Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Z regionálneho hľadiska má sektor najvyšší podiel na celkovej zamestnanosti v Prešovskom kraji, a to na úrovni 12,81 % z celkového počtu zamestnancov v kraji. Najnižší podiel na zamestnanosti má sektor v Bratislavskom kraji, a to len 7,9 %.
I keď sa v Bratislavskom kraji nachádza značný počet vzdelávacích inštitúcií a vedecko – výskumných pracovísk, vzhľadom k vysokej zamestnanosti v ostatných sektoroch v rámci kraja je relatívny podiel zamestnanosti v tomto sektore na celkovej zamestnanosti v kraji pomerne nízky.
Naopak, v regiónoch s nižšou zamestnanosťou je podiel sektora na regionálnej zamestnanosti vyšší.
Zmena vekovej štruktúry obyvateľstva sa v dopyte po zamestnancoch najvýraznejšie prejaví v sociálnych službách a školstve. Väčšinu kumulatívneho dopytu do roku 2030 bude tvoriť nahradzovací dopyt. V regionálnom školstve bude potrebných o 4 700 menej učiteľov – viď nižšie uvedený graf1.
Z celoštátneho hľadiska predstavuje podiel mužov na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore približne 25 %.
V roku 2018 bolo v sektore zamestnaných 157 136 žien z celkového počtu 213 202 zamestnancov, čo tvorí približne 74 %. Počet žien vo vekovej kategórii 60 a viac rokov od roku 2009 do roku 2018 výrazne vzrástol.
Demografická prognóza nie je predpoveďou budúcnosti, ale prezentáciou budúceho vývoja, ktorý môže nastať za určitých predpokladov. Predpokladá sa, že najneskôr v priebehu 15 až 20 rokov začne obdobie trvalejšieho úbytku obyvateľstva, ktorý sa zastaví najskôr ku koncu storočia. Dnes ťažko povedať na akej hodnote, avšak z dnešného pohľadu sa zdá reálny pokles počtu obyvateľov SR až na hranicu 4 milióny osôb do roku 2100.
Proces starnutia obyvateľstva sa bude v najbližších desaťročiach zrýchľovať. Je to dôsledok poklesu počtu narodených a predlžovania ľudského života. Je to proces, ktorý je v horizonte tejto projekcie nezvratný, nemožno ho zastaviť, len zmierniť. Starnutie obyvateľstva je najzávažnejším dôsledkom súčasného demografického vývoja.
Všetky predpoklady vychádzajú zo súčasného stavu poznania. U demografických procesov však nemožno vylúčiť ani veľmi neočakávané zmeny, ktoré sa nedostanú do predpokladov prognózy. Dobrým príkladom je súčasný vývoj, ktorý určite nikto pred päťdesiatimi rokmi neočakával a ani neprognózoval.
K 31. decembru 2019 mala Slovenská republika 5 457 873 obyvateľov. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 1 211 osôb (prisťahovalo sa 1 927 a vysťahovalo sa 716 osôb). V 4. štvrťroku 2019 sa v Slovenskej republike narodilo 14 092 živých detí a zomrelo 13 792 osôb. Prirodzený prírastok obyvateľstva tak dosiahol 300 osôb. Celkový prírastok obyvateľstva Slovenska bol 1 511 osôb.
Podiel detskej zložky by sa nemal výraznejšie znižovať a pravdepodobne sa zastabilizuje na úrovni 10 – 15 %. V rokoch 2017 až 2060 sa počet obyvateľov Slovenskej republiky zníži o viac ako 308-tis. osôb, resp. 5,7 %.6 Priemerný vek obyvateľstva by za rovnaké obdobie mal vzrásť o 7 rokov, resp. 17,2 %. Do roku 2030 stúpne medián veku obyvateľstva o viac než 4 roky na úroveň 45 rokov. S týmito zmenami je spojený počet seniorov. Naopak rastúci trend má priemerný vek vstupu mladých ľudí na pracovný trh2.
Slovenských zamestnancov najviac ohrozuje proces automatizácie a digitalizácie pracovných miest. Neustále nadobúdanie nových zručností a zvyšovanie svojej kvalifikácie je nevyhnutné aj kvôli demografickým zmenám, ktoré ohrozujú celú Európsku úniu. Každým rokom vzrastie v Európe počet ľudí starších ako šesťdesiat rokov o 2 milióny. Pomer ekonomicky aktívnych obyvateľov k tým, ktorí sú ekonomicky neaktívni, sa do roku 2060 zmení z dnešných 4:1 na pomer 2:1. Vekový manažment (Age management) sa touto problematikou intenzívne zaoberá v snahe zabrániť možnej demografickej a ekonomickej kríze. Na prvý pohľad sa zdá byť demografická situácia v Európe beznádejná. Význam vekového manažmentu pre hospodársky rast a rozvoj je všeobecne uznávaný, rovnako ako jeho význam pre konkurencieschopnosť ekonomiky. Okrem toho koncepcia vekového manažmentu poskytuje príležitosť jednotlivcom obohatiť svoju pracovnú kariéru, zlepšiť svoju finančnú situáciu ale aj osobný život. Situácia je o to vážnejšia, že dosah očakávaných demografických zmien, predovšetkým v oblasti sociálnych služieb, systému zdravotnej starostlivosti, infraštruktúry a trhu práce negatívne ovplyvňuje verejné financie. Populačné starnutie predstavuje pre Slovensko jednu z najväčších výziev 21. storočia, ktorá nezvratne zasiahne všetky sféry fungovania spoločnosti.
Ďalším faktorom, ktorý do budúcna ovplyvní zloženie slovenskej populácie, je migrácia obyvateľstva. Tá môže pozitívne ovplyvniť aj nie príliš pozitívne odhady vývoja slovenskej populácie, predovšetkým ak pôjde o prisťahovanie ľudí v produktívnom veku. Miera vplyvu migrácie je posilňovaná znižovaním prirodzeného prírastku. Migračná kríza, ktorá postihla Európu v posledných rokoch a ktorá dosiahla vrchol v roku 2015 postupne doznieva3. Vzhľadom na klimatické zmeny a nestabilitu regiónov, z ktorých veľká časť imigrantov smerujúcich do Európy pochádzala, však hrozí, že sa podobný scenár bude opakovať. Makroekonomický vývoj ovplyvňoval, ovplyvňuje a bude aj v budúcnosti ovplyvňovať migráciu v dominantnej miere.
Slovenská republika patrí ku krajinám Európskej únie s najnižším podielom populácie cudzincov z celkovej populácie štátu (121 264 osôb, resp.2,22 % na konci roka 2018). Naopak veľkým problémom je neustávajúci odliv mozgov, predovšetkým mladých ľudí, ktorí často predstavujú veľmi kvalitnú časť populácie. Štatisticky má Slovenská republika v rámci OECD jeden z najvyšších podielov študentov vysokých škôl študujúcich v zahraničí. Tento trend bude v najbližších rokoch pravdepodobne pokračovať.
Veľký význam bude mať v najbližších rokoch aj inklúzia niektorých skupín obyvateľstva do vzdelávacieho systému. Pri formálnom vzdelávaní v rámci predprimárneho, primárneho, ale aj sekundárneho a terciárneho vzdelávania bude kladený dôraz na lepšie zaangažovanie rómskej populácie do vzdelávania. Problematickými skupinami budú aj študenti so zdravotným postihnutím a ďalší študenti vyžadujúci špeciálne podmienky na vzdelávanie.
V Slovenskej republike v roku 2018 mali deti vo veku od 0 do 14 rokov 15,74 %-né zastúpenie, obyvateľstvo v produktívnom veku od 15 do 64 rokov tvorilo v percentuálnom zastúpení populácie 68,22 %, čo v číselnom vyjadrení predstavuje pokles zo súčasných 3,5 mil. obyvateľov do roku 2030 o asi 300 000 ľudí a do roku 2050 klesne ich zastúpenie o ďalších zhruba 270 000. Percentuálne zastúpenie obyvateľov vo veku 65 rokov a viac bolo 16,04. V najbližších desaťročiach sa očakáva zníženie počtu obyvateľov a intenzívne populačné starnutie. Zmeny sa dotknú hlavne produktívneho a poproduktívneho obyvateľstva. Počet obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov sa do roku 2060 zníži zhruba o 960 tis. osôb.
Starnutie obyvateľstva pravdepodobne zdôrazní nedostatok pracovných síl, pretože Slovensko sa zaraďuje v rámci krajín OECD ku krajinám s najrýchlejším poklesom populácie v produktívnom veku. Až do konca 50.tych rokov 21. storočia sa očakáva intenzívny prírastok postproduktívneho obyvateľstva4.
V Slovenskej republike je signifikantne nižší podiel učiteľov do 30 rokov (8,2 %) a významne vyšší vo veku 30 – 49 rokov (58,7 %) ako v priemere krajín OECD (Štúdie TALIS 2018 sa zúčastnilo 3 046 učiteľov vyučujúcich na druhom stupni základných škôl a nižšom stupni osemročných gymnázií. Absentovali učitelia stredných škôl, kde by bol vekový priemervyšší v kategórii nad 50 rokov). V rámci ostatného zberu dát v roku 2014 bol priemerný vek učiteľov na:
Veková štruktúra:
V sektore vzdelávanie, výchova a šport bol v roku 2018 najvyšší podiel zamestnaných mužov vo vekovej kategórii viac ako 60 rokov, ktorý za obdobie od roku 2009 do roku 2018 aj najvýraznejšie vzrástol.
Sektor veda, výskum, vzdelávanie, výchova je v porovnaní s celým hospodárstvom veľmi silne feminizovaný a vysoko kvalifikovaný. V sektore malo v roku 2018 približne 64 % zamestnaných osôb vysokoškolské vzdelanie minimálne prvého stupňa, pričom približne 53 % malo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Zvyšované nároky ma mzdy, technologické zmeny a automatizácia rutinných činností znížia výhody Slovenska, spočívajúce aj vo využívaní menej kvalifikovaných pracovníkov. Hospodársky úspech Slovenska je vo veľkej miere závislý od automobilového a elektrotechnického priemyslu, kde sa očakáva značná automatizácia, následkom ktorej bude zvýšený dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch.
Súčasný svet je charakteristický rýchlo meniacim sa trhom práce. Životný cyklus niektorých povolaní v súvislosti s rozvojom automatizácie a príchodom umelej inteligencie sa skracuje. Flexibilita ľudských zdrojov sa v tomto dynamickom systéme stane kľúčová. Stratégia zručností OECD pre Slovenskú republiku uvádza: „Zistenia OECD na základe výsledkov Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých (Survey of Adult Skills, v skratke: PIAAC) indikujú, že približne 34% zamestnancov v Slovenskej republike je výrazne ohrozených automatizáciou svojej pracovnej pozície, kým ďalších 31% môže očakávať výrazné zmeny vo výkone svojich pracovných úloh (Nedelkoska and Quintini, 2018[2]). Z dôvodu veľkosti odvetvia výroby v Slovenskej republiky je podiel pracovných miest ohrozených automatizáciou najvyšší spomedzi všetkých krajín OECD-PIAAC.“
Z uvedeného vyplýva, že je nutné vytvoriť mechanizmus zabezpečenia rýchlej a efektívnej zmeny kvalifikácie, súvisiaci práve s vyššou mierou automatizácie a nástupom umelej inteligencie.
Z toho vyplýva:
Ďalším problémom vzdelávacieho systému z pohľadu ľudských zdrojov sú neodborne odučené hodiny, t. j. ide o odučené hodiny/predmety, ktoré učia učitelia bez aprobácie. V prípade predmetov ako informatika, cudzie jazyky alebo oblasť odborného vzdelávania a prípravy dochádza k odlivu kvalifikovaných a kvalitných pedagogických a odborných zamestnancov do súkromného sektora, ktorý je z hľadiska mzdovej politiky atraktívnejší.
Mechanizmy financovania, hodnotenia a kontroly terciárneho vzdelávania a výskumu, ktoré sú zamerané viac na odmeňovanie kvality, smerujú k posilňovaniu inovácií.
V období od roku 2009 do roku 2018 poklesol počet stredných odborných škôl, gymnázií, čo súvisí so znižujúcou sa demografickou krivkou. Vzrástol počet základných umeleckých škôl, jazykových škôl, ako i materských škôl. Otázna je udržateľnosť súčasnej sústavy vzdelávacích inštitúcií. Na grafoch nižšie vidíme pomerne veľký úbytok študentov na stredných a vysokých školách spôsobený demografickým vývojom. Naopak počet škôl sa dramaticky nezmenil a v prípade vysokých škôl došlo dokonca k nárastu z počtu 32 v roku 2008 na 35 v roku 2018.
Vzhľadom na prognózy rastu počtu obyvateľov je pravdepodobné, že počet študentov sa nebude v nasledujúcich rokoch výrazne meniť, resp. očakávaný je iba mierny nárast, čo bude viesť pravdepodobne k prehodnoteniu udržateľnosti siete škôl.
V Slovenskej republike bolo v minulom roku 2019 spolu 490 tisíc dodatočných pracovných príležitostí, z ktorých bude približne 406 tisíc na pozíciách vhodných aj pre absolventov. V rovnakom období príde na trh 270 tisíc absolventov. To znamená, že absolventi pokryjú v najlepšom prípade 67 % dopytu na pozíciách vhodných pre absolventov.
Na trh práce budú prichádzať absolventi VŠ, ktorí si budú ťažšie hľadať na trhu práce uplatnenie, nakoľko ich počet bude prevyšovať počet dostupných pracovných príležitostí pre nich určených. V súčasnom období pracuje na stredoškolských pozíciách až 1/3 absolventov vysokých škôl. Zo stredoškolských zamestnaní bude výrazný prebytok kozmetikov.
Najväčší nedostatok absolventov stredných škôl do roku 2024 bude v Nitrianskom kraji, nasleduje Bratislavský kraj s dopytom po 20 000 absolventoch stredných škôl. V bratislavskom kraji bude do roku 2024 aj najväčší nedostatok absolventov vysokých škôl, predpokladá sa počet 11 000.
Sektor vzdelávanie, výchova a šport tvorí 10,06 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v národnom hospodárstve SR, čím sa radí medzi väčšie sektory.
Počet zamestnancov v sektore sa od roku 2013 do roku 2017 zvýšil o 10 184 zamestnancov. Počet zamestnaných žien však za toto obdobia klesol o 6 654. V roku 2018 bolo v sektore zamestnaných 213 202 osôb, z toho žien 157 136.
Štruktúra zamestnancov výskumu a vývoja v roku 2019 (v %), 05.11.2019:
Zamestnanci v roku 2019 | muži | ženy |
Zamestnanci spolu | 60,23 | 39,77 |
Výskumníci | 59,21 | 40,79 |
s VŠ vzdelaním I. stupňa | 77,55 | 22,45 |
s VŠ vzdelaním II. stupňa | 62,71 | 37,29 |
s VŠ vzdelaním III. stupňa | 56,75 | 43,25 |
s vyšším odborným vzdelaním | 77,62 | 22,38 |
so stredoškolským vzdelaním | 60,34 | 39,66 |
so základným vzdelaním | 43,53 | 56,47 |
Opatrenia Ministerstva financií SR:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.