Kozmické inžinierstvo, ako generátor inovácií

• Vývojové tendencie
  • Predpokladané vývojové tendencie v sektore
  • Trvalo udržateľný rozvoj
  • Normalizácia
  • Vplyv pandémie Covid-19 na sektor elektrotechniky
  • Kozmické inžinierstvo, ako generátor inovácií
  • Predikcia ďalšieho vývoja sektora s prihliadnutím na inovácie

„Absolvent kozmického inžinierstva pracovné miesto nevyhľadáva, ale pracovné miesta vytvára“.

Neznámy autor

Slovenská republika má dlhodobú tradíciu v oblasti využívania vesmíru k vedeckým účelom. Táto tradícia pochádza z čias existencie Československa, keď sa vedecké prístroje a senzory vyvíjali aj na slovenských pracoviskách. Vyvinuté prístroje úspešne pracovali na mnohých kozmických misiách, ktoré boli realizované v rámci vtedajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Vzhľadom na vtedajšie spoločenské podmienky, boli tieto aktivity realizované skoro výlučne na akademických inštitúciách s minimálnym zapojením slovenského priemyslu. Pravdepodobne to je dôvod, prečo sa na Slovensku spájajú kozmické aktivity takmer výlučne s vedou a vedeckými aktivitami. V súčasnej dobe tento historický predpoklad neplatí a kozmické aktivity je vhodné spájať s inžinierskymi činnosťami s následným vplyvom na inovačnú stratégiu SR. V tomto zmysle sa kozmické aktivity a s nimi súvisiace činnosti ukazujú ako jedinečný nástroj, ktorý dokáže iniciovať inovačný proces a pozitívne ovplyvniť ekonomický rozvoj. Popri rozvoji domácich aktivít v rozličných častiach hospodárstva vytvára kozmické inžinierstvo možnosti na intenzívnu medzinárodnú spoluprácu. Ide o jedinečný príklad, kde hrá zásadnú rolu tesná medzinárodná spolupráca medzi veľkými a malými štátmi naprieč politickou rozmanitosťou. Dnes možno povedať, že slovenský úspech v hospodárskom priestore EÚ je podmienený úspešnou implementáciou kozmického inžinierstva v slovenskom prostredí. Je zarážajúce, že SR ako jeden z mála štátov EÚ nie je stále členom Európskej vesmírnej agentúry (ďalej len „ESA“) a navyše naša účasť v tejto prestížnej organizácii je aj dnes neistá.

Kozmické inžinierstvo to nie sú „len“ satelity oblietajúce Zem, ide o komplexný program, ktorý zahŕňa technické a technologické aktivity naprieč širokým spektrom hospodárskych činností. Ide hlavne o telekomunikačné služby, navigačné služby, vzdialený prieskum Zeme, vývoj v oblasti robotiky a IT riešení. Na to, aby sme sa mohli do týchto aktivít plnohodnotne zapojiť, potrebujeme vychovať (doslova) novú generáciu inžinierov, ktorí dokážu aktívne sledovať vývoj v modernom technologickom segmente, pohybovať sa v európskom inovačnom priestore a súčasne sú schopní aplikovať poznatky a skúsenosti v domácom hospodárstve vytváraním nových pracovných príležitostí s vysokou mierou pridanej hodnoty. Je jasné, že toto kladie vysoké nároky na prípravu a tréning nastupujúcej generácie inžinierov, ako aj dobrú organizáciu činností v priemysle, ktoré umožnia spomínané aktivity realizovať. V súčasnosti najbližšie k požadovaným zručnostiam má štúdium na elektrotechnických fakultách a je preto rozumné sústrediť výučbu kozmického inžinierstva na tieto fakulty. Samozrejme, že elektrotechnické fakulty budú spolupracovať s ostatnými technickými, ale aj prírodovedeckými a humanitnými fakultami, doma aj v zahraničí. Ťažisko prípravy by však malo byť sústredené na elektrotechnických fakultách a v tomto zmysle je potrebné upraviť štruktúry študijných programov. V tejto oblasti je potrebné sústrediť sa hlavne na:

1. aktívnu prípravu novej generácie inžinierov pre Priemysel 4.0,
2. vytváranie podmienok pre študentov, ktoré sú porovnateľné s podmienkami na zahraničných univerzitách a v európskych priemyselných centrách tak, aby sa redukoval počet talentov odchádzajúcich do zahraničia,
3. zabezpečovanie podporných, organizačných, technických a administratívnych činností v oblasti vesmírnej politiky s prevádzkou jedného kontaktného miesta a s určením jednej kontaktnej organizácie pre komunikáciu s a v mene MŠVVaŠ SR a tiež MH SR,
4. aktualizovanie a spravovanie databázy organizácií výskumu, vývoja, priemyselných výrobcov a iných subjektov aktívnych v oblasti slovenského kozmického priemyslu,
5. aktívnu podporu slovenských podnikateľských subjektov a organizácií vedy a výskumu pri integrácii do európskych priemyselných štruktúr, vrátane poskytovania konzultácií a odborného poradenstva, a školení pre úspešné zapojenie sa do projektov ESA a EÚ,
6. zabezpečovanie účasti Slovenskej republiky v rôznych študentských európskych súťažiach a taktiež súťažiach Národného úradu pre letectvo a vesmír (ďalej len „NASA“), zameraných na vesmír, organizovanie študentských a absolventských stáží v centrále ESA a taktiež v Európskom centre pre výskum a technológiu vesmíru (ESTEC),
7. prezentovanie slovenských výsledkov v kozmickom výskume a rozvíjanie medzinárodnej odbornej spolupráce (napr. s Českou kozmickou kanceláriou, Rakúskou kozmickou agentúrou, Európskym centrom pre vesmírne právo (ECSL), vrátane svetových kozmických agentúr ako NASA, ROSKOSMOS, CNSA, JAXA),
8. podporu slovenských podnikateľských subjektov pri integrácii do medzinárodných priemyselných sietí a clustrov.

Prvá slovenská družica skCUBE bola z veľkej časti postavená a prevádzkovaná na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Nesporný úspech tejto družice mohol byť dobrým základom pre výchovu inžinierov v oblasti kozmického inžinierstva. Celkový spoločenský neúspech tejto sympatickej aktivity bol dôsledkom série nesystémových krokov, ako dôsledku nezdravej konkurencie jednotlivých pracovísk v akademickej, ale aj hospodárskej sfére. S cieľom odstrániť „nedorozumenia“ medzi jednotlivými inštitúciami bolo založené Národné centrum kozmického inžinierstva (ďalej len „NCKI“). Táto aktivita ukázala cestu, po ktorej by sme sa mali v budúcnosti pohybovať. Znovuobnovenie, prípadne založenie novej iniciatívy, s podporou štátu, ale aj priemyslu, je dôležitým krokom na ceste Slovenska do ESA a vytvorením optimálneho partnerstva medzi akademickými a priemyselnými inštitúciami.

Je dôležité spomenúť, že kozmické aktivity majú aj vedecký rozmer. Vedecké aktivity v oblasti kozmu, vzhľadom na finančnú náročnosť, možno realizovať len na európskej úrovni, v rámci činnosti ESA. Napríklad stavba a prevádzka röntgenového alebo infračerveného vesmírneho teleskopu môže byť realizovaná len za podpory ESA fondov. Členské štáty ESA a ich priemysel si môžu dovoliť tieto vedecké misie iba ak sú požadované technológie už k dispozícii alebo sa ich vývoj začal v dostatočnom rozsahu vopred. Po úspešnej realizácii daného projektu je potrebné rýchlo premeniť vedecké aktivity na priemyselné a tak urýchliť inovačný proces nielen v EÚ, ale aj v členských krajinách ESA. Tento príklad ukazuje, že naše členstvo v ESA je životne dôležité, ak sa chceme udržať v technologickom jadre Európy a zároveň sa na lokálnej úrovni vymaniť z pasce „stredného príjmu“.

Dôležitou súčasťou slovenských kozmických aktivít je podpora veľkých plánov, ktoré by sme dokázali na Slovensku realizovať. Medzinárodné aktivity a práce na spoločných veľkých projektoch dokážu „vliať“ zdravé sebavedomie do hláv mladej generácie. Toto je najdôležitejší dôsledok úspešne vybudovaného kozmického segmentu na Slovensku. V minulosti sme diskutovali niekoľko veľkých projektov, ktoré sme boli schopní realizovať na Slovensku – napríklad príprava, vybudovanie a využívanie základne pre simulované lety na Mesiac a Mars.

Kozmické inžinierstvo je príkladom spojenia akademickej a hospodárskej oblasti. Kľúčovým bodom úspechu je vzájomná aktívna spolupráca na princípe vzájomnej výhodnosti. Cieľom je vytvoriť progresívny a inovatívny domáci priemysel, ktorý nám zabezpečí národnú prosperitu a účasť v jadre EÚ. Účasť v ESA je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme tie ciele dosiahli. Výučbové a tréningové programy ESA sú hlavne určené pre nastupujúcu generáciu inžinierov, tak, aby sa dokázali pohybovať vo vysoko konkurenčnom prostredí západnej Európy. Musíme konať rýchlo, pretože dvere do jadra EÚ sa rýchlo zatvárajú a hrozí nebezpečenstvo, že Slovenská republika zostane mimo diania.