Predikcia vývoja sektora do roku 2030

• Vývojové tendencie
  • Predikcia vývoja sektora do roku 2030
  • Inovácie
    • Trvalo udržateľný rozvoj
    • Automatizácia/robotika
    • Digitalizácia sektora
    • Technologický rozvoj
    • Veda, výskum a inovácie a systém ich prenosu do praxe

Vývojové tendencie pre priemysel, ako celok, sú v rámci Európskej únie determinované smermi a úlohami určenými nariadeniami EÚ, uzneseniami Európskeho parlamentu a Rady EÚ. (Tieto dokumenty sú pre európsku i národnú úroveň zahrnuté v kapitole Strategické dokumenty). Všetky pre tento účel vydané dokumenty vychádzajú z premisy EK:

„V roku 2030, bude európsky priemysel svetovým lídrom, ktorý bude zodpovedne prinášať hodnotu spoločnosti, zdravé životné prostredie a hospodárstvo. Európa bude budovať svoju konkurenčnú výhodu, špičkové a prelomové technológie, rešpektovať životné prostredie a biodiverzitu, investovať do ľudí a do inteligentných európskych a globálnych aliancií. Na základe spolupráce a spoločných európskych hodnôt tento nový priemyslový model pomôže Európe stať sa vzorom pre zvyšok sveta.“

Chemický priemysel patrí k najdôležitejším, ale zároveň k najviac negatívne vnímaným sektorom. V nasledujúcich rokoch bude jednou z hlavných výziev naplniť ciele z pohľadu zlepšovania životného prostredia, obehovej ekonomiky a zvyšovania efektivity procesov recyklácie materiálov.

Očakávaný zvýšený tlak na znižovanie emisií predpokladá zníženie závislosti chemického priemyslu od fosílnych zdrojov (odsúhlasený program Green deal) a prechod na suroviny biologického pôvodu, či vývoj obnoviteľných zdrojov energie. Recyklácia podnieti vývoj nových spôsobov izolácie východiskových produktov z odpadových surovín, vývoj recyklačných technológií, dizajn nových materiálov pre aplikáciu vo všetkých odvetviach tak, aby boli recyklovateľné.

Zároveň možno konštatovať, že hodnota inovatívneho farmaceutického odvetvia nespočíva iba najväčšej vedecko–výskumnej základni. Inovatívne farmaceutické spoločnosti prinášajú národným ekonomikám ďalšie benefity. Zamestnávajú množstvo vysokokvalifikovaných ľudí, investujú do výskumu a vývoja a významne podporujú zdravotnícke systémy.

Vývojové tendencie sektora chémie a farmácie na Slovensku budú postupovať v intenciách európskeho chemického a farmaceutického priemyslu. Tento sektor poskytuje totiž nielen svoje produkty ako základné suroviny pre iné priemyselné odvetvia, ale množstvo priemyselných odvetví priamo využíva chemicko-technologické a biotechnologické procesy v rámci svojich výrobných postupov. Sú to napr.: energetika, strojárstvo, výroba áut s celým komplexom subdodávateľských spoločností, priemysel spracovania kože a produkcie textilu, priemysel výroby papieru a celulózy, elektrotechnický priemysel, poľnohospodárstvo a potravinársky komplex, sklársky priemysel, výroba obuvi, priemysel produkcie stavebných materiálov, drevársky, hutnícky priemysel, petrochémia, produkcia kozmetiky a hygienických produktov. V neposlednom rade sa využitie chemických a biochemických procesov premietne zrejme v najdôležitejšom sektore blízkej budúcnosti, v sektore životného prostredia.

Bez chemicko-technologických procesov a biotechnológie by v najrozličnejších priemyselných odvetviach nebolo totiž možné dosiahnuť významné zníženie emisií, kvalitnej úpravy vôd či podstatného zníženia tuhých odpadov resp. ich úpravy na využiteľnú surovinovú bázu (materiálová recyklácia alebo chemcycling). Rovnako je bez chemických procesov nemysliteľné dosiahnutie uhlíkovej neutrality (dekarbonizácia priemyselných výrob, riešenie náhrady uhlíkového pohonu pre mobilitu, recyklácie elektrických batérií a náročný program nízkoenergetických budov) do roku 2050 ako jeden z najvážnejších cieľov EÚ v oblasti životného prostredia.

Táto „nová chémia“ musí jednoznačne zabezpečiť:

• rozvoj v odboroch špecializácie organická a anorganická technológia s dôrazom na vývoj nových katalytických procesov, chemické inžinierstvo a to vo väzbe na realizačné projekty s cieľom výrazných modernizácií na energeticky efektívnejšie a bezpečné chemické, biochemické a farmaceutické výrobné procesy a ich produkty,
• rozvoj nových biotechnologických postupov znižujúcich náklady pri výrobe chemických a farmaceutických produktov (náhrada chemických procesov za biotechnologické), získanie nových metabolitov a materiálov aplikovateľných vo farmácii a medicíne, vývoj ekologických plastov rozložiteľných v životnom prostredí,
• vývoj riešení pre nové energetické nosiče znižujúce závislosť na fosílnych zdrojoch,
• vývoj biotechnologických procesov pre zvýšenie nutričnej hodnoty potravín,
• nové vývojové tendencie vo farmácii:
• pre predklinické štúdie nových liečiv formou počítačových simulácií ako náhrady pokusov na zvieratách pre oblasť farmakodynamiky, farmakokinetiky a toxikológie
• komplexná podpora európskeho plánu boja proti rakovine
• programy vývoja prípravkov na terapiu chorôb s veľkým spoločenským dopadom
• kombinované terapie nemalobunkového karcinogénu pľúc, liečebné postupy Alzheimerovej choroby, výskum génových terapií proti celoživotným diagnózam typu hemofília, liečba NASH – nealkoholická steatohepatitída, vývoj vakcín mRNA na boj proti ochoreniu COVID-19, resp. glioblastómu, remyelinizačné terapie na ochranu myelínových pošiev chrániacich nervové vlákna, liečebný Tx pre hepatitídu B a HIV).
• pre oblasť polymérnych materiálov (plasty) dostatok vysokoúčinných aditív pre procesy materiálovej recyklácie zabezpečujúcich zrovnateľné mechanicko-fyzikálne vlastnosti recyklátov ako pôvodných polymérov, pre procesy chemcyclingu energeticko-ekologické technológie umožňujúce pyrolýznymi produktami nahradiť značnú časť fosílnych surovín,
• zvýšenie podielu digitalizácie zásadným spôsobom ovplyvní nielen riadenie výrobných procesov, logistiku, riadenie zásob, administratívu ako celok, ale i výskum a vývoj nových účinných látok pre agrochémiu (ochrana rastlín bez záťaže životného prostredia, procesy hnojenia vo vzťahu na emisie čpavku), chémiu polymérov, petrochémiu, stavebnú chémiu, elektrotechnické aplikácie a farmáciu vo všetkých liekových formách,
• programovanie v oblastiach molekulárnej chémie s využitím vysokovýkonných počítačov na simuláciu postupov syntézy nových účinných látok a priemyselných technologických procesov,
• mimoriadne dôležitou súčasťou novej chémie je participácia chemického priemyslu na obehovej ekonomike. K tejto problematike sa hlásia prakticky všetky druhy priemyselných odvetví, ktoré využívajú chemické suroviny a produkty. K rozvoju úplne nových procesov je potrebné zabezpečiť odborníkov s odbornosťou v chémii i v oblasti životného prostredia. Nová legislatíva v oblasti chémie a farmácie zo strany EK prevzatá i do legislatívy SR, jednoznačne vyžaduje znižovanie akýchkoľvek vplyvov priemyslu vrátane chemického na životné prostredie a podporuje všetky formy cirkulárnej ekonomiky.

Všetky tieto vývojové tendencie a nové procesy v chemickom a farmaceutickom priemysle a ich implementácia budú vyžadovať obrovské finančné investície do výskumu a vývoja, digitalizácie, dostatočné zabezpečenie surovinovej bázy a energií, ale i zodpovedajúci počet a vzdelanosť pracovníkov sektora súbežne s nevyhnutnosťou rozvoja nových či inovácie existujúcich zručností pracovnej sily.

Zabezpečenie ľudských zdrojov pre sektor chémie a farmácie pre ďalšie obdobie do roku 2030 bude potrebné riešiť v týchto štyroch oblastiach:

1. Náhrada súčasných zamestnancov, ktorí budú postupne odchádzať v období 2021 – 2030 do dôchodku (viď schéma č.13 Vekové zastúpenie zamestnancov v sektore),
2. zabezpečenie pracovníkov pre celkom nové pozície, ktoré vzniknú pre výskumné, výrobné, ale i špecializované administratívne funkcie – potrebné pre získavanie grantov a realizáciu projektov vyplývajúcich z legislatívnych, technologických a nových ekologických noriem, zmien podmienok podnikania a implementácie inovatívnych riešení v rámci sektora, teda nových vyškolených projektových manažérov s interdisciplinárnym vzdelaním napr. technicko-právnickým, technicko-ekonomickým a pod.
3. náhrada pracovníkov s chemickým vzdelaním v iných priemyselných odvetviach v súvislosti s ich odchodom do dôchodku a zabezpečenie pracovníkov pre celkom nové pozície, ktoré vzniknú pre výskumné, výrobné, ale i administratívne funkcie, potrebné pre realizáciu projektov vyplývajúcich zo zmien v rámci príslušného nechemického sektora,
4. zabezpečenie pracovníkov, ktorí sa budú profesijne zaoberať celoživotným vzdelávaním pracovníkov sektora chémie a farmácie a to vo všetkých oblastiach sektora, aby bol konkurencieschopný voči zahraničným spoločnostiam.

Zároveň je nutné riešiť rozvoj interdisciplinárnej vzdelanosti pre každý druh priemyselného odvetvia využívajúci výsledky chemického priemyslu. Pre úspešné zvládnutie digitalizácie sektora bude rozhodujúca predovšetkým interdisciplinárna komunikácia medzi IT-prostredím a jednotlivými špecializáciami technického smeru. V rámci tohto procesu je potrebné priebežne spolupracovať s existujúcim potenciálom nielen chemických a farmaceutických firiem etablovaných na Slovensku, ale i s firmami automobilového, elektrotechnického, strojárskeho priemyslu a energetiky.

 Súčasná doba, silne postihnutá pandémiou COVID-19 určite spôsobí do budúcnosti zmeny v metódach práce i v sektore chémie a farmácie (kurzarbeit, home-office), rovnako ako v iných priemyselných odvetviach. Je však úplne nepravdepodobné, že by sa zmenili vývojové trendy v oblasti zelených technológií, cirkulárnej ekonomiky, nízkouhlíkovej stratégie, digitalizácie, robotizácie, funkcie projektu REACH a hodnôt nových ekologických noriem (emisie, voda, odpadové hospodárstvo). Všetky tieto aktivity budú naďalej silne preferované a finančne podporované programami EÚ (napr.: Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky). Odvetvie farmácie sa možno dočká, že bude na Slovensku etablované akreditačné laboratórium pre lieky v rámci EMA a bude dobudované centrum pre výrobu vakcín v Malackách.

Z tohto hľadiska je nutné sa zamerať v ďalšom období na riešenie kvantitatívneho, ale predovšetkým kvalitatívneho zabezpečenia ľudských zdrojov pre sektor ako je uvedené v štyroch bodoch vyššie. Dosiahnutie tohto cieľa je možné:

• správnou a včasnou reakciou vzdelávacieho systému na budúce inovačné procesy spôsobom zmien obsahov a metód edukácie,
• rovnako dôležité bude vybudovanie efektívneho systému rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania pre zamestnancov už pracujúcich v sektore predovšetkým v oblastiach: počítačovej gramotnosti, chemickej legislatívy, nových postupov v audítorstve firiem (ISO 9001, ISO 14001, atď.), masívnom rozvoji interdisciplinárneho vzdelávania, v pravidelnom preškoľovaní pracovníkov na nové technologické postupy vo výrobe a obsluhy kontinuálnych alebo robotických pracovísk,
• zvýšenou starostlivosťou nielen o fyzický zdravotný stav zamestnancov, ale starostlivosť i o psychohygienu na pracovisku (odbúravanie a zvládnutie stresových situácií).

Do tohto procesu musia byť zapojené:

• všetky stupne vzdelávacieho procesu od základných škôl až po vysoké školy s masívnou podporou ministerstva školstva,
• SAV,
• priemyselné zväzy,
• podnikateľské subjekty,

teda všetky zainteresované strany, ktoré môžu vývojové tendencie zásadným spôsobom ovplyvniť a zároveň výsledky výskumu a vývoja chemického a farmaceutického sektora v praxi využívajú.

V súčasnosti na stredných školách je systém prepájania vzdelávania s potrebami zamestnávateľskej praxe zabezpečovaný primárne prostredníctvom kolaborácie so zamestnávateľmi v regiónoch, ktorí sa na mnohých SOŠ v sektore aktívne podieľajú na tvorbe vzdelávacích obsahov a poskytujú študentom možnosť stáži a duálneho vzdelávania.

Vysoké školy v sektore sa zapájajú do významných medzinárodných iniciatív a projektov. Okrem iného sa univerzity tiež zapájajú do projektov zameraných na metódy riešenia problematiky zelenej chémie a vybudovanie infraštruktúry pre nanotechnológie a molekulárnu elektroniku. Ďalej aktivity zamerané na obnovu a rekonštrukciu vybraných stavebných objektov, modernizáciu IT infraštruktúry, obstaranie špičkových prístrojov a zariadení, spoločné výskumné programy v oblasti IKT, biomedicíny a priemyselných biotechnológií. Rovnako do svojich programov zavádzajú predmety na základe nových poznatkov a technologických trendov, ako sú napríklad chemická informatika, rozvoj metód kvantovej a počítačovej chémie, štúdium pokročilých materiálov a špecializované predmety ako webové technológie, či matematické modely v rozhodovaní a mnoho ďalších. 

VŠ a SŠ zhodne reagujú na vývoj primárne implementáciou inovatívnych predmetov, ale významným problémom je nedostatočné materiálovo technologické zabezpečenie výuky.