PESTLE analýza sektora

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza sektora
  • Analýza ľudských zdrojov v sektore
  • SWOT analýza sektora

Politický aspekt

• Populistické rozhodnutia politikov deformujúce pracovný trh.
• Absencia dlhodobej stratégie rozvoja vypracovanej za účasti štátu a zástupcov priemyslu negatívne vplýva na konkurencieschopnosť elektrotechnického sektora a rozvoj ľudských zdrojov.
• Neadresná, nekoncepčná a nefunkčná podpora mikro, malých a stredných podnikov zo strany štátu, deformujúca podnikateľské prostredie a tvorbu ľudských zdrojov a pracovných miest.
• Konanie orgánov štátnej správy je v priamom rozpore so zmluvnými záväzkami medzi SR a EÚ, čo znižuje konkurencieschopnosť podnikov a tvorbu nových pracovných miest.
• Zvyšovanie mobility pracovných miest a pracovných síl do zahraničia v dôsledku politických rozhodnutí.

Ekonomický aspekt

• Presun ziskov mimo územia Slovenskej republiky znižuje konkurencieschopnosť podnikov a tým ich schopnosť vytvárať pracovné miesta.
• Priama závislosť sektora na importe a exporte predstavuje riziko v oblasti tvorby a udržania pracovných miest.
• Závislosť sektora na automobilovom priemysle vyúsťuje do málo diverzifikovanej odberateľskej štruktúry elektrotechnických podnikov, čo prispieva k malému rozvíjaniu zručností a vedomostí pracovníkov.
• Najvýznamnejšie podniky v sektore sú v zahraničnom vlastníctve, čo priamo ovplyvňuje schopnosť investovať, inovovať a tvoriť pracovné miesta, vytvárať duševné vlastníctvo.
• Dovoz nekvalitných a neoverených výrobkov môže spôsobiť pokles dopytu po elektrotechnických pracovníkoch.
• Odchod zahraničných investorov môže viesť k nezamestnanosti v sektore.

Sociálny aspekt

• Odliv kvalifikovaných mladých ľudí do zahraničia alebo zahraničných korporácií, hrozba vzdelávania odborníkov pre zahraničie.
• Existencia čiernej a šedej práce v mikro a malých podnikoch v dôsledku byrokratickej, odvodovej a daňovej zaťaženosti vplýva na tvorbu a udržanie ľudských zdrojov.
• Vysoký počet podnikateľov, ktorí sú ľahko zraniteľní krízami, čo neprispieva k udržaniu pracovných miest.
• Mobilita pracovných síl je ovplyvnená väzbami na rodisko pracovníkov.
• Nedostatok pracovných síl v sektore otvára možnosť zamestnávania marginalizovaných skupín, zvyšovanie inkluzívneho vzdelávania.

Technologický aspekt

• Elektrotechnika je jeden z najdynamickejších sektorov vzhľadom na inovácie a rozvoj, tým pádom aj vzhľadom na problematiku rozvoja kvalitných ľudských zdrojov.
• Priepastný rozdiel medzi tými, ktorí nové technológie prinášajú, a tými, ktorí technológie len používajú, vzniká potreba dodatočných pracovných síl v oblasti aplikovaných technických inovácií.
• Chýbajúca technologická infraštruktúra, nemožnosť vychovávania kvalitných a zručných pracovníkov, slabá perspektíva tvorby nových pracovných miest a slabá medzinárodná spolupráca prispievajú k oslabeniu konkurencieschopnosti v oblasti ľudských zdrojov.
• Zaostávajúci vzdelávací systém, ktorý nedokáže reagovať na technologický pokrok.
• Vplyv nástupu robotizácie, automatizácie a digitalizácie môže zrušiť niektoré pracovné pozície.

Legislatívny aspekt

• Neefektívny zákon o verejnom obstarávaní znižuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov a spôsobuje pomalú tvorbu nových pracovných miest v porovnaní s okolitými štátmi.
• Chýbajúca flexibilná forma zamestnania, neadekvátne administratívne zaťaženie spoločností pri zamestnávaní.
• Národná legislatíva spôsobuje zložitosti vyžadované nad rámec európskej legislatívy, čo ovplyvňuje konkurencieschopnosť podnikov a tvorbu pracovných miest.
• Nemožnosť uplatnenia duševného vlastníctva (know-how) domácich inžinierov vzhľadom na zahraničné vlastníctvo podnikov, čo zabraňuje ekonomickému rastu podnikov a obmedzuje ich schopnosť vytvárať atraktívne pracovné miesta.
• Tvorba legislatívy bez dostatočnej konzultácie s podnikateľským prostredím, následkom čoho dochádza k nesúladu požadovanej kvantity a kvality ľudských zdrojov.

Environmentálny aspekt

• Nárast ekologických požiadaviek ovplyvní realizačné podmienky projektov a výrobkov, čo ovplyvní požadované vedomosti a zručnosti pracovníkov.
• Koncept „zelenej tranzície“ vyústi k zväčšeniu potreby elektrotechnických pracovníkov v každej sfére národného hospodárstva.
• Tlak na environmentálne vzdelávanie pracovníkov v elektrotechnickom priemysle.
• Environmentálny aspekt e-mobility si vyžiada nové formy prípravy pracovníkov.
• Legislatívne predĺžený cyklus využitia produktu bude mať vplyv na zvýšenú potrebu servisných a opravárskych pracovníkov.