SWOT ANALÝZA POĽNOHOSPODÁRSTVO

• Analýza sektora
  • Ekonomická charakteristika sektora
  • Štruktúra podnikov v sektore
  • Zahraničný obchod
  • Investície a kapitálové zázemie
  • Ľudské zdroje
  • Vonkajšia strategická analýza sektora
  • Vnútorná strategická analýza sektora
    • SWOT ANALÝZA POĽNOHOSPODÁRSTVO
    • SWOT ANALÝZA VETERINÁRSTVO
    • SWOT ANALÝZA RYBOLOV

Silné stránky – poľnohospodárstvo

• Práca v poľnohospodárstve sa uskutočňuje na vidieku, v prírode, so zvieratami. Charakter práce je preto veľmi atraktívny pre určitý typ zamestnancov, resp. podnikateľov v poľnohospodárstve.
• Poľnohospodárstvo má na vidieku stále silnú pozíciu na trhu práce. Poľnohospodársky sektor poskytuje značnú časť pracovných pozícií na vidieku.
• Farmám na Slovensku zvyšuje konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu aj nízke nájomné a nízke mzdy, čím sa podporuje zamestnanosť na vidieku.
• Na Slovensku fungujú profesijné zväzy, združenia, komory, ktoré aktívnym poľnohospodárom poskytujú množstvo informácií.
• Na Slovensku existuje sieť stredných a vysokých škôl zameraných na poľnohospodárstvo, potravinárstvo, veterinárne lekárstvo a pod., ktorých kapacity môžu poľnohospodári a potravinári využívať.
• Slovensko podporuje sociálnu ekonomiku, čo znamená, že poľnohospodári môžu využívať podpory na zamestnávanie znevýhodnených skupín obyvateľstva.
• Prírodné zdroje a klimatické podmienky na Slovensku sú vhodné pre poľnohospodársku produkciu a podnikanie v poľnohospodárstve.
• Slovensko má kvalitné prírodné zdroje (pôda, voda, vzduch), ktoré sú menej znečistené ako je priemer EÚ. Ekologické a klimatické ukazovatele sú na Slovensku relatívne prijateľné v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ, čo vytvára predpoklad pre rast produkcie a zamestnanosti.
• Podnikanie v poľnohospodárstve profituje zo stabilnej makroekonomickej situácie na Slovensku, ako aj z členstva v menovej únii, ktorá znižuje transakčné náklady na obchod a investície.
• Slovenské poľnohospodárstvo je prepojené na európske a svetové trhy. Spoločný trh a Spoločná poľnohospodárska politika umožňujú farmám zamestnávať a vyrábať poľnohospodársku produkciu s možnosťou jej realizácie na veľkom trhu s potravinami, kde sú spotrebitelia s vysokými príjmami a kde existujú stabilné podmienky podpory a podnikania.
• Rozvoj zamestnanosti môže podporiť rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských lokálnych produktoch. S rastom príjmov sa dopyt slovenských spotrebiteľov po kvalitných domácich potravinách zvyšuje.
• Poľnohospodárstvo SR je zapojené do produkcie biopalív, obnoviteľných zdrojov energie a biomasy.
• Slovensko má funkčnú infraštruktúru v oblasti kontroly kvality produkcie štátnymi orgánmi a aj ako súčasť európskych kontrolných mechanizmov.
• Poľnohospodárstvo je stabilne dotované v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika vytvára podnikateľom v poľnohospodárstve stabilné prostredie umožňujúce dlhodobé plánovanie.
• Spoločná poľnohospodárska politika EÚ podporuje tvorbu pracovných miest prostredníctvom podpôr v rámci Programu rozvoja vidieka.
• Európska politika prostredníctvom intervencií Spoločnej poľnohospodárskej politiky vo zvýšenej miere podporuje malé farmy a mladých farmárov, čo podnecuje vznik nových fariem, ako aj rozvoj zamestnanosti na vidieku.

Slabé stránky – poľnohospodárstvo

• Vidiecke prostredie — práca v špeciálnej rastlinnej ako aj v živočíšnej výrobe je fyzicky ako aj časovo náročná.
• Mnohí mladí ľudia nemajú záujem o prácu v poľnohospodárstve a na vidieku. V poľnohospodárstve pracujú starší a menej vzdelaní ľudia. Farmy pociťujú nedostatok kvalifikovanej, ale už aj nekvalifikovanej pracovnej sily. Výsledkom nezáujmu mladých je zvyšovanie vekového priemeru zamestnancov v poľnohospodárstve.
• Produktivita práce v poľnohospodárstve je nižšia ako je priemer národného hospodárstva, čo sa prejavuje aj na nižších mzdách v poľnohospodárstve v porovnaní s priemerom na Slovensku. Produktívni zamestnanci nemajú motiváciu pracovať v poľnohospodárstve. S produktivitou súvisí fakt, že sa pri podnikaní neberú do úvahy biologická pôdnoekonomická jednotka (BPN) pôdy, kt. na základe biofyzikálnych vlastnosti dáva podklad na prestavanie vhodných komodít a chov zvierat.
• Vidiek poskytuje nižší štandard služby a infraštruktúry ako mestá, čo sa prejavuje na vyľudňovaní vidieka a nezáujme mladých ostať žiť a pracovať na vidieku a zvlášť v poľnohospodárstve. Problémom je slabé pokrytie vysokorýchlostným internetom, ale aj absencia služieb v oblasti zdravotníctva, kultúry a vzdelávania.
• Rozvoju podnikania v poľnohospodárstve bráni nefunkčný trh s pôdou a rozdrobenosť jej vlastníctva.
• Rozvoju poľnohospodárstva a zamestnávaniu v poľnohospodárstve bránia vysoké odvodové povinnosti zamestnávateľov (napr. aj daň z pozemkov, kt. sa v susedných krajinách neplatí). Zamestnávanie v poľnohospodárstve je drahé a existuje nízka flexibilita a podpora a systém sezónneho zamestnávania.
• Niektoré typy fariem (najmä malé farmy a mladí farmári) trpia nedostatočným prístupom ku kapitálu. Na Slovensku existuje finančná medzera, takže aj niektoré životaschopné farmy nie sú schopné získať úvery, čo brzdí produkciu a zamestnanosť v poľnohospodárstve.
• Podnikanie v poľnohospodárstve je v dôsledku závislostí od prírodných procesov rizikovejšie ako väčšina iných typov podnikania v národnom hospodárstve. Vysoké riziko má vplyv na produkciu a zamestnávanie.
• Riziko podnikania rastie aj v dôsledku klimatickej zmeny, zhoršovania prírodných podmienok a zdrojov, kvality pôdy, chorôb a nákaz. Slovenská poľnohospodárska politika pomaly reaguje na problémy poľnohospodárov vyvolané klimatickou zmenou (napr. škodový a rizikový fond).
• Slovensko má v oblasti podpory biodiverzity a ochrany pôdy pred eróziou slabú infraštruktúru. Slabá je tiež infraštruktúra na adaptáciu na zmenu klímy.
• Na Slovensku neexistuje funkčný systém nezávislého odborného (terénneho) poradenstva, chýba transfer vedomostí a poznatkov najmä v prípade novovzniknutých fariem.
• Rovnako je pre zamestnávanie a podnikanie malých fariem limitujúcim faktorom podkapitalizovanosť, nedostatočný prístup k pôde a nižšia technická vybavenosť v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ s dlhodobou tradíciou malých fariem.
• Napriek tomu, že poľnohospodárske farmy navzájom spolupracujú, z pohľadu zhodnotenia ich produktu je ich horizontálna a vertikálna spolupráca nedostatočná.
• Zamestnanosť v poľnohospodárstve negatívne ovplyvňuje slabo rozvinutý potravinársky priemysel, nekalé obchodné praktiky a dominancia obchodných reťazcov na trhu s potravinami.
• Nastavená SPP EÚ prispieva k poklesu zamestnanosti a tlmí rozvoj pracovných síl v poľnohospodárskej prvovýrobe. Ide najmä o kladenie dôrazu na priame platby viazané od produkcie.
• Nedostatočné využívanie politiky kvality dovážaných a spotrebiteľom ponúkaných poľnohospodárskych a potravinárskych produktov.
• Poľnohospodárstvo a potravinárstvo bolo za posledných 30 rokov na okraji záujmu vlády SR. Jeho nekoncepčné riadenie počnúc stredným odborným školstvom až po politiku zamestnanosti a absolútne nedostatočnú podporu zo štátneho rozpočtu (daňovo-odvodové úľavy, štátna pomoc) spôsobili spolu s vyššie menovanými faktormi nielen stratu konkurencieschopnosti v porovnaní s okolitými krajinami, ale aj nezáujem o prácu v poľnohospodárstve a vyľudňovanie vidieka.

Príležitosti – poľnohospodárstvo

• V budúcnosti bude rásť záujem určitých skupín obyvateľstva o život na vidieku. Rast podielu práce z domu dokáže tento proces výrazne urýchliť. Presun ekonomicky aktívneho obyvateľstva na vidiek môže zvýšiť množstvo disponibilných pracovných síl na vidieku. Atraktivita vidieka sa bude zvyšovať aj rozvojom služieb a infraštruktúry na vidieku.
• Globálny trh s potravinami bude rásť pod vplyvom rastúcej svetovej populácie. Rastúci dopyt po potravinách bude príležitosťou pre rozvoj zamestnanosti a podnikania v poľnohospodárstve.
• Podpora spracovania na farmách a rozvoj nových technológií na spracovanie, ako aj na marketing a predaj výrobkov vytvára príležitosti na tvorbu nových pracovných miest v spracovaní potravín.
• Príjmy domácností na Slovensku sa budú zvyšovať. Výsledným efektom bude rast dopytu po kvalitných potravinách a po vidieckej turistike, kde sa budú vytvárať pracovné miesta.
• Nové technológie a očakávané zmeny v komunikačných a odbytových možnostiach môžu podporiť rozvoj produkcie, ako aj predaja lokálnych potravín. Technológie uľahčia a zatraktívnia prácu v poľnohospodárstve.
• Propagácia spotreby lokálnych potravín, ako aj zameranie poľnohospodárskej politiky na podporu sebestačnosti v produktoch rastlinnej a živočíšnej výroby môže prispieť k rozvoju zamestnanosti v poľnohospodárstve na Slovensku.
• Investíciami do komplexných pozemkových úprav a spoločných zariadení a opatrení dokáže Slovensko sfunkčniť trh s pôdou a uľahčiť vznik nových a rozvoj existujúcich fariem.
• Vhodne nastavené intervencie novej SPP EÚ dokážu podporiť ekologickú výrobu a produkciu bio produktov rastlinnej a živočíšnej výroby.
• Nová SPP EÚ umožňuje vynakladať prostriedky na prenos poznatkov a inovácií, čo dokáže prispieť k rozvoju ľudského kapitálu a konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva.
• Zvýšená podpora malých fariem a mladých farmárov v rámci SPP EÚ môže stabilizovať príjmy fariem, ako aj podporiť vznik nových malých fariem a prilákať mladých farmárov.
• Nová SPP umožňuje efektívne podporiť rast poľnohospodárskej zamestnanosti.
• Nové technológie a ich podpora prostredníctvom SPP dokážu riešiť ekologické problémy bez redukcie produkcie a zamestnanosti.
• Rozvoj informatizácie, tvorby databáz a ich využívanie umožní geograficky vhodnejšie nastavenie podpôr a geografickú optimalizáciu výroby, čo povedie k zníženiu poklesu zamestnanosti a k zlepšeniu vplyvu na životné prostredie.
• Ponuka modernej výkonnej poľnohospodárskej techniky na trhu a jej využívanie v úspešných poľnohospodárskych podnikoch prispieva k zatraktívneniu podnikania v poľnohospodárstve v očiach mladej populácie.
• Vznikajú možnosti na zapojenie subjektov podnikajúcich na vidieku do biohospodárstva, obehového hospodárstva.
• Nové technológie a zdieľaná ekonomika umožnia podnikanie v poľnohospodárstve rôznym typom podnikov a podnikateľov.
• Rastie záujem obyvateľstva, ktoré je čoraz lepšie informované, po kvalitných, lokálnych, slovenských potravinách, ktoré budú aj z ekologického hľadiska viac preferované.
• Ďalší rozvoj duálneho vzdelávania na stredných odborných školách a kariérového poradenstva v posledných ročníkoch základných škôl majú potenciál prilákať do poľnohospodárstva viac mladých, odborne zdatných ľudí.

Hrozby – poľnohospodárstvo

• Rast disparity príjmov v poľnohospodárstve s inými odvetviami môže ohroziť rozvoj zamestnanosti v poľnohospodárstve a spôsobiť nedostatok kvalitnej pracovnej sily. Sprievodným javom bude pokračovanie vyľudňovania vidieka a odchod najmä mladých ľudí do miest.
• Vysoká koncentrácia investícií a možnosť získania množstva poľnohospodárskych podnikov niekoľkými investormi môže narušiť dokonalú konkurenciu na trhu. Dominantná pozícia niekoľkých podnikov môže ohrozovať produkciu a zamestnanosť v ostatných poľnohospodárskych podnikoch.
• Nedostatok pracovnej sily zo zahraničia v dôsledku ekonomických alebo iných vládnych opatrení (pandemické opatrenia).
• Rastúce vplyvy klimatickej zmeny a tým zhoršené podmienky na poľnohospodársku produkciu môžu v budúcnosti negatívne ovplyvniť zamestnanosť a rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku.
• Slovensko môže negatívne ovplyvniť nezvládnutie implementácie moderných podporných nástrojov na cielenú a efektívnu podporu poľnohospodárstva.
• Rastúca konkurencia a tlak na zvyšovanie efektívnosti na spoločnom európskom trhu budú rásť. Vysoký podiel podpôr na celkových výnosoch je dôkazom nízkej konkurencieschopnosti.
• Zmeny poľnohospodárskych politík a pokles podpôr a podmienky ich čerpania na úrovni SR (problematika kofinancovania) povedú k zníženiu slovenskej poľnohospodárskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti.
• Neefektívne nastavenie poľnohospodárskych politík môže viesť k poklesu konkurencieschopnosti, produkcie a zamestnanosti.
• Zamestnanosť môžu ohroziť vysoké vstupné náklady (v porovnaní s členskými štátmi EÚ) poľnohospodárskych prvovýrobcov do spracovania, distribúcie a predaja vlastných výrobkov.
• Úpadok potravinárstva môže viesť k poklesu domácej produkcie a jej nahradeniu dovozmi zo zahraničia, čím sa zníži zamestnanosť aj v potravinárstve aj v poľnohospodárstve.
• Znižovanie výmery a premena poľnohospodárskej pôdy na pôdu na iné využitie ohrozuje dostupnosť pôdy ako základného výrobného prostriedku. Zamestnanosť a pracovná sila, ktorá sa viaže na vinice, špeciálnu rastlinnú výrobu a ovocné sady je vyššia ako zamestnanosť viažuca sa na obilniny a olejniny.
• Vzdelanie mladých ľudí je predpokladom rozvoja ľudských zdrojov v poľnohospodárstve. Štruktúra stredného a vysokého školstva, nedostatočná flexibilita a zlé nastavenie zamerania študijných plánov a programov nedokáže reagovať na potreby sektora.
• Nevhodne vytvorené podmienky pre mladých ľudí sú hrozbou rozvoja ľudských zdrojov v sektore poľnohospodárstva. Dôsledkom môže byť nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a pokles záujmu kvalifikovaných mladých odborníkov o sektor poľnohospodárstva.
• Nevhodne nastavené podmienky čerpania podpôr pre začínajúcich malých a mladých farmárov.
• Neriešenie rozdrobenosti vlastníctva pôdy a vlastníckych a nájomných vzťahov z dlhodobého hľadiska tlmí podnikateľskú aktivitu z pohľadu dlhodobých investícií do poľnohospodárskej činnosti na Slovensku.
• Narušenie potravinových vertikál môže úplne ukončiť produkciu určitých poľnohospodárskych komodít a ich spracovanie na Slovensku.
• Pokles biodiverzity v dôsledku existencie veľkých monokultúrnych parciel a neaplikovania efektívnych podporných mechanizmov na zabezpečenie biodiverzitných prvkov v poľnohospodárskej krajine môže viesť k zhoršeniu životného prostredia, ako aj zhoršeniu produkčných parametrov.