Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Klimatické zmeny • Bezpečnosť agropotravinového reťazca • Ekologizácia výroby • Ekológia a stravovanie
Klimatické zmeny výrazným spôsobom ovplyvňujú oblasť potravinárstva. Mitigačné a adaptačné opatrenia na zmenu klímy (mitigácia je zásah človeka vedúci k zníženiu emisií alebo podpore zníženia množstva skleníkových plynov) zahŕňajú prijímanie strategických dokumentov, ako je napr. Integrovaný národný a klimatický plán. Dôsledkom klimatických zmien môže byť nedostatok potravín a pitnej vody, čo spôsobuje migráciu obyvateľstva. Na druhej strane sa podporuje vytváranie krátkych dodávateľských reťazcov v snahe obmedzovať emisie z dopravy, čo znamená podporu lokálnej potravinárskej výroby a tým aj vznik a zlepšovanie kvality pracovných miest v potravinárstve.
Bezpečnosť agropotravinového reťazca významne ovplyvňuje aj bezpečnosť potravín. Biologické, chemické, mikrobiologické aj mykologické riziká surovín prechádzajú aj do potravín. To sa týka najmä pesticídov, rezíduí anorganických látok ale aj prípravkov na ochranu rastlín a prostriedkov antimikrobiálnej rezistencie. Prípravky na ochranu rastlín významným spôsobom ovplyvňujú opeľovačov, a tým aj úrodnosť plodín. Biodiverzita je výsledkom evolúcie trvajúcej 3,8 miliárd rokov a ľudstvo bez nej nemôže prežiť. Z prírody čerpáme mnoho základných zdrojov vrátane potravín, stavebného materiálu, tepla, textílií alebo aktívnych prísad v medicíne. Príroda okrem toho zabezpečuje ďalšie základné životné funkcie, od opeľovania rastlín, cez čistenie ovzdušia, vody a pôdy až po predchádzanie záplavám. Odlesňovanie má veľmi významný vplyv na biodiverzitu a kvalitu životného prostredia a potravín. Bezpečnosť agropotravinového reťazca bude mať trvalý vplyv na pracovnú silu, pretože bude potrebné aplikovať novú legislatívu v oblasti potravinárstva, ekológie a ich dopadov na zdravie a životné prostredie človeka. Požiadavky legislatívy bude potrebné transformovať do procesov výroby, riadenia, kontroly a obchodu s potravinami.
Podľa OSN udržateľný civilizačný rozvoj napĺňa potreby dnešného sveta bez negatívneho dopadu na potreby budúcej generácie. Zameriava sa na regeneratívne poľnohospodárstvo a elektrinu z obnoviteľných zdrojov, výsadbu a zalesňovanie v oblastiach, kde sa získavajú suroviny. Podpora obehového hospodárstva má zabezpečiť elimináciu odpadu resp. nulový odpad. Prispieva k zmene stravovacích návykov, šetrnejšiemu zaobchádzaniu s potravinami, vyššiemu uvedomeniu si plytvania a k recyklácii obalových materiálov.
Stravovanie tvorí dôležitú súčasť celkovej ekologickej stopy človeka. Vhodným výberom potravín dokážeme významne znížiť zaťažovanie prírody. Riešením z hľadiska ekologickej stopy je vegetariánstvo a redukcia spotreby mäsových výrobkov. Do budúcnosti bude mať ekologizácia stravovania význam z viacerých aspektov, predovšetkým z hľadiska zníženia odpadov zo stravovacích prevádzok a z domácností. Cieľom je orientovať spotrebiteľov na ekologicky, nutrične a zdravotne vyváženú stravu s minimalizáciou rizika civilizačných ochorení. Významným dopadom sektora stravovania na ekologizáciu je aj znižovanie podielu plastových obalov a materiálov, ktorých podiel stúpol hlavne v období pandémie koronavírusu. Ekologizácii do budúcnosti prospeje aj zmena systému stravovania orientovaná na vlastný výber množstva a sortimentu jedál namiesto podávania rovnakých porcií. Ľudských zdrojov sa to dotkne v oblasti systémov stravovania, používania surovín z domácich zdrojov a propagácie zdravšieho stravovania.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.