Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor chémia – Ohrozenia

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza – sektor chémia
    • Politické
    • Ekonomické
    • Sociálne
    • Technologické
    • Legislatívne
    • Enviromentálne
  • PESTLE analýza – sektor farmácie
  • Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor chémia
    • Silné stránky
    • Slabé stránky
    • Príležitosti
    • Ohrozenia
  • Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor farmácia

Threats – Ohrozenia:

• Rastúca cena práce, odvodové zaťaženie a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov. To si zároveň vyžaduje vytváranie pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, náročnejšími požiadavkami na odbornosť, kvalifikáciu, vzdelanie.
• Nepredpokladá sa, že v Slovenskej republike by sa postavil nový chemický výrobný podnik ,,na zelenej lúke“. S tým súvisí fakt, že nebudú vznikať nové pracovné pozície, ale potrebná bude náhrada existujúcich. Čo však budú modifikované typy pozícií v súvislosti s nutnými zmenami v technologických procesoch.
• Cenová politika energetických spoločností, cena za špičkové odbery elektriny, ako i cena energetických surovín môže ohroziť životaschopnosť energeticky náročných výrob.
• Zamestnávanie agentúrnych pracovníkov zo zahraničia.
• Nutnosť preškoľovania/rekvalifikácie zamestnancov v súvislosti s novými požiadavkami (automatizácia, robotizácia, práca s veľkým množstvom dát, atď.).
• Neznalosť významu odboru chémia pre ďalšie osudy rozvoja spoločnosti zo strany politikov a laikov.
• Nedostatočný počet pracovísk zaoberajúcich sa aplikovaným výskumom, malá podpora vedy a výskumu zo strany štátu. V prípade zmeny tejto skutočnosti by personálna potreba do výskumno- vývojových projektov pozitívne ovplyvnila zamestnanosť v sektore a pribrzdila odliv vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničných spoločností.
• Nezosúladenosť slovenských štandardov a noriem s niektorými normami EÚ, ktorých podmienky významne sťažujú investičné aktivity v chemickom priemysle (požiarna bezpečnosť, EIA). Nestabilita a nízka zrozumiteľnosť súčasnej legislatívy. Tento seriózny problém je potrebné riešiť silným personálnym obsadením odborníkov v oblasti chemickej legislatívy v centrálnych orgánoch a vo firmách. Je nutné zabezpečiť výuku študijného programu “chemická legislatíva” popri výuke klasických chemických a farmaceutických odboroch. Jej význam výrazne stúpol prijatím programov EÚ v oblasti ekológie a energetickej úspornosti. Potreba takýchto odborníkov bude v blízkej budúcnosti výrazne stúpať, čo pozitívne ovplyvní zamestnanosť v sektore.
• Odliv vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a odchod mladých ľudí na štúdium na zahraničné univerzity. Tento fakt úzko súvisí s nedostatočným mzdovým ohodnotením zamestnancov v sektore.
• Nepriaznivé zmeny v demografickom vývoji – znižovanie prírastku obyvateľstva a starnutie.
• Prísna a často sa meniaca chemická legislatíva nad úroveň zahraničných predpisov. 
• Sprísňujúce sa emisné limity a európska legislatíva spojená s elimináciou uhlíkovej stopy.
• Výskum v sektore je náročný na materiálne zdroje (prístroje, štandardy, analyzátory, materiály, bezpečnosť).
• Neexistencia systematickej podpory štátu pre VŠ odbory, ktoré majú spoločenskú prospešnosť (podpora poskytovaná firmám pre podnikové štipendiá, podpora VŠ pre odborné stáže vo výskume alebo výrobných firmách v SR).
• Napriek existencii Zákona o celoživotnom vzdelávaní, jeho aplikácia v praxi nie je optimálna (pripomienkovanie novelizácie zákona bolo pozastavené v roku 2019).
• Spoločnosť v SR si neváži chemikov ani vedcov, a preto je potrebné trvalo pracovať na zlepšovaní ich spoločenského statusu.
• Vysoká previazanosť plastikárskeho priemyslu na automobilový sektor v SR je vážnym ohrozením pracovných miest v tomto sektore.
• Tlak na malé a stredné firmy vyrábať inovatívne výrobky v oblasti spracovania plastov, resp. inovácie z odpadových plastov si vyžaduje nielen odborne pripraveného absolventa, ale aj schopného inovatívne rozmýšľať.
• Nedostatočná aktualizačná príprava učiteľov SOŠ v technických odboroch.
• Zábrany na strane učiteľov využívať aktívne metódy vzdelávania na SOŠ.
• Nedostatok kľúčových surovín, polotovarov.
• Colné a obchodné bariéry vývozu a dovozu surovín a produktov.
• Nepredvídateľné legislatívne obmedzenia a regulácie.
• Pretrvávanie nesystémového prístupu štátu v oblasti riadenia ľudských zdrojov bez jasne definovaných priorít.
• Problematické fungovanie národných podporných projektov.
• Nevhodný systém financovania a prerozdeľovania zdrojov.
• Komplikovaný a zdĺhavý systém verejného obstarávania.
• Vysoká administratívna záťaž tvorivých pracovníkov vo vede a výskume.
• Dlhotrvajúca hospodárska kríza a pandémia koronavírusu.
• Nedostatočná podpora domácich producentov/výrobcov.
• Exponenciálna doba spôsobujúca stres na pracovných pozíciách a vo firmách. 
• Reálna hrozba zastavenia rozvoja existujúcich chemických výrob zo strany zahraničných majiteľov z dôvodu extrémnych investičných nárokov na inovatívne technológie – z dôvodu neriešenia situácie v odpadovom hospodárstve a z dôvodu extrémnych nákladov na poplatky za emisie. 
• Negatívny postoj laickej verejnosti k chemickému priemyslu.