Poslanie sektora

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Energetika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá hospodárnym využitím všetkých zdrojov a zásob energie, je to priemyselné odvetvie dodávajúce rôzne druhy energií. Energetika sa v rámci národného hospodárstva zaraďuje do primárneho sektora a je priamo prepojená so všetkými sektormi národného hospodárstva. Strategickou úlohou a cieľom energetiky je zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výrobu rôznych druhov energií a palív, ako aj ich bezpečnú a stabilnú prepravu k jednotlivým odberateľom, resp. zákazníkom. Energetika sa väčšinou rozdeľuje na šesť samostatných energetických sústav, ktoré v národnom hospodárstve plnia a zabezpečujú presne špecifikované funkcie: 

1. Elektrizačná sústava Slovenskej republiky – súbor vzájomne prepojených zariadení na výrobu (výrobné generátory), rozvodný systém (všetky druhy vedení, rozvodne a rozvádzače, transformačné stanice vrátane príslušných meracích, spínacích, regulačných a ochranných zariadení) a využitie elektrickej energie (spotrebiče v priemysle, administratíve a domácnostiach). Zvláštnosťou elektrizačnej sústavy je, že výroba elektriny a jej spotreba prebiehajú v rovnakom časovom okamžiku, ktorý je riadený prostredníctvom príslušného energetického dispečingu. Pre zabezpečenie bezpečnosti celej prevádzky a zvýšenie efektívnosti elektrizačnej sústavy je potrebné zabezpečiť dostatočnú výrobnú kapacitu výrobných zdrojov, čo je umožnené aj prepojením so susednými elektrizačnými sústavami mimo Slovenska. V elektrizačnej sústave Slovenska sa v značnej miere využívajú obnoviteľné zdroje energie (ďalej len „OZE“) na báze vodnej, slnečnej a veternej energie, ako i biomasa. Pripravené sú aj projekty na využitie hydrotermálnej a geotermálnej energie. V súčasnej dobe prebieha výstavba nabíjacích staníc pre elektromobily a Plug-in hybridy.

• Systém centrálneho zásobovania teplom (ďalej len „CZT“) – systém zabezpečuje centralizovanú výrobu tepla v tepelných zdrojoch (palivo – uhlie, zemný plyn, biomasa) a distribúciu tepelnej energie centrálnymi rozvodmi (podzemnými alebo nadzemnými) pre bytové domy, administratívne budovy, školy, nemocnice, športové zariadenia a ostatné budovy. Do CZT sa zaraďujú i výmenníkové stanice, ktoré premieňajú tepelnú energiu na teplo a teplú úžitkovú vodu. Centrálny riadiaci dispečing v tepelnom zdroji riadi výrobu v závislosti na vonkajšej teplote a zabezpečuje bezpečnú prevádzku tak, aby bol pre odberateľov zabezpečený stabilný tepelný komfort pri optimálnych nákladoch a dodržaní energetickej účinnosti zariadení. V súčasnej dobe sa plánuje modernizácia pôvodného CZT na vysokoúčinné, ktoré prednostne využíva vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (ďalej len „KVET“), alebo ktoré je možné doplniť o niektorý druh obnoviteľných zdrojov energie.

• Sústava zásobovania plynom – pozostáva z tranzitnej sústavy na prepravu zemného plynu, podzemných zásobníkov zemného plynu a distribučnej siete na dodávku zemného plynu odberateľom. Tranzitná sústava slúži na medzinárodnú prepravu zemného plynu pre zahraničných odberateľov a čiastočne pre zásobovanie Slovenskej republiky zemným plynom. Tranzitná sústava pozostáva z technologických súborov: hraničné odovzdávacie stanice, plynovody s dimenziami od DN 500 až DN 1400 a menovitými tlakmi 6,1 MPa a 7,35 MPa, vnútroštátne odovzdávacie stanice, kompresorové stanice (Veľké Kapušany, Jablonov nad Turňou, Veľké Zlievce, Ivanka pri Nitre, Lakšárska Nová Ves). Distribučná sieť (systém vysokotlakových plynovodov, strednotlakových a nízkotlakových rozvodov) spolu s regulačnými stanicami zemného plynu prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu zabezpečujú bezpečnú, dodávateľsky spoľahlivú a ekonomicky efektívnu distribúciu zemného plynu pre priemyselných odberateľov a domácnosti na celom území Slovenskej republiky. Do sústavy pre zásobovanie plynom patria i alternatívne palivá na báze zemného plynu (skvapalnený ropný plyn (ďalej len „LPG“), skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“), ktoré sa najviac využívajú v motorových vozidlách. Podzemné zásobníky zemného plynu slúžia napríklad aj na vyrovnávanie týždenných, denných a hodinových odchýlok spotreby.

• Sústava zásobovania ropou – na Slovensku sústavu ropného priemyslu tvoria spoločnosti vykonávajúce ťažbu, prepravu a spracovanie ropy. Množstvo vyťaženej ropy na Slovensku je minimálne, čo nezodpovedá potrebám množstiev ropných produktov potrebných pre spotrebiteľov na Slovensku. Z toho dôvodu hlavným zdrojom ropy pre rafinériu Slovnaft, a.s. je dovoz predovšetkým z Ruskej federácie prostredníctvom medzinárodného ropovodu „Družba“. Určité množstvo ropy sa do rafinérie dopravuje aj cez ropovod Adria z chorvátskeho prístavu Omišalj. Medzinárodný ropovod „Družba“ okrem zásobovania slovenskej rafinérie zabezpečuje tranzit ropy do Českej republiky. Súčasťou tranzitného ropovodu sú aj prečerpávacie stanice a tranzitná spoločnosť prevádzkuje aj ropné zásobníky, ktoré zaručujú bezpečnosť pri dodávke ropy pre svojich zákazníkov. Produktami, ktoré z ropy vyrába rafinéria sú automobilové benzíny, motorová nafta, LPG, letecký petrolej, motorové oleje a mazivá, asfalty (na cesty a pre stavebníctvo) a iné chemické látky a zlúčeniny.

• Sústava zásobovania uhlím – v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky pracujú elektrárne, ktoré spaľujú hnedé i čierne uhlie. Najväčšie množstvá hnedého uhlia sa ťažia v regióne hornej Nitry a dopravujú sa prostredníctvom železnice do Elektrárne Nováky. Elektráreň od roku 2011 využíva spoluspaľovania biomasy – drevnú štiepku. Hnedé uhlie spaľujú i niektoré mestské teplárne väčších miest a tiež domácnosti. Elektráreň Vojany spaľuje čierne antracitové uhlie z dovozu. Elektráreň od roku 2009 tiež využíva spoluspaľovania biomasy – drevnú štiepku. S ohľadom na zníženie emisných limitov a ochranu životného prostredia sa postupne obmedzuje ťažba hnedého uhlia na Slovensku i za pomoci grantov Európskej únie. Od roku 2023 by sa však štát nemal naďalej podieľať na dotácii ťažby hnedého uhlia a zároveň dôjde k ukončovaniu činnosti Elektrárne Nováky.

• Sústava jadrovej energetiky – na Slovensku patria do jadrovej energetiky atómové elektrárne, ktoré sú v majetku Slovenských elektrární, a. s. Do elektrizačnej sústavy Slovenska sú zapojené dva bloky (tlakovodné reaktory typu VVER 440/V-213) v Atómovej elektrárni Bohunice V2. Po modernizácii v roku 2010 bol zvýšený výkon každého bloku na 505e MW. Ďalšie dva bloky (tlakovodné reaktory typu VVER 440/V-213) pracujú v Atómovej elektrárni Mochovce, kde bol druhý blok modernizovaný na výkon 505 MWe a u prvého bloku je tiež predpoklad zvýšenia na začiatku roku 2021. Vo výstavbe sú v Atómovej elektrárni Mochovce ďalšie dva bloky (každý o výkone 471 MWe), ich dokončenie je v sklze voči pôvodnému plánu uvedenia do prevádzky. Súčasťou jadrovej energetiky je aj Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.

Slovenská republika, v súlade s dokumentom „Čistá planéta pre všetkých. Európska strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“, ktorý zverejnila Európska komisia a prijatými scenármi Parížskej klimatickej dohody, vypracovala „Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“. Následne v tejto súvislosti bola prehodnotená a doplnená Energetická politika SR pod názvom „Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030“, ktorá je už postavená na štyroch základných pilieroch – energetická bezpečnosť; energetická efektívnosť;konkurencieschopnosť a udržateľná energetika; dekarbonizácia. Slovenská republika v tejto súvislosti pripravila na zníženie energetickej náročnosti energetiky a podporu zvýšenia využívania „zelenej“ energie viacero podporných programov i s podporou zdrojov Európskej únie.

Poslaním sektora energetiky je vytvárať vhodné podmienky pre poskytovanie bezpečných, spoľahlivých, nákladovo efektívnych a environmentálne akceptovateľných energetických služieb a produktov. Vzhľadom na prepojenie sektora energetiky naprieč celým národným hospodárstvom Slovenskej republiky je potrebné mu venovať zvláštnu pozornosť a rešpektovať jeho špecifické postavenie v trhovej ekonomike. Napĺňaním nízkouhlíkového scenára budú náklady na energie do roku 2030 iba mierne rásť a to najmä vďaka vyšším investíciám v oblasti energetickej efektívnosti a prechodom na nové technológie. Tieto náklady ale budú v určitej miere kompenzované značnými výhodami v oblasti klímy a zlepšení životného prostredia.

V súvislosti s útlmom ťažby hnedého uhlia v regióne hornej Nitry a prechodom na nízkouhlíkovú energetiku bude postupne v elektrárenských a komunálnych prevádzkach prichádzať k výmene technologických zariadení. Znižovanie podielu uhlia v teplárenských a vykurovacích systémoch v prospech obnoviteľných zdrojov energie zlepší udržateľnosť a bezpečnosť dodávok tepla. Cieľom Európskej únie, s ohľadom na nepriaznivé klimatické zmeny, je dosiahnuť do roku 2030 zvýšenie podielu energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe na úroveň najmenej 32 % a energetickú účinnosť v Európskej únii zvýšiť o 32,5 %. V súlade s cieľom Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala dosiahnuť cieľovú hodnotu 19,2 % pre OZE do roku 2030 a pre energetickú účinnosť 30,3 %. Zvyšovanie energetickej efektívnosti bude dosahované racionalizačnými opatreniami na strane spotreby energie, ktoré budú smerované na energetickú hospodárnosť nových budov, ale aj na obnovu a modernizáciu existujúcich budov.

V sektore energetiky sa bude zvyšovať energetická efektívnosť vo výrobe, spotrebe energií a palív. Sektor energetiky sa bude dynamicky rozvíjať a budú do neho vstupovať vo väčšej miere nízkoenergetické výrobné a priemyselné procesy, zlepšovanie tepelno-technických vlastností budov, ako i nové inovatívne technológie (Smart Grid). V prepojených energetických sieťach a sústavách budú na strane výroby a spotreby vznikať nové subjekty. Ďalším prvkom, ktorý výrazne zasahuje do predikcií pri výrobe a spotrebe energií je umelá inteligencia, ktorá využíva „učenie“ prostredníctvom neurónových sietí. Je potrebné zabezpečiť určitú jeho mieru autonómnosti a zároveň kybernetickú bezpečnosť pri využívaní technológií internetu vo výrobe a preprave energií. Zároveň je potrebné s veľkým rešpektom pristupovať aj k bezpečnosti a využívaní novej 5G siete. Pre zvýšenie efektívnosti vo výrobe energií je potrebné do budúcnosti vo väčšej miere zapojiť i Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „SHMÚ“), ktorý prevádzkuje meteorologický (predpovedný) systém – model ALADIN, aby predikcie boli vypracované na vysokej kvalitatívnej úrovni a v dostatočnom časovom predstihu. Potrebné je počítať s tým, že sa v sektore budú vo väčšej miere využívať drony (bezpilotné lietadlá) pre ich nízke obstarávacie a prevádzkové náklady, zvýšenie bezpečnosti pracovníkov a flexibilitu použitia pre prácu na energetických zariadeniach.

Výskum a vývoj v oblasti energetického sektora bude prioritne zameraný na nové inovatívne technológie, nové obnoviteľné zdroje energie, rôzne ekologicky prijateľné zdroje energie, racionalizáciu spotreby energií a palív vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a na distribúciu všetkých druhov energií a palív. Energetická efektívnosť synergicky prispieva k znižovaniu energetickej náročnosti ekonomiky na Slovensku. Nové technológie v energetike znižujú náklady na prevádzku energetického hospodárstva vo firmách a náklady v domácnostiach. V súvislosti s ochranou životného prostredia a zníženia emisií skleníkových plynov a CO₂ pokračuje strategický rozvoj elektromobility (infraštruktúra a nabíjacie stanice pre elektromobily a Plug-in hybridy), podpora rozvoja vozidlového parku s alternatívnymi palivami na báze zemného plynu a ropy (CNG, LNG, LPG) a realizuje sa projekt na využitie vodíka v hromadnej a individuálnej doprave.

Transformácia energetiky na nízkouhlíkovú a zavádzanie nových inovatívnych technológií, ktoré vzniknú aj z výskumu a vývoja, si budú vyžadovať dostatočné množstvo kvalifikovaných odborníkov pre jednotlivé energetické sústavy, čo kladie veľké nároky na rezort školstva a na celú škálu vzdelávacích systémov. Vplyv energetiky na všetky sektory národného hospodárstva je značný a je potrebné začať s výchovou a vzdelávaním už na nižších stupňoch škôl s pokračovaním na stredných odborných školách a vysokých školách zameraných na energetiku. Vzdelávanie a odborná príprava kvalitných odborných pracovníkov je veľmi náročný a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje neustále prehlbovanie odborných vedomostí a kvalifikácie počas práce v energetickom prostredí. V súčasnej dobe musí mať kvalifikovaný odborný pracovník v energetike značné odborné vedomosti a zručnosti nielen z oblasti energetiky, ale aj z digitalizácie, informatiky a komunikačných technológií. Mnohí odborní pracovníci z energetického sektora sa so svojou kvalifikáciou a znalosťami môžu veľmi dobre uplatniť aj v rôznych iných sektoroch národného hospodárstva Slovenska.