Analýza sektora

• Politický aspekt PESTLE analýzy
• Ekonomický aspekt PESTLE analýzy
• Sociálny aspekt PESLE analýzy
• Technologický aspekt PESTLE analýzy
• Legislatívny aspekt PESTLE analýzy
• Environmentálny aspekt PESTLE analýzy
• Analýza ľudských zdrojov v sektore
• SWOT analýza

Pre túto časť štúdie je sektor energetika, plyn, elektrina definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divízii SK NACE Rev. 2: 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.

Sektor má v súčasnosti 4 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne rastie. Z hľadiska tvorby HDP tak patrí medzi top 46 % sektorov s najvyšším príspevkom k tvorbe HDP. Slovenská republika patrí medzi top 3 krajín EÚ s najvyšším podielom tohto sektora na celkovom HDP. Najvýznamnejšími spoločnosťami sú eustream, a. s. a Slovenské elektrárne, a. s., ktoré spolu tvoria 42 % celkového HDP v sektore. Top 10 spoločností tvorí približne 86 % HDP v sektore. Sektor má dominantné zastúpenie predovšetkým v Bratislavskom kraji, kde tvorí približne 8 % krajského HDP a v Košickom kraji s podielom daného sektora na úrovni 5 %. Tieto dva kraje tvoria spolu 83 % celkového HDP sektora v SR. Na základe dlhodobých vývojových tendencií očakávame výrazný rast pridanej hodnoty v sektore v najbližších 10 rokoch, avšak podiel na celkovom HDP v SR bude stagnovať.

Vývoj HDP v sektore energetika, plyn a elektrina v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020

Predpokladaný vývoj HDP v sektore

Najvyšší príspevok (51 %) k HDP sektora majú podniky s 1 000 a viac zamestnancami. Príspevok tejto kategórie mierne klesá, keď v roku 2010 bol na úrovni 58 %. Daná veľkostná kategória má v sektore dominantnejšie postavenie ako v SR, kde tvorí 21 % HDP. Najviac pracujúcich je vo veľkostnej kategórii 1 000 a viac zamestnancov s podielom 43 % na celkovej zamestnanosti sektora. V roku 2010 bol tento podiel na úrovni 18 % a daná veľkostná kategória sa tak stáva významnejšou z hľadiska pracovných síl.

Štruktúra podnikov v sektore podľa tvorby HDP a počtu zamestnancov

V sektore dominujú tuzemské podniky s 69 %-ným zastúpením a 72 %-ným podielom na zamestnanosti sektora. V sektore tak pracuje väčšia časť zamestnancov v zahraničných podnikoch ako v  slovenských podnikoch. V porovnaní s rokom 2015, podiel zahraničných podnikov v sektore poklesol o 0,8 p. b. a záujem zahraničných investorov klesá.

Zahraničné spoločnosti ponúkajú o 10 % vyššie mzdy (2 048 EUR) pre svojich zamestnancov ako tuzemské a majú nižšiu produktivitu práce o 15 % (161 tis. EUR za rok na pracujúceho). Ich podiel na celkovej tvorbe HDP sektora predstavuje 25 %.

Štruktúra podnikov podľa vlastníctva

Štruktúra zamestnanosti podľa vlastníctva

Za posledných 5 rokov pripadalo na 100 existujúcich podnikateľských subjektov 7 novovzniknutých a 8 zaniknutých podnikateľských subjektov. V dlhodobom horizonte dynamika vzniku podnikateľských subjektov klesá a klesá aj počet zaniknutých podnikov. V porovnaní so SR sa sektor vyznačuje nižšou dynamikou vzniku a zániku podnikateľských subjektov. Prevažnú časť vzniknutých aj zaniknutých podnikateľských subjektov predstavujú spoločnosti s ručením obmedzeným (57 %).

Vznik a zánik podnikov v sektore

Najdominantnejšou kategóriou spotrebiteľov produkcie je sektor samotný s 38 % podielom na celkovej spotrebe produkcie sektora. Do zahraničia smeruje 3 % produkcie, z toho je 68 % vstupom do ďalšieho výrobného procesu v zahraničí. Sektor tak produkuje 37 % pre domácu finálnu spotrebu, 1 % pre finálnu spotrebu v zahraničí, 61 % pre domácu medzispotrebu a 2 % pre medzispotrebu v zahraničí. Hlavnými spotrebiteľmi produkcie v zahraničí sú Veľká Británia, Taliansko a ostatné krajiny[1].

Štruktúra spotrebiteľov produkcie

Sektor energetika, plyn, elektrina má pasívne saldo obchodnej bilancie, to znamená, že vyvážame o 17 % menej produktov sektora ako dovážame. Podiel vývozu sektora na celkovom vývoze zo SR predstavuje 0,7 %. Dovoz produktov sektora predstavuje 0,8 % z celkového dovozu v SR a tento podiel rastie. Sektor patrí medzi 11 sektorov s najvyšším vývozom a 12 sektorov s najvyšším dovozom v SR.

Vývoj importu a najviac dovážané tovary a služby

Vývoj exportu a najviac vyvážané tovary a služby

Zamestnanosť sektora energetika, plyn, elektrina závisí od dopytu po tovaroch a službách nielen tohto sektora, ale aj zahraničia a ostatných sektorov. Pokles finálneho zahraničného dopytu po tuzemských produktoch sektora o 10 % spôsobí pokles zamestnanosti v sektore o 0,1 %, čo predstavuje pokles o menej ako tisíc zamestnancov.

Obrázok vyjadruje pokles zamestnanosti v súvislosti s poklesom finálneho dopytu v zahraničí. To znamená pokles súvisiaci s poklesom dopytu po finálnych tovaroch a službách. Zahraničie však dopytuje produkty sektora aj na medzispotrebu, teda ako vstupy do ďalšej výroby. Ak aj táto klesne o 10 %, tak to bude znamenať pokles zamestnanosti o ďalších menej ako tisíc zamestnancov v sektore (o ďalšie 0,1 %). V hypotetickom scenári, ak by poklesol zahraničný dopyt po produkcii sektora úplne na nulu, tak by to znamenalo pokles zamestnanosti takmer o 0,5 tisíc osôb (0,2 tisíc v dôsledku poklesu finálneho dopytu a 0,2 tisíc v dôsledku poklesu dopytu po tovaroch a službách, ktoré sú vstupom pre ďalšiu výrobu). Vo všeobecnosti patrí energetika, plyn, elektrina medzi sektory s najmenším vplyvom zahraničia na zamestnanosť.

Vplyv zahraničného dopytu na zamestnanosť

Pomer pridanej hodnoty a medzispotreby celkového objemu produkcie sektora energetika, plyn, elektrina je 23 % a 77 %. Hlavnými subdodávateľmi sektora sú sektory energetika, plyn, elektrina, ťažba a úprava surovín, geológia a obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ktoré spolu tvoria 82 % medzispotreby. 

Produkcia v sektore energetika, plyn a elektrina v roku 2020

Podniky v sektore energetika, plyn, elektrina mali v roku 2019 celkové tržby vo výške 12 699,6 mil. EUR, podnikateľské subjekty (vrátane fyzických osôb – podnikateľov) mali v priemere 17 886,8 tis. EUR tržieb. V porovnaní s ostatnými sektormi, podniky v sektore majú pomerne vysoké tržby. Najvyššie tržby majú (v prepočte na podnik) podniky s 1 000 a viac zamestnancami, ktoré majú priemerné tržby na úrovni takmer 933 373 tis. EUR.

Celkové tržby sektora

Energetika, plyn, elektrina patrí medzi 4 % sektorov s najvyššími ziskami na podnik a 4 % sektorov s najvyššími ziskami na zamestnanca. Na jedno euro tržieb podniku v tomto sektore pripadá 0,24 EUR zisku, t. j. ide o sektor s podpriemernou rentabilitou tržieb. Najziskovejšie sú veľké podniky, ktoré vyprodukujú v priemere 77 mil. EUR zisku ročne a na jedného zamestnanca pripadá 91,9 tis. EUR zisku. Nie všetky podniky v sektore končia v “zelených číslach“. Približne 31 % podnikov v sektore ukončilo svoje hospodárenie v roku 2019 so stratou. V roku 2015 bolo takýchto podnikov 38 % a teda ich podiel klesá. Najvyšší podiel stratových podnikov je vo veľkostnej kategórii 100 – 249 zamestnancov, kde stratu vykazuje 40 % podnikov.  

Podniky majú v priemere bankové úvery na úrovni 267,9 tis. EUR na zamestnanca a 8 597,7 tis. EUR na podnik. Z hľadiska likvidných finančných aktív majú podniky v sektore v priemere na účtoch v bankách 649,7 tis. EUR (20,2 tis. EUR na zamestnanca) a v hotovosti (pokladnici) 36,4 tis. EUR (1,1 tis. EUR na zamestnanca). Celkovo tak sektor patrí medzi 17 % sektorov s najvyššími rezervami na jedného zamestnanca.  

Priemerný zisk sektora na podnik a zamestnanca v rokoch 2014 – 2019

V sektore energetika, plyn, elektrina je 4-krát vyššia produktivita práce ako v SR a má najvyššiu produktivitu práce spomedzi sektorov. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 65 %. Na tomto zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie pridanej hodnoty o 2 % a súčasné zníženie počtu pracujúcich o 15 %. V sektore má 33 % podnikov vysoko nadpriemernú produktivitu a tie zamestnávajú 67 % zamestnancov sektora.

Sektor má v SR o 49 % nižšiu produktivitu práce ako v EÚ a patríme medzi 41 % krajín EÚ s najnižšou produktivitou práce v tomto sektore. Najvyššia produktivita práce sektora je v krajinách Španielsko, Portugalsko a Dánsko, kde je o 2-krát až 3-krát vyššia ako v SR.

Vývoj produktivity podnikov v sektore

Podniky v sektore disponujú priemerným kapitálom na jedného zamestnanca na úrovni 3 530 tisíc EUR. Dlhodobý hmotný majetok z toho tvorí 97,2 %. Z hľadiska špecifických kapitálových položiek tvoria 36 % budovy a stavby, 53,6 % stroje a hnuteľné veci a 1,5 % softvérové vybavenie. Sektor má nadpriemernú potrebu kapitálu na zamestnanca (5-krát vyššiu ako priemer v SR) a patrí medzi 4 % sektorov s najvyššou kapitálovou náročnosťou produkcie. Keďže objem kapitálu na zamestnanca rastie, rastie aj jeho dôležitosť v produkčných procesoch. Tento rast je výraznejší ako v hospodárstve SR a je najvyšší spomedzi sektorov.

Objem kapitálu na zamestnanca v sektore

Priemerná zmena kapitálu v období 2021 – 2019 podľa veľkosti podnikov

V roku 2019 investovali podniky v sektore o 5,9 % menej ako pred piatimi rokmi. Na jedného zamestnanca pripadali investície vo výške 75,6 tis. EUR, čo je 8-krát viac ako na národnej úrovni. Sektor tak má nadpriemernú dynamiku investičnej aktivity. Investície v sektore tvoria 7 % investičnej aktivity v SR. Do hmotného majetku smeruje až 70 % investícií. Hlavnou investičnou položkou sú stavby, ktoré tvoria 76 % celkových investícií.

Majetková štruktúra podnikov v sektore

Tvorba fixného kapitálu sektora

Podniky v sektore potrebujú v priemere kapitál na úrovni 6,08 EUR na tvorbu jedného eura produkcie a 19,43 EUR na tvorbu jedného eura pridanej hodnoty. Klesajúci trend tohto ukazovateľa hovorí o klesajúcom podiele kapitálu na výrobnom procese spoločností, ale súčasne hovorí aj o zvyšujúcej sa produktivite kapitálu (t. j. jednotka kapitálu v minulosti prinášala menší príspevok k tvorbe pridanej hodnoty ako v súčasnosti). Z každého eura realizovanej produkcie používajú spoločnosti na ďalšie investície približne 13 centov (13 %) a na každé euro pridanej hodnoty prislúcha približne 42 centov nových investícií.

Sektor má nadpriemernú úroveň kapitálu na tvorbu eura pridanej hodnoty, ktorá je o 14 % vyššia ako v SR. Patrí medzi 4 % sektorov s najvyššou úrovňou tohto ukazovateľa v SR. Sektor na jednotku pridanej hodnoty investuje ročne o 75 % viac je ako priemer SR.

Potreba kapitálu v podnikoch v sektore

Návratnosť investícií indikuje, ako rýchlo môžu podniky získať späť investované finančné prostriedky, respektíve aká je rentabilita investícií. Síce nie je možné priamo identifikovať, aká časť zisku je v dôsledku investícií a aká v dôsledku iných faktorov, tento ukazovateľ je pri identifikácii investičného potenciálu kľúčový.

Návratnosť investícií sektora energetika, plyn, elektrina je vyššia ako v SR, čo indikuje nadpriemernú rentabilitu investičnej aktivity sektora. V sektore je tak vyššia motivácia k investíciám ako v SR, keďže ich návratnosť je kratšia. V SR pripadá na 1 EUR investícií 2,07 EUR zisku, v sektore 100,76 EUR zisku. Návratnosť investícií v sektore rastie rýchlejšie ako v celej SR, čo môže byť eskalujúcim faktorom investičnej aktivity v budúcnosti.

Návratnosť investícií v sektore

Sektor investuje do inovácií v priemere 143,8 tis. EUR na podnik, čo je 11-krát viac ako je národný priemer. Celkovo sa sektor podieľa 2 % -ami na celkových výdavkoch do inovácií v SR.

Výdavky na inovácie v sektore

Kapitál (investície) a práca sú hlavné výrobné faktory, prostredníctvom ktorých je realizovaná produkcia. Často sa intuitívne predpokladá, že s rastom podielu kapitálu na výrobe by mala klesať úroveň pracovných vstupov a rásť produktivita práce. Zjednodušene, rovnakú úroveň produkcie dokáže vyrobiť menšie množstvo pracovníkov. Medzi úrovňou investícií a produktivitou práce by tak za tohto predpokladu mala existovať priama závislosť. V sektore energetika, plyn, elektrina tento vzťah neplatí. Takáto závislosť existuje v prípade, že podniky investujú predovšetkým do kapitálu zefektívňujúceho súčasnú výrobu (napríklad efektívnejšie stroje, automatizácia procesov a pod.). Pokiaľ však na investičnej aktivite prevažujú rozširujúce investície, produktivita práce rásť nemusí.

S investíciami tiež nemusí rásť produktivita práce v čase výraznej ekonomickej expanzie, keď je prítomný rast dopytu po produkcii sektora a sektor sa snaží tento zvýšený dopyt uspokojiť prostredníctvom vyššieho počtu pracovníkov. Faktor práce je totiž stále viac flexibilný ako kapitál. Pracovníci totiž môžu byť prijatí, keď sú potrební a prepustení, keď nie. O investíciách a kapitále to neplatí. Investície do kapitálu sú tak omnoho viac rizikové pre podnik a v skutočnosti je to aj jedným z hlavných dôvodov obmedzujúcich rýchlosť technologického pokroku aplikovaného v podnikoch. Tu sa v plnej miere prejavuje zákon klesajúcej marginálnej produktivity, kedy každý ďalší pracovník prináša menší príspevok do finálneho outputu.

Podniky sektora energetika, plyn, elektrina, v ktorých na jedného zamestnanca pripadá nadpriemerný objem kapitálu, majú podpriemernú produktivitu práce. V podnikoch s nadpriemernými investíciami vzrástla produktivita práce o 77 %.

Vplyv kapitálu na úroveň produktivity práce

Rast kapitálu na zamestnanca v sektore

[1] Medzi ostatné krajiny patria viaceré väčšie a menšie ekonomiky mimo EÚ. Najväčšími obchodnými partnermi SR spomedzi týchto krajín sú: Ukrajina, Vietnam, Srbsko, Malajzia a Egypt.