Inovačné trendy v sektore

• Inovačné trendy v sektore
• Výroba, skladovanie, preprava a využitie vodíka
• Biometán
• Zachytávanie, skladovanie a využitie CO2
• Nordstream
• Veľkokapacitné batériové úložiská
• Vplyv pandémie COVID-19
• Reakcia vzdelávacieho systému na inovácie

Energetika je odbor s vysokým vplyvom na takmer všetky oblasti hospodárskeho či spoločenského života v Slovenskej republike. Z toho dôvodu sa vývojové a inovačné trendy do značnej miery vzájomne ovplyvňujú a dopĺňajú s inými sektormi. Pre sektor energetiky sú typické vysoké požiadavky kladené na ľudsky kapitál, ako aj pozvoľné zavádzanie technologických inovácií, či moderných pracovných postupov. Tento trend nižšej rýchlosti nasadzovania inovácií je zapríčinený prevažne masívnou inštalovanou bázou infraštruktúry s dlhou dobou životnosti/využiteľnosti a jej pozvoľnou výmenou, ako aj nedostatočnou prípravou študentov týchto odborov v oblasti digitálnych či moderných technológií. Pre pomerne vysoké nároky na bezpečnosť a spoľahlivosť pri riadení energetických sústav a sietí je potrebné nezávislému dispečerskému riadeniu venovať značnú pozornosť, nakoľko nevhodné technologické inovácie a prenos dát mimo energetického sektoru môže spôsobiť nevratné škody a problémy.

Vzhľadom na nízku produktivitu práce v SR je zavádzanie moderných pracovných postupov ako aj digitálnych a inovačných technológií za účelom zachovania konkurencieschopnosti sektora v cezhraničnom meradle nevyhnutnosťou. Vývojové trendy v oblasti moderných pracovných postupov sa pri plánovaní pracovných výkonov na základe dátových vstupov a prediktívnych/preskriptívnych analytických podkladov dajú charakterizovať ako prechod z reaktívneho prístupu na proaktívny prístup. Aplikovanie takéhoto prístupu vytvorí pracovné miesta s flexibilnejším pracovným časom, a taktiež pracovné miesta atraktívne pre mladšiu generáciu energetikov.

Internet vecí a dáta v energetike

Máme historický dostatok dát v energetike čo sa týka riadenia výroby a distribúcie. V posledných piatich rokoch, pod vplyvom poklesu ceny dátových pripojení, je trendom realizovať inštalácie Smart riešení, ktoré poskytujú významne viac dát ako konvenčné riadiace systémy. Tieto dáta často označované ako IoT dáta, sú často fragmentované na dátové platformy a aplikácie dodávateľov technológií a veľmi zriedka integrované do dátových úložísk energetických spoločností.

Zariadenia v energetike

Historické záznamy o inštalovaných komponentoch, ako aj záznamy o opravách, zmenách či iných zásahoch do energetických zariadení sú dodnes vykonávané prevažne papierovou formou. Taktiež linear asset manažment systém, kde by bolo možné ukladať informácie o digitálnom dvojčati zariadenia, je v energetike z väčšej časti nekompletná, alebo absentuje úplne. Nízka kvalita digitálnej inventarizácie energetických aktív je potom prekážkou zmysluplného nasadzovania moderných technológií ako IoT, blockchain či AR/VR, alebo umelá inteligencia. Prekáža aj možnosti zavádzať moderné pracovné postupy, kde sa historická skúsenosť s periodickým výkonom pracovných úkonov kombinuje s prediktívnymi či preskriptívnymi prvkami.

Rozšírená a virtuálna realita (AR/VR)

Energetika je odvetvie, ktoré má z geografického pohľadu svoje zariadenia zväčša rozsiahlo distribuované. Z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti sektora do budúcnosti je dôležité zamerať sa na nasadzovanie technológie rozšírenej reality (ďalej len „AR“) pre potreby vzdialenej diagnostiky, plánovania servisných zásahov ako aj optimalizácie pracovných postupov priamo na mieste výkonu práce. Podobne je na tom aj nasadzovanie technológie virtuálnej reality (ďalej len „VR“) za účelom skvalitnenia výučby ako aj zvýšenia bezpečnosti pri príprave a preškoľovaní zamestnancov. Aby bola technológia AR a VR prínosná, je dôležité zamerať sa na digitálne zručnosti zamestnancov v energetike, ako aj prípravu dát, optimalizácie cestovania, skracovania doby trvania odstávok spôsobených poruchami, ako aj optimalizácie zadávania pracovných úloh servisným pracovníkom v teréne.

Blockchain

Technológia blockchain má unikátnu vlastnosť integrácie veľkého množstva nesúrodých subjektov ako aj riadenia takéhoto heterogénneho systému na báze konsenzuálnej zhody. Blokchain prináša do energetiky hneď niekoľko benefitov vo forme otvorenia nového interaktívneho komunikačného kanálu medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi energie,  čo pomôže optimalizovať spotreby energií v distribučnej sieti (vykrývanie špičiek, či likvidáciu prebytkovej energie v sieti). Technológia blockchain je v oblasti riadenia energetických sietí unikátnym komplementárnym mechanizmom, ako aj nástrojom na evidenciu záznamov o energetických zariadeniach, či záznamoch o obchodovaní s energiou.

Umelá inteligencia

Vývojové trendy v oblasti umelej inteligencie poukazujú na presun algoritmov umelej inteligencie z cloudu či datacentier priamo do zariadení, pričom energetika nie je výnimkou. V dnešnej dobe je možnosť využívať algoritmy umelej inteligencie na optimalizáciu servisných zásahov, a na podpornú analytickú funkciu pri riadení energetickej siete (priame vplyvy). V blízkej budúcnosti je možné očakávať algoritmy umelej inteligencie inštalované do elektrických automobilov, či vykurovacích zariadení za účelom optimalizácie ich energetickej spotreby či ich ekonomického prínosu pre majiteľa zariadenia (nepriame vplyvy). V sektore budú taktiež vznikať nové obchodné modely pre výrobu a spotrebu energií, ktoré budú vo veľkej miere využívať na predikciu strojové učenie prostredníctvom neurónových sietí na rozsiahlych databázach. Všetky predikcie pre výrobu a spotrebu energií musia byť vypracované a prevádzkované na vysokej kvalitatívnej úrovni a poskytovať presné informácie v dostatočnom časovom predstihu. Z toho dôvodu bude potrebné do predikčných systémov vo väčšej miere zapojiť i Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý prevádzkuje meteorologický (predpovedný) systém – model ALADIN.

Pracovné postupy

Digitálne a moderné technológie nám umožňujú komunikovať viac a rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Z dôvodu zachovania konkurencieschopnosti v energetike je nevyhnutné tieto komunikačné prostriedky nie len zavádzať, ale aj primerane upraviť pracovné či zamestnanecké postupy. Je potrebné zadefinovať správny mix periodických a proaktívnych pracovných aktivít, trendom je taktiež dynamická alokácia pracovných výkonov v závislosti od polohy, výbavy a schopnosti zamestnanca v teréne. Nezanedbateľným trendom je postupné upúšťanie od 5-dňového pracovného týždňa. Správny mix periodických a proaktívnych pracovných úloh mnohým spoločnostiam vo svete umožnil zamestnancom ponúknuť 4-dňový pracovný týždeň. Pri 4-dňovom pracovnom týždni bola pozorovaná zvýšená produktivita práce, zvýšená zákaznícka spokojnosť, zvýšená angažovanosť zamestnancov, zníženie úrovne stresu na pracovisku, ako aj pozitívny vplyv na finančné výsledky a stabilitu firiem, ktoré zaviedli 4-dňový pracovný týždeň.

Vývojové trendy v energetike majú tradične pomalší nástup, ale zato dlhotrvajúci a významný spoločenský vplyv. Preto je dôležité tieto trendy veľmi starostlivo monitorovať, testovať a vyhodnocovať. Prekážkou v zavádzaní inovácií či vývojových trendov do praxe je podľa väčšiny (65 – 85 %) manažérov spoločností nedostatočná pripravenosť, kvalifikácia pracovníkov v oblasti inovačných technológií. Preto je nevyhnutné, aby sme na vzdelávacích programoch (na základných a stredných školách) budúcich pracovníkov dostatočne oboznámili s vývojovými trendami a modernými technológiami. Implementácia inovácií v energetike je obzvlášť významnou úlohou s veľmi širokým spoločenským, ekonomickým ako aj ekologickým vplyvom.