Poslanie sektora

Finančný sektor predstavuje systém prevažne silne regulovaných poskytovateľov finančných služieb podnikajúcich v podmienkach slobodného pohybu kapitálu v medzinárodnom priestore, s dominantným postavením bankového a poistného sektora. Ich úlohou je poskytovať predovšetkým platobné, úverové, investičné a devízové služby, týkajúce sa nakladania s peňažnými prostriedkami a cennými papiermi. Pôvodnou primárnou úlohou komerčných bánk bolo v podmienkach konzervatívnej menovej politiky centrálnych bánk smerovať finančné prostriedky od veriteľov smerom k jednotlivcom a firmám, ktoré ich potrebujú. S ohľadom na zmeny politík centrálnych bánk po hospodárskej kríze z roku 2009, ktoré postupne zaviedli distribúciu peňazí prostredníctvom tzv. kvantitatívneho uvoľňovania a zavedením záporných úrokových sadzieb v EÚ, sa mení aj stratégia komerčných bánk pri prijímaní vkladov. Tieto zmeny odzrkadľovali nárast verejných dlhov predovšetkým ako dôsledok finančnej a hospodárskej krízy z rokov 2009 a 2011 a tiež hospodárskej recesie v dôsledkoch pandémie COVID-19 od roku 2020. Tento úrokový paradox sa prejavuje následne v extrémne nízkom úročení vkladov s odloženou splatnosťou klientom. Banky majú preto čoraz viac klientov, ktorí nie sú sporiteľmi, ale predovšetkým investormi v podielových alebo penzijných fondoch, prípadne fondoch životného poistenia. Zároveň s tým sa zvyšujú preferencie investovania klientov do cenných papierov, štruktúrovaných produktov s výnosmi závislými na vývoji rôznych podkladových aktív ako aj investorov do drahých kovov a nehnuteľností.

Finančný sektor je zároveň v rámci ekonomík najdôležitejším trhom s univerzálnym presahom, nakoľko jeho zdroje a ponúkané produkty a služby sú využívané všetkými ostatnými trhmi a odvetviami daného hospodárstva. Bez funkčného finančného sektora by ekonomika žiadneho štátu nebola schopná fungovať, najmä pokiaľ ide o platobné služby, poskytovanie úverových obchodov, ako aj správu a obchodovanie s cennými papiermi alebo poskytovanie bankových záruk.

Dôležitou zložkou finančného sektora je aj poisťovníctvo, ktoré je významným stabilizujúcim faktorom vývoja ekonomiky z pohľadu firemných klientov. Základnou funkciou poistenia je finančné krytie negatívnych následkov náhodných udalostí transferom rizika z poisteného na poisťovňu, pri ktorom poisťovňa preberá na seba rôzne riziká svojich poistencov za odplatu. Mnohé úverové produkty a zmluvy, týkajúce sa financovania obchodu, sú dnes realizovateľné len vďaka ich prepojeniu s poistnými nástrojmi z oblasti neživotného poistenia, úverového poistenia kreditných a komerčných rizík pohľadávok v obchodnom styku a ich použitia ako zábezpeky v prospech bánk. Banky sú v čoraz väčšom rozsahu prostredníctvom svojich obchodných miest a internetových platforiem v rámci bankopoisťovníctva sprostredkovateľmi poistných služieb predovšetkým pre obyvateľstvo.

Jednotlivé súčasti finančného sektora sú navzájom úzko previazané. Poskytovanie finančných služieb, úverových a devízových operácií a investičných produktov pre klientov sa aj pod vplyvom inovácií a digitalizácie liberalizuje a otvára aj pre subjekty pôsobiace mimo tradičného prostredia. Ide najmä o FinTech, InsurTech a PropTech spoločnosti, vrátane startupov. Tieto sa v silne konkurenčnom prostredí v značnej miere podieľajú na znižovaní cien finančných služieb, rozširovaní produktového portfólia a zlepšenia technického zabezpečenia celého finančného sektora v prospech klientov.

Pozitívne, alebo negatívne trendy v ktoromkoľvek segmente majú efekt na ostatné segmenty finančného trhu a celej ekonomiky štátu. Kríza bankového financovania môže negatívne vplývať na výrobu tovarov a poskytovanie služieb, čo môže viesť k zníženiu objemu poistných zmlúv. Zároveň môže mať negatívny vplyv na platobnú výmenu a znížiť objem prostriedkov investovaných do ekonomiky prostredníctvom kapitálového trhu.

Naopak, inovácie v sektore znižujú náklady a zároveň prinášajú potenciál zvyšovania efektivity a úspory nákladov pre všetkých účastníkov. Podmienkou vzájomne výhodnej kooperácie poskytovateľov finančných služieb je dodržiavanie prísnych legislatívnych požiadaviek, dôraz na vysokú úroveň odborných znalostí zamestnancov sektora, kybernetickú bezpečnosť a tiež zabezpečenie zachovania bankového, obchodného tajomstva, či ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. Na druhej strane prínos pre samotných klientov je skvalitňovanie poskytovaných služieb, znižovanie časovej náročnosti pri vybavovaní požiadaviek na spracovanie operácií a umocňovanie zákazníckeho komfortu, vrátane povolenia aplikácií umožňujúcich zdieľanie platobných informácií tretím stranám v rámci systému otvoreného bankovníctva a tzv. bankovej identity. Tieto tendencie sa pritom etablujú súčasne pri znižovaní počtu obchodných prevádzok založených na osobnom kontakte s klientmi a preferovaním bezpapierových obslužných miest a virtuálnych pobočiek, ako aj využívanie umelej inteligencie a robotických služieb nevyžadujúcich priamy osobný kontakt s personálom finančných spoločností. Tieto inovácie prinášajú potrebu zmeny vedomostí a zručností súčasných pracovníkov sektora, ako aj dopyt po nových typoch pracovných pozícií s novými spôsobmi práce a novou kombináciou zručností a vedomostí. Do popredia sa z hľadiska ľudských zdrojov dostáva a v budúcnosti čoraz väčšiu úlohu bude zohrávať osobnostná vyzretosť a hodnotová orientácia pracovníkov.

Zlučovanie a znižovanie počtu kamenných pobočiek bude viesť k poklesu potreby pracovníkov na špecifické pozície spojené s existenciou týchto pobočiek a namiesto širokej siete obchodných prevádzok sa podstatná časť činnosti finančného sektora bude realizovať v plne digitálnom prostredí náročnom na digitálne zručnosti, matematické a technické myslenie a informačnú bezpečnosť. Zároveň základným predpokladom rozvoja sofistikovanejších produktov a služieb s vyššou pridanou hodnotou je vyššia úroveň finančnej gramotnosti celej spoločnosti.