Analýza sektora

• PESTLE analýza – odvetvie lesného hospodárstva
• PESTLE analýza – odvetvie drevospracujúceho priemyslu (ďalej len “DSP”)
• SWOT analýza – odvetvie lesného hospodárstva
• SWOT analýza – odvetvie drevospracujúceho priemyslu

Základná dátová analýza súčasného stavu v sektore

Pre túto časť stratégie je sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:

• 2 Lesníctvo a ťažba dreva
• 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu
• 31 Výroba nábytku.

Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov uvádza výber vyhodnotených štatistických ukazovateľov, ďalšie sú súčasťou prílohy.

V sektore dominujú tuzemské podniky s 97 %-ným zastúpením a 84 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje menšia časť zamestnancov v zahraničných podnikoch na území SR ako v  slovenských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015, podiel zahraničných podnikov v sektore vzrástol o 0,9 p. b. a záujem zahraničných investorov rastie.

Zahraničné spoločnosti svojim zamestnancom ponúkajú o 19 % vyššie mzdy (1 106 EUR) ako tuzemské a majú o 4 % vyššiu produktivitu práce (25 tis. EUR za rok na pracujúceho). Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 16 %.

Za posledných 5 rokov pripadalo na 100 existujúcich podnikateľských subjektov 53 novovzniknutých a 35 zaniknutých podnikateľských subjektov. V dlhodobom horizonte dynamika vzniku podnikateľských subjektov rastie a rastie aj počet zaniknutých podnikov. V porovnaní so SR sa sektor vyznačuje nižšou dynamikou vzniku a vyššou dynamikou zániku podnikateľských subjektov. Prevažnú časť vzniknutých aj zaniknutých podnikateľských subjektov predstavujú fyzické osoby – podnikatelia (84 %).

Najdominantnejšou kategóriou spotrebiteľov produkcie je zahraničie so 40 % podielom na celkovej spotrebe produkcie sektora. Do zahraničia smeruje 40 % produkcie, z toho je 54 % vstupom do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí. Sektor tak produkuje 8 % pre domácu finálnu spotrebu, 18 % pre finálnu spotrebu v zahraničí, 53 % pre domácu medzispotrebu a 21 % pre medzispotrebu v zahraničí. Hlavnými spotrebiteľmi produkcie v zahraničí sú Nemecko, Česko a Rakúsko.

Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel má pasívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 12 % menej produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 2,6 %, pričom tento podiel sa od roku 2010 nezmenil. Dovoz produktov sektora predstavuje 3 % z celkového dovozu v SR a tento podiel rastie. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najvyšším vývozom a 33 % sektorov s najvyšším dovozom v SR.

Štruktúra dovozu podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 2 Lesníctvo a ťažba dreva (4,1 %), 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu (21,4 %), 31 Výroba nábytku (74,4 %).

Štruktúra vývozu podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 2 Lesníctvo a ťažba dreva (6,4 %), 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu (36,1 %), 31 Výroba nábytku (57,4 %).

Zamestnanosť sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel závisí od dopytu po tovaroch a službách nielen tohto sektora, ale aj zahraničia a ostatných sektorov. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 2,6 %, čo predstavuje pokles približne o 1,4 tisíc zamestnancov. Poklesom dopytu sú však nepriamo ovplyvnené aj subdodávateľské sektory, predovšetkým sektory obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch a automobilový priemysel a strojárstvo.

Graf vyjadruje pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí. To znamená pokles súvisiaci s poklesom dopytu po finálnych tovaroch a službách. Zahraničie však dopytuje produkty sektora aj na medzispotrebu, teda ako vstupy do ďalšej výroby. Ak aj táto klesne o 10 %, tak to bude znamenať pokles zamestnanosti o ďalších 1,1 tisíc zamestnancov v sektore (o ďalšie 1,7 %). V hypotetickom scenári, ak by poklesol zahraničný dopyt po produkcii sektora úplne na nulu, tak by to znamenalo pokles zamestnanosti o 24,3 tisíc osôb (13,7 tisíc v dôsledku poklesu finálneho dopytu a 10,6 tisíc v dôsledku poklesu dopytu po tovaroch a službách, ktoré sú vstupom pre ďalšiu výrobu).

Vo všeobecnosti patrí lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel medzi sektory s priemerným vplyvom zahraničia na zamestnanosť.

V roku 2019 podniky v sektore neinvestovali do vedy a výskumu, sektor tvorí 0 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR.

Nemenej dôležité sú výdavky na inovácie. Sektor investuje do inovácií v priemere 5,7 tis. EUR na podnik, čo je o 56 % menej ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa na celkových výdavkoch do inovácií v SR 1 %-om.

[1] Zdrojom údajov je register organizácií, vlastníctvo podnikov a počet zamestnancov podľa konceptu ESA2010

[2] Zdrojom údajov je register organizácií, dátum vzniku a zániku spoločností. Údaje sú vrátane živnostníkov a podnikateľských subjektov bez zamestnancov

[3] Zdrojom údajov sú Národné účty a svetové input-output tabuľky dynamizované na aktuálne obdobie

[4] Zdrojom údajov je štatistika zahraničného obchodu ŠÚ SR podľa klasifikácie produkcie CPA. Jednotlivé produkty sú priradené k divíziám ekonomických činností SK NACE Rev. 2

[5] Zdrojom údajov je štatistika zahraničného obchodu ŠÚ SR podľa klasifikácie produkcie CPA. Jednotlivé produkty sú priradené k divíziám ekonomických činností SK NACE Rev. 2

[6] Zdrojom je medzinárodný input-output model vyvinutý spoločnosťou TREXIMA Bratislava. Pri poklese zahraničného dopytu sa uvažuje s poklesom finálneho dopytu

[7] Zdrojom údajov je ŠÚ SR

[8] Zdrojom údajov je ŠÚ SR