Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 86 Zdravotníctvo, 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), 88 Sociálna práca bez ubytovania.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divíziách SK NACE Rev. 2 86-88 Zdravotníctvo a sociálna pomoc v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby v rokoch 2008 až 2018

V divíziách SK NACE Rev. 2 86-88 Zdravotníctvo a sociálna pomoc v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby možno medzi rokmi 2008 a 2018 z hľadiska nákladov identifikovať dve rôzne obdobia. Kým v rokoch 2008 až 2014 bola úroveň nákladov na pomerne vysokých hodnotách a dosahovala zvyšovanie z 1,92 mld. EUR v roku 2008 na 2,78 mld. v roku 2014, tak od roku 2015 prišlo k pomerne dynamickému poklesu na 1,37 mld. EUR a úroveň nákladov na zdravotníctvo a sociálnu pomoc rástla v nasledovnom období len mierne a v roku 2018 dosiahla úroveň 1,85 mld. EUR. V roku 2011 nastal proces transformácie nemocníc, čo súviselo aj s ich oddlžovaním, pričom bola schválená nenávratná pomoc vo výške 130 mil. EUR a ďalších 350 mil. EUR na oddlženie štátnych nemocníc. Po zmene vlády v roku 2012 bola na vyššie mzdy lekárov a sestier použitá vládna rezerva vo výške 50 mil. EUR, vytvorená v predošlom období.

Hospodárky výsledok pred zdanením v divíziách SK NACE Rev. 2 86-88 Zdravotníctvo a sociálna pomoc s výnimkou rokov 2011 a 2012 vyššie výkyvy nezaznamenal. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2011, a to na úrovni 339,7 mil. EUR. Následne nastal výrazný pokles, pričom minimum bolo dosiahnuté v roku 2012, kedy to bolo – 50,3 mil. EUR. V roku 2018 dosiahla úroveň hospodárskeho výsledku pred zdanením 198,7 mil. EUR.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore zdravotníctvo, sociálne služby

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 69,9 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 69,9 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Banskobystrickom kraji, kde ich podiel bol približne 65,3 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 48,7 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 41,2 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 41,2 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 36,7 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 21,7 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Trnavskom kraji, a to približne 22,9 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (18,7 %). Na druhej strane v Žilinskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 5,2 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 65,8 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 64,3 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 50,1 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 37,4 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Žilinskom kraji a ich podiel bol približne 35 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Banskobystrickom kraji, a to približne 22,2 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 27,3 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (13,5 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 6,1 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 3 431 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore zdravotníctvo, sociálne služby. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, pričom tento podiel predstavoval približne 34,2 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 22,7 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 3 Technici a odborní pracovníci, a to s 19,9 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,2 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to 0,9 %. V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor zdravotníctvo, sociálne služby v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019