je zároveň kľúčová v prípade rôznych potravinových kríz, ktoré majú devastačný účinok na príslušné odvetvia a nútia predajcov potravín hľadať alternatívne zdroje dodávok za účelom pokrytia domácej spotreby.
V neposlednom rade prispeje lokálna výroba potravín aj k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy, pričom pri správnom nastavení a podpore výskumu pre potravinársky priemysel sa Slovensko vie stať popredným zavádzateľom biologicky rozložiteľných a 100 % recyklovateľných obalov pre potravinársku výrobu.
Maďarsko napríklad investovalo do výroby potravín v predchádzajúcom 7-ročnom finančnom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky 1 miliardu EUR. Česká republika notifikovala a pravidelne využíva národné schémy štátnej pomoci pre potravinársky priemysel. Potravinárstvu na Slovensku chýbajú nielen notifikované schémy štátnej pomoci, ale aj úverové schémy, ktoré by uľahčili prístup potravinárskych podnikov k výhodnejším úverom.
Notifikovaná štátna pomoc do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2010 – 2019
Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, bohužiaľ, vôbec nepočíta so žiadnou podporou potravinárstva ani poľnohospodárstva, napriek tomu, že iné krajiny vyčlenili z tohto balíka pre sektor nemalé finančné prostriedky.
Podiel pôdohospodárstva a potravinárstva na celkovom objeme grantov z Plánu obnovy
