Identifikácia kľúčových trendov a zmien ovplyvňujúcich sektor

Popri plnení štandardných – vrátane historicky ustálených – úloh významným faktorom úspešného rozvoja subjektov činných v sektore kultúry a posilňovania ich konkurencieschopnosti je schopnosť zúročenia skúseností, rozpoznávanie nových príležitostí a včasné reagovanie na zmeny v očakávaniach prijímateľov služieb – verejnosti. Vznik a rozvoj prostriedkov a platforiem fungujúcich na princípe využívania moderných technológií, IKT riešení a poskytovania služieb online umožňuje kvalitnejšie a efektívnejšie plniť imanentné úlohy subjektov činných v sektore kultúry a saturovať dopyt spotrebiteľov po prístupe k rôznorodému obsahu a produktom a nových formách komunikácie/sprostredkovávania kultúrnych obsahov. Tieto nové možnosti a moderné spôsoby poskytovania služieb v celom spektre aktivít sektora KKP predstavujú významné rozvojové a inovačné impulzy a majú značný potenciál generovať nové zdroje a pracovné pozície. Táto oblasť má potenciál pre vytvorenie nových malých podnikov, rozvoj existujúcich firiem a vznik nových pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou v širokom diapazóne poskytovania kultúrnych služieb.

Kľúčové trendy, ktoré ovplyvňujú aktuálnu situáciu a indikujú budúce zmeny a smerovanie sektora, a to aj s vplyvom na rozvoj ľudských zdrojov, sú:

• informatizácia, digitalizácia a súvisiaca potreba rozvoja digitálnej a informačnej gramotnosti ako rozvojový faktor a nástroj zmeny charakteru práce v oblasti výkonu štandardných činností a služieb: aj „tradičné“ aktivity a služby sú ovplyvňované novými technológiami – elektronická dokumentácia a digitálne služby vo fondových inštitúciách; reštaurovanie – nové technológie pri výskume aj výkone; stále sa zvyšujúci podiel digitálnych informačných zdrojov, dokumentov a služieb v knižniciach; zmena výrobných postupov v oblasti vydavateľstiev, médií, atď. Navyše, sieťové digitálne prostredie stiera ostrú hranicu medzi konzumentom a tvorcom a poskytuje unikátne možnosti na výmenu kultúrnych hodnôt a interakciu s kultúrou. Tieto faktory majú bezprostredný vplyv na nároky na kvalitu súčasných a budúcich ľudských zdrojov;
• zvýšenie intenzity a využívanie nových foriem prezentačných, marketingových a propagačných aktivít v oblasti sprístupňovania kultúrneho dedičstva, umeleckej produkcie a ďalších kultúrnych obsahov a hodnôt: trend zvyšujúcej sa ponuky nových foriem týchto aktivít indikuje potrebu zvyšovania kvality a rozširovania znalostí a zručností ľudských zdrojov a predpokladá vznik nových pracovných pozícií/kvalifikácií;
• mobilizácia kreatívneho potenciálu: rozvoj medzisektorovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o vytváranie  podmienok na budovanie efektívnej spolupráce a prepájanie jednotlivých oblastí – napr. umenia a IT technológií, umenia a stavebníctva, umenia a obchodu a marketingu, umenia a oblasti rozvoja životného prostredia v rámci ekologickej filozofie, zdravia a cirkulárnej ekonomiky, umenia a verejnej správy pri kultivácii verejných priestorov, prepájanie sociálnych vied s umením a kultúrou a i., rozvoj a podpora kreatívnych klastrov, „vzdelávacích laboratórií“, tvorivých centier, spoločných pracovných priestorov, programov vytvárania kontaktov a kultúrnych a kreatívnych zoskupení a sietí, rastúce tendencie vzniku centier pre kreativitu a umenie, komunitné priestory v mestách a obciach;
• Art&Science: prepojenie umenia, kultúry a kreativity nie len so sektormi priemyslu, ale aj s výskumnými a vedeckými inštitúciami, kde sa umelci a odborníci z KKP priamo zúčastňujú na výskume; stále aktuálnejšie je uplatňovanie umeleckých metód pri výskume (tzv. art-based research);
• rešpektovanie a podpora nezávislých (freelance) aktivít a podnikania v kultúre (cultural entrepreneurship): podpora aktivít umelcov a kreatívnych pracovníkov v slobodnom povolaní; podpora osobnostného rozvoja umelca v kontexte zvyšovania podnikavosti, resp. posilňovania podnikateľského aspektu umeleckej/kreatívnej činnosti, jeho umeleckých a predajných stratégií; podpora zvyšovania kompetencií podnikateľov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach týkajúcich sa podnikateľského plánovania, finančnej a legislatívnej gramotnosti; organizovanie zdrojov (kultúrny, ekonomický a sociálny kapitál) s cieľom využívať príležitosti, ktoré vytvárajú niečo nové a hodnotné v kultúrnej a tvorivej sfére;
• podpora a zavádzanie inovatívnych obchodných modelov: tvorba stratégií viaczdrojového financovania, zintenzívňovanie podpory kultúry formou sponzorstva a strategických partnerstiev so súkromným sektorom, zlepšovanie podmienok podnikateľského prostredia, lepší prístup k financovaniu a pod.; projektový manažment, fundraising, resp. crowdfunding na financovanie kultúrnych aktivít, budovanie strategických sietí a afiliácií;
• uplatňovanie princípov trvalej udržateľnosti a adresovanie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs): Agenda 2030 definovala 17 cieľov trvalej udržateľnosti, ktorých adresovanie je kľúčovým faktorom napríklad pri udeľovaní UNESCO Creative City členstva v rámci siete, kde všetky mestá deklarujú, že kultúra a kreativita je zásadným činiteľom v podpore trvalého rozvoja mesta.