Poslanie sektora

Slovenské poľnohospodárstvo je integrálnou súčasťou európskej a svetovej ekonomiky, kde v ostatnom období prebiehajú rozsiahle štrukturálne zmeny, ktoré podstatne vplývajú na slovenskú poľnohospodársku produkciu, vývoj domácich cien potravín a rozvoj vidieka.^[1]

Základnými ukazovateľmi, používanými na vyjadrenie národohospodárskeho významu jednotlivých hospodárskych odvetví sú predovšetkým ukazovatele podielu na tvorbe hrubej pridanej hodnoty (hrubého domáceho produktu) a podielu na zamestnanosti. Slovensko patrí v skupine nových členských krajín k štátom s nižším podielom poľnohospodárstva na tvorbe pridanej hodnoty (2,1 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR), napriek tomu má tento sektor nenahraditeľný význam v produkcii poľnohospodárskych surovín a potravín a v rozvoji a osídlení vidieka.

Pre túto časť štúdie je sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

1 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace (podiel na celkovom HDP sektora: 97,2 %),

3 Rybolov a akvakultúra (podiel na celkovom HDP sektora: 0,2 %),

75 Veterinárne činnosti (podiel na celkovom HDP sektora: 2,6 %),

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo patrí medzi najstaršie, ale aj najdôležitejšie ľudské činnosti a zároveň je rozhodujúcim činiteľom pre zachovanie života, nakoľko  jeho úlohou je zabezpečovať dostatočné množstvo kvalitných surovín pre ľudskú výživu na priamu spotrebu alebo ďalšie spracovanie. Odvetviami poľnohospodárstva sú rastlinná a živočíšna výroba.

Poľnohospodárska prvovýroba primárne pracuje s výrobnými faktormi, ktoré majú živý, biologický charakter. Charakteristická je aj nízka cyklickosť výroby, napr. jeden výrobný cyklus predstavuje jeden hospodársky rok. Je evidentný časový nesúlad výrobnej a pracovnej doby, ako aj závislosť na ročných obdobiach, na odlišných pôdnych a klimatických podmienkach, ktoré predurčujú aj rizikovosť výrobného cyklu. Svojim biologickým charakterom sa poľnohospodárstvo líši od iných odvetví národného hospodárstva.

Okrem zabezpečovania výživy plní poľnohospodárstvo ďalšie dôležité funkcie. Tento multifunkčný rozmer poľnohospodárstva sa v súčasnosti na rôznych politických úrovniach spomína najmä v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a trvalou udržateľnosťou. Spoločenské funkcie poľnohospodárstva zahŕňajú^[2]: produkciu potravín a priemyselných surovín; obnovu prírodných zdrojov pôdy, vody, ovzdušia; udržiavanie vzhľadu vidieckej krajiny; ochranu diverzity druhov a ekosystémov; zabezpečenie sociálno-ekonomickej životaschopnosti vidieka; zaistenie potravinovej bezpečnosti; zachovanie kultúrneho dedičstva; zaistenie dobrých životných podmienok zvierat. Spoločenské funkcie sú zabezpečované prostredníctvom výstupov, resp. produktov poľnohospodárskej výrobnej činnosti – sú navzájom spojené a neoddeliteľné.

V súčasnosti na význame nadobúda aj kvalita potravín a predaj regionálnych potravín. Spotrebitelia tiež venujú zvýšenú pozornosť otázkam životného prostredia, zdravia, sociálnym a etickým otázkam  a viac než kedykoľvek doteraz hľadajú v potravinách hodnoty. Napriek postupujúcej urbanizácii čoraz častejšie hľadajú spotrebitelia potraviny z blízkeho okolia, ktoré sú čerstvé a vyprodukované udržateľným spôsobom. Silnie tiež podpora kratších dodávateľských reťazcov – v dôsledku pandémie koronavírusu, ako aj v dôsledku vyššie spomenutých spotrebiteľských preferencií. Pre aktérov v potravinovom reťazci predstavujú uvedené skutočnosti nové výzvy a príležitosti.

Multifunkčnosť a udržateľnosť poľnohospodárstva sú tiež kľúčovými prvkami v reformách Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Slovenské poľnohospodárstvo je významne ovplyvňované vývojom na európskej úrovni. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ ovplyvňuje objem a štruktúru poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, príjmy a konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov – ako aj celkové smerovanie sektora.

Multifunkčnosť poľnohospodárstva súvisí s problematikou dlhodobej udržateľnosti. Neuvedomenie si previazanosti týchto viacerých funkcií môže niekedy viesť k nejednotnosti pohľadu na to, čo sa od poľnohospodárstva a potravinárstva očakáva, resp. k neprimeranému zvýrazňovaniu niektorých úloh. Na jednej strane je objektívne potrebný nárast produkčnej kapacity (rastúca populácia a príjem), na druhej strane neustále rastie ambicióznosť požiadaviek v oblasti klímy a životného prostredia – zvlášť v kontexte Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Poľnohospodárstvo sa musí adaptovať na klimatické zmeny a právom sa očakáva aj participácia odvetvia na ich zmierňovaní. Biologický charakter poľnohospodárstva znamená, že vzťah poľnohospodárstva k starostlivosti o klímu a životné prostredie je z povahy odvetvia pozitívny. Poľnohospodárstvo je najviac späté a najviac závisí od ochrany klímy a životného prostredia. A platí to aj opačne, teda ochrana klímy a životného prostredia a kultúrny ráz krajiny závisia od poľnohospodárstva. Európska únia sa zaviazala, že dosiahne do roku 2050 klimatickú neutralitu. Kľúčovým dokumentom na jej dosiahnutie je Európska zelená dohoda. Jej súčasťou je aj stratégia „Z farmy na stôl“, ktorá má posunúť potravinový systém EÚ smerom k udržateľnému modelu. Pre poľnohospodárstvo to bude znamenať transformáciu produkčných metód smerom k lepším výsledkom v oblasti klímy a životného prostredia. To by sa malo odraziť v adekvátnej podpore sektora, keďže ide o netrhové prínosy.

Poľnohospodárstvo je jedným z kľúčových determinantov pre udržanie funkčnej sídelnej štruktúry vidieka, pričom atribút funkčnosti je daný aktívnym vzájomným pôsobením poľnohospodárstva na vidiek. Podieľa sa na rozvoji a udržaní vidieckej infraštruktúry, ako aj na podpore osídlenia na vidieku. V ekonomickej oblasti poľnohospodárstvo podporuje diverzifikáciu hospodárskych aktivít vidieckeho života. Má k dispozícii dôležité výrobné faktory, kde základným činiteľom je pôda, ktorá je spojená s ľudskou prácou a kapitálom. Tie sú zároveň aktívnym prvkom hospodárskych aktivít vidieka nielen v primárnej poľnohospodárskej činnosti, ale aj sekundárne pri zabezpečovaní rozvoja podnikania v oblasti služieb, obchodu a remesiel. Poľnohospodárska prvovýroba je významným činiteľom udržiavania pracovnej sily na vidieku generovaním rôznych pracovných príležitostí, čím zároveň prispieva k znižovaniu, resp. neprehlbovaniu regionálnych – miestnych disparít. Ekonomický význam a pozícia odvetvia poľnohospodárstva vyžaduje, aby bola správne neizolovane analyzovaná. Poľnohospodárstvo tvorí homogénnu súčasť s odvetvím lesného a rybného hospodárstva, nadväzuje naň odvetvie spracovania a potravinárstva. Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom využíva prírodné zdroje, avšak na rozdiel od niektorých iných odvetví primárneho sektora národného hospodárstva ich aj udržuje a obnovuje s veľkým dôrazom na životné prostredie.

Do roku 1989 bolo poľnohospodárstvo stabilizované. Treba pripomenúť, že dotačná politika štátu podporovala ponuku lacných potravín a viac ako 95 % potravín bolo zabezpečených z domácej produkcie. Pracovná sila, ktorá bola v danom období viazaná na agrosektor, sa presunula do iných odvetví národného hospodárstva (automobilový priemysel, služby, obchod, doprava a iné). Pre rozvoj vidieka a zamestnanosť na vidieku, ako aj strategickej základne pre zabezpečenie potravinovej suverenity štátu je poľnohospodárstvo nezastupiteľné.^[3] Podľa VZPS v roku 2020 medziročne klesol počet pracujúcich v poľnohospodárstve o 4,7 tis. osôb na  48,5 tis. pracujúcich, t. j o 8,8 %. Celkový podiel pracujúcich v poľnohospodárstve na počte pracujúcich osôb v SR medziročne klesol o 0,1 p. b. na 1,9%^[4].

V súvislosti s technologickým pokrokom a rastom ekonomiky sa mení aj charakter pracovnej sily v poľnohospodárstve. Kladie sa väčší dôraz na diverzifikáciu príjmov, voľný čas a jeho kvalitné využitie, ako aj na spôsoby prác, kde bude klesať dopyt po nudnej a ťažkej práci na úkor kreatívnej.

Vzdelávanie v poľnohospodárstve bude vo väčšej miere využívať IKT, zvýši sa význam neformálneho vzdelávania. To znamená, že pri vzdelávaní poľnohospodárov sa budú vo väčšej miere používať informačné technológie, vrátane sociálnych sietí. Spotrebitelia budú taktiež vo väčšej miere informovaní o kvalite potravín a budú sa viac zapájať do produkcie potravín v rámci ponukového reťazca a formulovania svojich požiadaviek.

Veterinárstvo

Poslanie veterinárnej činnosti v rámci sektora je zosúladené s dominantným poslaním zabezpečenia výživy obyvateľstva bezpečnými, kvalitnými a zdravotne nezávadnými potravinami a dohľadom nad ich výrobou v celom reťazci od poľnohospodárskeho podniku až na stôl spotrebiteľa.

Zabezpečenie potrebného počtu plnohodnotnej a odborne zdatnej pracovnej sily pre zabezpečenie veterinárnych činností v rámci poľnohospodárstva na Slovensku je plnej miere garantované medzinárodne akreditovanou a evaluovanou univerzitou (Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach), pružne reagujúcou na reálne potreby poľnohospodárskej praxe v súvislosti s klimatickými zmenami a implementáciou nových alebo aktualizovaných legislatívnych noriem Európskej únie.

Na úrovni stredného aj vysokoškolského vzdelávania, pri výchove veterinárnych profesií, dlhodobo pretrváva vyšší záujem uchádzačov o štúdium než sú schválené počty prijatých študentov do prvých ročníkov. Nežiadúcim javom je nevyvážená rodová štruktúra uchádzačov. V priemere 80 % uchádzačov a teda aj absolventov v štúdiu veterinárskeho lekárstva sú ženy. Z toho vyplýva aj ich smerovanie do súkromnej veterinárnej ambulantnej praxe, kde dominantnú klientelu tvoria domové, nie potravinové zvieratá (činnosť, ktorá nie je spojená s poľnohospodárstvom).

Stavy hospodárskych zvierat na Slovensku dlhodobo klesajú. Znižuje sa tiež počet prevádzok spracovateľského priemyslu. Ak sa tento vývoj nezmení (zvýšenou podporou s vplyvom na konkurencieschopnosť týchto odvetví), v nasledujúcom období sa dá očakávať zníženie potreby veterinárnych lekárov.

Výkon veterinárnej činnosti zjednoduší zavádzanie digitalizácie, automatizácie a robotizácie ako súčasť precízneho cieleného poľnohospodárstva, čo umožní individuálne a permanentné sledovanie zdravotného stavu produkčných zvierat monitorovaním teploty, pohybovej aktivity, nutričných parametrov a markerov v živočíšnych produktoch.

Vyhodnocovanie a interpretácia údajov bude čiastočne zabezpečovaná uplatnením prvkov umelej inteligencie, ale vyžiada si aj modifikáciu graduálneho i postgraduálneho vzdelávacieho procesu na zvýšenie digitálnej gramotnosti absolventov štúdia.

Činnosť vo veterinárskej oblasti bude ovplyvnená klimatickými zmenami a z toho vyplývajúcim rizikom prenikania nepôvodných živočíšnych druhov do našich zemepisných šírok, ako vektorov – prenášačov nových chorôb zvierat, vrátane zoonóz.

V oblasti zdravia a ochrany zvierat bude úlohou udržať priaznivý status vo výskyte najzávažnejších nákaz, pripraviť sa na možnú incidenciu nových exotických chorôb, v súlade s platnou legislatívou zabezpečiť potravinový dozor a požadované životné podmienky v chovoch zvierat.

Rybolov

Akvakultúra je kľúčové odvetvie pri poskytovaní príležitostí na zvyšovanie potravinovej bezpečnosti pre neustále rastúcu populáciu, ktorá má podľa OSN do roku 2050 dosiahnuť desať miliárd obyvateľov. Akvakultúra má svoj význam predovšetkým z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, zachovávania pôvodného genofondu rýb a spoločensky prospešných mimoprodukčných prínosov v oblasti krajinotvorby, protipovodňovej ochrany, zadržiavania vody v krajine a z hľadiska rozvoja vidieka. Fyzické a právnické osoby, zaoberajúce sa akvakultúrou, sú združené v občianskom združení Združenie chovateľov rýb na Slovensku (ďalej len „ZCHRS“). Táto organizácia má 35 členov, ktorí predstavujú rozhodujúci podiel na dosahovanej celkovej produkcii trhových rýb na území SR a taktiež využívajú väčšinu kapacít akvakultúrnych zariadení na Slovensku.

Väčšinu akvakultúrnych podnikov je možné zaradiť medzi mikropodniky. Ide zväčša o rodinné podniky, ktoré dosahujú malú produkciu zameranú na lokálny trh. Na Slovensku existujú tiež podniky, ktoré sa akvakultúre venujú popri inej činnosti – ide o poľnohospodárske družstvá ako aj štátne podniky (Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Lesy SR, š. p., Štátne lesy TANAP-u, Vojenské lesy a majetky SR, š. p.).

Špecifické postavenie v rámci sektora má občianske združenie Slovenský rybársky zväz, ktorého hlavným poslaním je starostlivosť o rybárske revíry v súlade so zákonom o rybárstve. S tým súvisí aj zarybňovanie, na ktoré využíva aj vlastné rybochovné zariadenia, ako aj chovy generačných rýb produkujúce násady rýb. Slovenský rybársky zväz sa tiež venuje združovaniu rekreačných a športových rybárov a aktívnej práci s mládežou. Taktiež pôsobí v oblastilegislatívy a súdno-expertíznej a poradenskej činnosti na úseku rekreačného rybárstva, ako aj v odbornej a publikačnej činnosti a organizuje nadnárodné semináre a rybárske podujatia.

Akvakultúra je pomerne malý sektor čo sa týka objemu produkcie a skladá sa prevažne z malých podnikov a mikropodnikov. Vzhľadom na trhové ceny a nižšiu ekonomickú veľkosť je väčšina podnikov v náročnej ekonomickej situácii. Ich možnosť vytvárať zdroje na investície je obmedzená. Akvakultúrne podniky predstavujú vo vzťahu k čerpaniu úverov pre bankový sektor nízkobonitných zákazníkov. Podľa dostupných údajov zo Štatistického úradu SR bolo v roku 2019 v sektore akvakultúry zamestnaných 359 stálych a 468 sezónnych zamestnancov. Z toho 349 pracovalo v trvalom pracovnom pomere. Ženy tvoria 46 %-ný podiel pracovnej sily zo stáleho počtu zamestnancov. Zo všetkých sezónnych zamestnancov tvoria ženy necelých 5 %. Aj táto pomerne nízka zamestnanosť v sektore má svoj význam, keďže rybníky a  rybochovné zariadenia sa nachádzajú predovšetkým na vidieku, kde vytvárajú pracovné príležitosti pre rodinných príslušníkov, ale aj pre obyvateľov vidieka.

Spracovne rýb sú rovnomerne rozmiestnené po celom území SR. Väčšina z nich sú stredné podniky (podľa definície z odporúčania Komisie 2003/361/ES). Sladkovodné ryby sa spracúvajú v malých spracovniach. Množstvo spracovaných rýb má v posledných rokoch na Slovensku kolísavú tendenciu – počet ton spracovaných rýb v rokoch 2015 – 2019 kolísal medzi 5 944 – 9 463 ton ročne. Veľká časť produkcie podnikov je orientovaná na spracovanie dovezených morských produktov rybolovu a akvakultúry. Zo sladkovodnej produkcie chovateľov sa spracúva najmä pstruh. Pre konzumenta sú z hľadiska ceny výhodnejšie morské produkty z dovozu. Cena spracovaných sladkovodných rýb pretrváva na vysokej úrovni vzhľadom na relatívne malú veľkosť chovov a náročné hydrologicko-klimatické podmienky, čo znamená vyššie produkčné náklady na jednotku hmotnosti a tým aj vyššiu cenu domácej rybej suroviny. Problémom je  aj dlhodobá absencia štátnej podpory sektora. V zmysle platnej legislatívy bolo v roku 2019 pre produkty rybolovu a akvakultúry schválených 8 prevádzkarní (z toho 4 sú zamerané prevažne na sladkovodné ryby). Vstup do EÚ, a s tým spojená povinnosť prispôsobenia prevádzok normám EÚ, mal za následok zníženie počtu podnikov z 21 (v roku 2003) na 8 (v roku 2019). Spracovanie rýb bolo vstupom do EÚ najviac poznačené odvetvie v rámci celého sektora akvakultúry. Z tohto dôvodu bol v posledných rokoch zaznamenaný klesajúci trend zamestnanosti.

[1] Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013-2020, dostupné na: https://www.enviroportal.sk/polnohospodarstvo/koncepcia-rozvoja-podohospodarstva-sr-na-roky-2013-2020-2013

[2] Multifunctionality: Towards an analytical framework. OECD, Paríž 2001, dostupné na: https://www.oecd-ilibrary.org/agriculture-and-food/multifunctionality_9789264192171-en

[3] Gejza Blaas, Pavol Bielek, Marian Božík: Pôda a poľnohospodárstvo : úvahy o budúcnosti /

Bratislava, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2010

[4] Zelená správa 2020, dostupné na https://www.mpsr.sk/zelena-sprava- 2020