Reakcia vzdelávacieho systému

• Vývojové tendencie
  • Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie
  • Inovácie v sektore
  • Vplyv inovácií na ľudské zdroje
  • Reakcia vzdelávacieho systému
  • Zmeny spôsobené pandémiou
  • Adaptácia na trvalo udržateľný rozvoj

Zabezpečiť kvalitné odborné vzdelávanie a prípravu, zavádzanie inovačných trendov v súčasných podmienkach stredných odborných  škôl  je zložité a potrvá niekoľko rokov, kým prebiehajúce zmeny v celom vzdelávacom systéme umožnia absolventom škôl získavať kompetencie, ktoré im zabezpečia úspešnú celoživotnú dráhu, ich uplatnenie a sebarealizáciu v podmienkach pracovného trhu doma, alebo v zahraničí. Významne to ovplyvňujú nasledovné faktory:

• Vzhľadom na prienik digitálnych technológií do všetkých oblastí života, ktoré zvyšujú nároky na vzdelanie, škola musí byť schopná ponúknuť prostredie pre tvorivú prácu žiaka aj učiteľa, najmodernejšie pomôcky, zariadenia, aplikačné softvéry, techniku a odborne pripravených učiteľov v súlade s nastupujúcimi trendami v praxi. Väčšina didaktických pomôcok, technických zariadení, materiálov je však opotrebovaná a morálne zastaraná, na mnohých vyučovacích predmetoch moderné technické vybavenie úplne chýba. Nie je možné overovať si získavané teoretické poznatky a praktické činnosti na technických zariadeniach, ktoré nezodpovedajú súčasným trendom vedy a techniky. V oblasti odborného vzdelávania a praktickej prípravy je preto nevyhnutné vytvárať odborné učebne, laboratóriá a dielne, vybavené aplikačnými softvérmi, pomôckami, zariadeniami, materiálmi, a pod., ktoré budú pre žiakov atraktívne a umožnia im absolvovať väčší podiel činností umožňujúcich nadobudnutie praktických zručností v odbore, v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami trhu práce (Priemysel 4.0) a nadväzujúceho celoživotného vzdelávania. Modernizácia a zlepšenie vybavenia odborných učební a dielní sú na odbornej škole veľkým motivačným nábojom s vysokou didaktickou účinnosťou pri vyučovaní a nadobúdaní teoretických vedomostí a praktických zručností. Je preto potrebné :
  • rozšírenie možností využívania digitálnych technológií vo vzdelávacom procese (interaktívne tabule, tablety, smartfóny, VR (virtuálna realita), 3D skener, 3D tlačiareň a iné),
  • zabezpečiť vybavenie učební, laboratórií a dielní tak, aby zodpovedali súčasnému stavu vedy a techniky (automatizácia a robotizácia,  CNC zariadenia), pre možnosť nácviku a vykonávania praktických činností súvisiacich s programovaním, nastavovaním, obsluhou a údržbou moderných technológií v dielni (v škole),
  • prepojenie teoretického vzdelávania a praktickej prípravy v oblasti CAD/CAM/CNC (aplikácie CAD / CAM sa používajú na navrhovanie výrobného procesu produktu aj programu CNC obrábania, softvér CAM používa modely a zostavy vytvorené v softvéri CAD na generovanie dráh nástrojov, ktoré poháňajú obrábacie stroje na premenu návrhov na fyzické výrobky).
  • prepojenie teoretického vzdelávania a praktickej prípravy v oblasti mechanizácie lesného hospodárstva formou exkurzií, praktického výcviku a stáží na moderných mechanizačných prostriedkoch priamo v praxi / teréne.
• kvalita učiteľov – požiadavky na učiteľov sa neustále zvyšujú a  je  nevyhnutné, aby reagovali a využívali príležitosti ponúkané novými technológiami, aby zohľadňovali požiadavku individualizovaného učenia sa a aby pomáhali žiakom stať sa samostatnými účastníkmi celoživotného vzdelávania. V oblasti ľudského potenciálu školy je preto potrebné pre ďalšie zvyšovanie kvality    výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s nastupujúcimi trendami:
  • vytvoriť alebo využívať prostredie, kde si učitelia môžu osvojovať kľúčové kompetencie, ktoré plánujú rozvíjať u svojich žiakov. Učitelia musia vedieť: podporovať a rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, ktoré by boli využiteľné vo väčšine povolaní a v reálnej praxi: kreativitu (tvorivosť a predstavivosť), kritické myslenie, riešenie problémov (digitálne zručnosti, informačná, technologická alebo finančná gramotnosť), komunikačné zručnosti (písomné a ústne schopnosti), sociálnu zodpovednosť, podporovať a realizovať projektové a kooperatívne (tímové) vyučovanie (naučiť žiakov riešiť projekty, na dokončenie ktorých sú nutné znalosti z viacerých predmetov), uplatňovať STE(A)M koncept zameraný na prepájanie štyroch odborov: prírodné vedy (Science), technológie (Technology), techniku (Engineering) a matematiku (Mathematics), podľa potreby rozšírený o ďalší odbor umenie (Arts) napr. priemyselný a umelecký dizajn,
  • podporovať formálne, ale hlavne neformálne vzdelávanie učiteľov (napr. organizované podnikmi na pracoviskách), pre ich profesijný rozvoj nad rámec kompetencií získaných štúdiom na VŠ, potrebujú neustály “tréning”,
  • realizovať „vnútroškolské“ vzdelávanie v rámci zavádzania inovatívnych metód a foriem vyučovania v škole (aktualizačné vzdelávanie, koučing, mentoring, podpora učenia sa navzájom),
  • spolupracovať v partnerstve s inými školami, organizáciami, inštitúciami a zamestnávateľmi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

• legislatívne možnosti – experimentálne overovanie študijných odborov v súlade s inováciami vo výrobnej praxi – zmena štátnych vzdelávacích programov v súlade s inováciami vo výrobnej praxi (napr. „Priemysel 4.0“) je administratívne náročná a zdĺhavá. Projekt experimentálneho overovania nového učebného/študijného odboru musí prejsť schvaľovacím procesom MŠVVaŠ SR a tento proces spravidla trvá jeden až dva roky. Reálne sa zmeny v stredoškolskom vzdelávaní dostanú do praxe až po ukončení štúdia absolventov v rámci experimentálneho overovania v rozmedzí troch (učebné odbory) až štyroch rokov (študijné odbory). Výsledkom zdĺhavého zavádzania zmien do vzdelávacieho systému môže byť, že kým žiaci absolvujú štúdium podľa nového štátneho vzdelávacieho programu v novom učebnom /študijnom odbore, niektoré inovačné trendy budú už neaktuálne. V súlade s požiadavkami zamestnávateľov v DSP boli v uplynulom období zrealizované experimentálne overovania nasledovných nových študijných odborov:
  • projekt experimentálneho overovania študijného odboru 3349K00 technik drevostavieb (2014 – 2018). V odbornom vzdelávaní je teoretická príprava zameraná na oblasť spracúvania dreva, ktorá zahŕňa vedomosti a zručnosti zamerané na drevo a materiály na báze dreva, drevárske technológie, stavebno-stolárske výrobky a drevené konštrukcie, ktoré sú súčasťou moderných drevostavieb. Oblasť stavebníctva zahŕňa poznatky z materiálov, základných stavebných konštrukcií a technológií týkajúcich sa drevostavieb, zo základov projektovania drevostavieb vrátane technického zariadenia budov doplnené o základy stavebnej mechaniky, prípravu a realizáciu stavby, aj s ekonomickými a logistickými činnosťami drevostavieb. Praktická príprava umožňuje absolventovi získať potrebné praktické zručnosti pri spracúvaní dreva, rôznych konštrukčných stavebných materiálov, pri výrobe drevených konštrukcií, technológiách výroby a montáže drevostavieb. Absolvent získa aj zručnosti v práci s digitálnymi technológiami a aplikovanými softvérmi pri kreslení a výpočtoch súvisiacich s odborom (v predmetoch technické kreslenie, programovanie CNC strojov, konštrukčné cvičenia a odborný výcvik).                                                                                    
  • projekt experimentálneho overovania študijného odboru 3345K00 technik drevárskych CNC zariadení (od 2018 –trvá).  Nový študijný odbor reaguje na nové výrobné trendy (plná automatizácia a robotizácia) a z toho vyplývajúcu potrebu profesijnej prípravy zameranej na moderné technológie a zavádzanie CNC zariadení do výroby, ich programovanie, nastavovanie, obsluhu a údržbu. Priemyselná informatika spojená s praktickým využitím CNC zariadení a logistikou výrobného procesu vyvolala potrebu kvalifikovaných zamestnancov aj pre drevársku a nábytkársku výrobu, ktorá má svoje vlastné výrobné špecifiká.  
• prepojenie školy so zamestnávateľmi a trhom práce – duálny systém vzdelávania. Žiaci majú u zamestnávateľa možnosť vyskúšať si reálne výrobné prostredie, spoznávať výrobné postupy, technológie, materiály, logistiku a inovácie, ktoré sú v spoločnosti (podniku) zavedené. Možnosti praxe žiakov vo výrobných podnikoch sú však významne ovplyvnené ochotou firiem spolupracovať so strednými školami, vzhľadom na to, že tieto potrebujú vyčleniť personálne, materiálno-technické, finančné a časové kapacity pre vzdelávanie žiakov vykonávajúcich praktickú prípravu. V rámci možnosti oboznamovania sa s novými trendami a zavádzaním inovácií do výrobnej praxe je potrebné:
  • zvýšiť podiel (počet) zamestnávateľov, žiakov a odborov v duálnom systéme vzdelávania,
  • rozširovať možnosti konštruktivistického vyučovania a učenia, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka (alebo učiteľa) k poznávaniu vlastnou činnosťou (tzv. zážitkové učenie, odborné stáže, kurzy, workshopy a pod.).

• možnosti poskytovania celoživotného vzdelávania a prípravy (v súvislosti s “Priemysel 4.0” ). Škola, ktorá je súčasne Centrom odborného vzdelávania a prípravy (alebo “moderná škola”), musí v rámci svojho zamerania a možností reagovať na vývojové trendy, okrem vyššie uvedených faktorov je preto potrebné:
  • prehlbovať úzku spoluprácu so stavovskými a profesijnými organizáciami (v podmienkach DSP poskytuje v oblasti odborného vzdelávania a prípravy významnú podporu Zväz spracovateľov dreva SR, v podmienkach lesného hospodárstva je to Slovenská lesnícka komora,  ktoré napomáhajú nadväzovať partnerstvá a spoluprácu škôl a firiem),
  • poskytovať pomoc pri vyhľadávaní informácií, pomoc v oblasti profesijnej orientácie, v otázkach uznávania a overovania kvalifikácií,
  • poskytovať (učiteľom, žiakom, zamestnancov a odbornej verejnosti) odborné vzdelávacie kurzy, ale aj malé vzdelávacie aktivity (odborné workshopy, prednášky, prezentácie a pod.), napr. aj  v oblasti inovatívnych trendov  lesnícko-drevárskeho sektoru, komunikačných zručností alebo znalostí práce s počítačom, a pod. Po absolvovaní vzdelávacieho programu a overení odbornej spôsobilosti absolvent získa osvedčenie o úplnej alebo čiastočnej kvalifikácii.

Problematika zavádzania inovácií do vysokoškolského vzdelávania je v mnohých ohľadoch zložitá a záleží na viacerých faktoroch:

• úprava študijných programov – zmena študijných programov je dlhodobá, ale zároveň aj administratívne náročná a zdĺhavá. Všetky zmeny v študijných programoch musia prejsť schválením Slovenskou akreditačnou agentúrou a tento proces spravidla trvá jeden až dva roky. Reálne sa zmeny vo vysokoškolskom vzdelávaní dostanú do praxe až po ukončení štúdia absolventov v rozmedzí troch až piatich rokov. Výsledkom zdĺhavého a neflexibilného zavádzania zmien do vzdelávacieho systému môže byť, že kým študenti absolvujú štúdium podľa upraveného študijného programu, už budú inovačné trendy  neaktuálne.
• prístup vyučujúcich – dôležitým prvkom zavádzania inovačných trendov do výučby je individuálny prístup učiteľa, ktorý svojimi vedomosťami o aktuálnych trendoch môže dopĺňať obsahovú štruktúru študijného programu a zabezpečiť tak rýchly prenos informácií o inovačných trendoch ku študentom. Tento proces je však striktne individuálny a nie je podporený systémovým riešením.
• prax študentov – počas prevádzkovej praxe študenti pracujú v reálnom prostredí u zamestnávateľa na základe zmluvných partnerstiev, buď počas semestra alebo v prázdninovom období. Prax sa uskutočňuje v časových blokoch a študenti dostávajú konkrétne zadania práce v podmienkach výroby. Na prvom stupni vysokoškolského vzdelávania by bolo potrebné zavedenie väčšieho rozsahu prevádzkovej praxe. Rozsah prevádzkovej praxe v drevospracujúcom priemysle je veľmi široký a zahŕňa prvostupňové spracovania dreva, tiež sa realizuje v drobných výrobných podnikoch a u obchodníkov a ďalších. V tomto smere majú študenti možnosť si vyskúšať skutočné výrobné prostredie a spoznávať inovácie, ktoré sú v spoločnosti zavedené. Prax študentov vo výrobných podnikoch je ale veľmi ovplyvnená ochotou firiem spolupracovať s vysokými školami, vzhľadom na to, že potrebujú vyčleniť personál a časové kapacity pre dohľad nad študentami vykonávajúcimi prax. V podmienkach drevospracujúceho priemyslu je však veľmi výraznou podporou Zväz spracovateľov dreva SR, ktorý pomáha nadväzovať partnerstvá škôl a firiem.
• vypracovanie záverečných prác v podnikoch – vypracovanie záverečnej (diplomovej) práce v prostredí výrobného podniku zabezpečuje študentom výraznú pomoc pri spoznávaní výrobného prostredia a zavedených/aktuálne zavádzaných inovácií, ktoré by v laboratórnych podmienkach univerzity nezažili. Ochota prijímať študentov na vypracovanie prác je najmä zo strany veľkých firiem (napr. KRONOSPAN, s.r.o.).