Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor zdravotníctvo, sociálne služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Zdravotníctvo,
• Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť),
• Sociálna práca bez ubytovania.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 7,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu)  v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore zdravotníctvo, sociálne služby k 31.12.2020

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 približne 49,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia, starších ako 50 rokov bolo cca 38,0 % a zostávajúcich 13,0 % bolo vo veku do 29 rokov. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť distribuovaná pomerne rovnomerne, s výraznejším podielom Košického a najmä Bratislavského kraja.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 približne 3,7 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore zdravotníctvo, sociálne služby od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o 28,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak sumárne počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 12,0 %. Medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný nárast početnosti UoZ približne o 27,0 %.

Pandémia nového koronavírusu sa v sektore zdravotníctvo, sociálne služby prejavila rozdielne v podsektore zdravotníctvo a v podsektore sociálne služby. Podsektor zdravotníctvo sa vyznačoval výrazným zvýšením nadčasovej práce pri stabilizovanom počte pracovných miest, podsektor sociálne služby zaznamenal výrazné zvýšenie nezamestnanosti v oblasti opatrovateľských zamestnaní, vrátane zvýšenia počtu UoZ s predchádzajúcim zamestnaním v zahraničí. Z regionálneho aspektu bol sektorovo špecifickou nezamestnanosťou zasiahnutý najmä Prešovský kraj a Banskobystrický kraj.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 800 osôb, resp. 48,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 43,0 % (cca 2 500 osôb) a mladších približne 9,0 % (cca 500 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 550 osôb (cca 24,0 %), počet starších UoZ o cca 600 osôb, resp. o 33,0 % a mladších UoZ o približne 120 osôb (cca 27,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor zdravotníctvo, sociálne služby,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor zdravotníctvo, sociálne služby.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý atakoval 3,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to viac ako 4,0 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Trenčianskom kraji, a to mierne pod 4,0 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji (menej ako 1,0 %).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie k referenčnému dátumu 31. 12. 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora zdravotníctvo, sociálne služby, ktorý dosiahol 3,3 %-nú hodnotu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,4 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 1,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 5,5 %, resp. 5,4 %. V opačnom spektre pozitívne pôsobil najmä Bratislavský kraj s minimálnou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, a to cca 5,7 %. Za týmto krajom nasledoval Trenčiansky kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 4,6 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2020 bol Bratislavský kraj s hodnotou pod 1,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že celoštátny priemer sektora (3,9%) prevýšila v štyroch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane územia mimo SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 5,8 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený taktiež v Banskobystrickom kraji (5,5 %), naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v západnej časti SR.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch SR prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia regionálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji (7,6 %, resp. 6,4 %), kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane územia mimo SR. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 1,5 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne iba o 0,2 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Nitrianskom kraji (o cca 1,7 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Banskobystrický kraj, a to s miernym poklesom. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania (z dôvodu nízkej početnosti UoZ sú iba tri):

• Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Opatrovateľ starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• Zdravotnícky asistent.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 0,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to približne o 1,7 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Trenčiansky kraj, kde bol zaznamenaný jej konštantný stav. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Opatrovateľ starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Sanitár,
• Sociálny pracovník,
• Komunitný pracovník.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne iba 0,8 p. b. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji, a to približne o 2,1 p.b., minimálny nárast bol v Žilinskom kraji. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Opatrovateľ starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• Opatrovateľ a asistent pre domácu starostlivosť pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Sanitár,
• Opatrovateľ detí v domácnosti a teréne.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 49,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 38,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 13,0 %. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť distribuovaná pomerne rovnomerne, s výraznejším podielom Košického a najmä Bratislavského kraja. V sektore zdravotníctvo, sociálne služby k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 800 osôb, resp. 48,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 43,0 % (cca 2 500 osôb) a mladších približne 9,0 % (cca 500 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 550 osôb (cca 24,0 %), počet starších UoZ o cca 600 osôb, resp. o 33,0 % a mladších UoZ o približne 120 osôb (cca 27,0 %). Pandémia nového koronavírusu sa v sektore zdravotníctvo, sociálne služby prejavila rozdielne v podsektore zdravotníctvo a v podsektore sociálne služby. Podsektor zdravotníctvo sa vyznačoval výrazným zvýšením nadčasovej práce pri stabilizovanom počte pracovných miest. Podsektor sociálne služby zaznamenal výrazné zvýšenie nezamestnanosti v oblasti opatrovateľských zamestnaní, vrátane zvýšenia počtu UoZ s predchádzajúcim zamestnaním v zahraničí. Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 5 – Pracovníci v službách a obchode, a to hlavne v zamestnaniach:

• Opatrovateľ starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Opatrovateľ a asistent pre domácu starostlivosť pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u osôb starších ako 50 rokov a najmenej u mladších do 29 rokov, z regionálneho aspektu bol sektorovo špecifickou nezamestnanosťou zasiahnutý najmä Prešovský a Banskobystrický kraj.