Poslanie sektora

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Hutníctvo a zlievarenstvo na Slovenku patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Rozloženie surovinových zdrojov a geopolitické vplyvy prispeli k vzniku tradícií a k formovaniu pracovnej sily s vysokou odbornosťou a manuálnou zručnosťou. V procese geopolitických zmien sektor reagoval prostredníctvom transformácie vlastníckych vzťahov v podobe investícií do modernizácie výrobných a obslužných procesov a v súčasnosti je schopný svetovej konkurencie, tak v strojnom vybavení, v automatizovaných výrobných procesoch, v kvalite výroby ako aj v spoľahlivosti dodávok.

Ekonomika SR má tretí najvyšší podiel priemyslu na tvorbe HDP spomedzi krajín OECD. Výrobcovia v odvetví, ktorí sa zameriavajú na optimalizáciu nákladov a modernizáciu produktového portfólia, majú perspektívu stať sa výrazne aktívnejšími subdodávateľmi pre  výrobcov automobilov. Významným úspechom je etablovanie sa v automobilkách pôsobiacich na Slovensku a v okolitých krajinách. Významné časti regiónov sú veľmi úzko zviazané s týmto sektorom.

V súčasnosti výrobné spoločnosti z rúd, koncentrátov rudných minerálov a separovaných druhotných materiálov vyrábajú kovy, ich zliatiny a rôzne hutnícke polotovary a výrobky. Výroba surového železa, ocele a neželezných kovov (hliníka, medi a pod.) je spojená s vysokou spotrebou materiálov a energií.

Tento sektor je mimoriadne energeticky náročný, rozhodujú v ňom ceny elektrickej energie, ceny plynu a ceny emisných povoleniek. Sektor je typický vysokou spotrebou energií, pričom ekonomika SR je ekonomikou s najvyššími jednotkovými energetickými nákladmi v EÚ (podiel platieb za elektrinu a iné energie na pridanej hodnote výrobcov a exportérov). Odberatelia energií v priemysle podľa Eurostatu (2020) majú druhú najvyššiu cenu elektrickej energie spomedzi krajín EÚ.

Viac ako polovica materiálového vstupu sa stáva výstupom vo forme odpadových plynov a tuhých odpadov, čo predstavuje v súčasnej dobe veľkú príležitosť pre inovácie v oblasti recyklácie a druhotného využitia. Jednotlivé výrobné procesy si vyžadujú surovinové zdroje a veľkokapacitné dodávky elektrickej energie a technických plynov. Tento priemysel v skutočnosti patrí k najviac energeticky náročným priemyselným odvetviam, hrozí tu riziko odsunu výroby do krajín s menej rigoróznou klimatickou politikou. Redukčné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov vytýčené EÚ do roku 2030 (55 % v porovnaní s rokom 1990) s víziou uhlíkovo neutrálnej spoločnosti do roku 2050 smerujú k prehodnoteniu technologických postupov. Transformácia tradičnej hutníckej výroby, ktorá je viazaná vo výrobnom procese na reakciu uhlíka, na bezuhlíkovú produkciu si vyžiada vývoj a zavedenie prelomových technológií a metód (napr. elektrické oblúkové pece, technológie s využitím vodíka, inertné anódy, atď.). Riešením tejto situácie môže byť implementácia technológií a projektov zameraných na vývoj a implementáciu prelomových nízko-uhlíkových technológií. Úspešný prechod na nízko-uhlíkové technológie bude možné dosiahnuť len, ak budú trhové podmienky v kontexte vhodného podporného rámca nastavené správne. Predpokladom je zavedenie účinných opatrení na zamedzenie úniku uhlíka za rovnakých medzinárodných podmienok v porovnaní s konkurenciou z tretích krajín, podporu investícií do inovácií a ich zavádzania, vytváranie trhov pre zelené materiály, ako aj dostupnosť vhodných nízko-uhlíkových zdrojov energie na národnej a aj európskej úrovni.

Hutníctvo na Slovensku, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie je povinné dodržiavať prísne ekologické štandardy vyplývajúce z príslušných nariadení Európskej komisie, ktoré majú za následok vysoké investičné a prevádzkové náklady do výrobných zariadení a technológií, čo predstavuje konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s producentmi v iných štátoch, ktorí nie sú pri hutníckej výrobe viazaní EÚ normami týkajúcimi sa emisií. Toto je východiskovým argumentom na to, prečo existenčne Vláda SR potrebuje investovať z Plánu obnovy a aj z fiškálnych zdrojov do inovácií v tomto priemyselnom odvetví za účelom optimalizácie spotreby energií, optimalizácie procesov, produktových inovácií a rastu produktivity práce. V opačnom prípade s ohľadom na vysoké ceny energií, ktoré sú v EÚ predovšetkým pod vplyvom dekarbonizácie (emisné povolenky, podpora obnoviteľných zdrojov energie, a pod.) budeme mať európske štáty zelené, avšak bez ekonomicky fungujúceho hutníctva. Možným riešením sú uhlíkové clá, ktoré by mali byť zavedené v najbližšom období, ako zásadný stimul a zlom v konkurencieschopnosti odvetvia.

Pokračujúci trend ekonomického vývoja SR môže spôsobiť postupný útlm priemyselných odvetví, ktoré sa v súčasnom období výrazne podieľajú na tvorbe HDP. Je preto nevyhnutné sa venovať zvýšenej podpore sektora hutníctva a osobitne systematickej príprave pracovnej sily.

V nasledujúcom období ovplyvní hutníctvo významným spôsobom aj digitalizácia, robotizácia a automatizácia, ktorá výrazne prispeje k zvýšeniu nárokov na odbornosť personálu. Tieto vplyvy smerujú k vyšším nárokom na znalosti a zručnosti jestvujúcich povolaní, ako aj k vzniku nových povolaní potrebných pre nové technológie. Výrazne sa prejavuje potreba podpory vzdelávania a inovácií v oblasti nízko uhlíkových technológií a efektívnom využívaní zdrojov. Udržanie konkurenčnej výhody si bude vyžadovať aj naďalej podporu zvyšovania kvalifikácie pracovníkov a rovnako aj vytvorenie priestoru pre potrebnú rekvalifikáciu. Naše systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia brať do úvahy rýchlo sa meniaci vývoj v tejto oblasti a byť schopné na trhu práce predvídať a poskytovať potrebné vedomosti a zručnosti pre pracovníkov sektora. V strednom školstve bude kľúčové upevniť a rozvíjať duálny systém vzdelávania tak, aby adekvátne reagoval na dynamicky sa meniace podmienky na trhu práce v súvislosti s technologickými zmenami a vznikom nových a reprofilizovaných povolaní. Vysoké školstvo je potrebné užšie prepojiť so zamestnávateľmi v oblasti zabezpečenia povinnej odbornej praxe, aby absolventi univerzít už počas štúdia získali okrem teoretických poznatkov aj praktické skúsenosti. Transformáciou musí prejsť aj systém celoživotného vzdelávania, aby pružne reagoval na zmeny na trhu práce a vedel zabezpečiť rekvalifikáciu súčasných zamestnancov na nové a reprofilizované povolania.

Výroba a spracovanie kovov patrí k dôležitým segmentom hospodárstva Slovenskej republiky. Z hľadiska zamestnanosti a produkcie sa radí medzi významné odvetvia priemyselnej výroby a v jednotlivých regiónoch zamestnáva 24 000 zamestnancov. Každé pracovné miesto v hutníckom priemysle vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach.

Sektor vyrába produkty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré nachádzajú uplatnenie v automobilovom, obalovom, elektrotechnickom, spotrebnom, stavebnom a chemickom priemysle, ale aj v zdravotníctve, potravinárstve a poľnohospodárstve. Odlievané výrobky veľmi úspešne nahrádzajú súčasti, vyrábané zváraním alebo obrábaním z hutníckych polotovarov, čo umožňuje vyrobiť veľmi zložité dielce pre najrôznejšie odvetvia. Netradičné zlievarenské výrobné postupy a nové inovatívne technológie (rheocasting, 3D tlač a pod.) predstavujú významné príležitosti pre uplatnenie sektora na globálnych trhoch. Je potrebné efektívne využiť prostriedky z Plánu obnovy a Green Deal (Európskej zelenej dohody), ako unikátnu príležitosť financovania inovatívnych technológií potrebných pre udržateľnosť týchto priemyselných odvetvi v dekarbonizovanej EÚ. Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu EÚ, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť s moderným, zdrojovo efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom bez čistých emisií skleníkových plynov, a to do polovice tohto storočia.

Výrobky z kovov a ich zliatin v sebe prinášajú možnosť opakovanej recyklácie, čo vytvára významnú výhodu pri napĺňaní ekologických a environmentálnych cieľov.

Význam sektora sa prejavil aj počas neštandardných krízových období (COVID-19), keď sektor dokázal produkovať aj v týchto podmienkach. Odvetvie má v súčasnosti 6 % podiel na exporte v prevažnej miere do krajín EÚ, avšak hlavne do krajín skupiny V4. V prílohe sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov sú uvedené medzinárodné strategické dokumenty ovplyvňujúce budúcnosť sektora.