Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor vzdelávanie, výchova a šport nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 7,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 21,1 % mužov a 78,9 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor vzdelávanie, výchova a šport od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 36,5 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 9,2 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 23,9 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 72,1 % v máji 2020 do 79,1 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 3,1 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 2 790 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (1 620) bol v apríli 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to približne 910, a najmenej, s počtom 460, ich bolo vo februári 2020. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 19 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 10,8 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 33,5 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 41,9 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 3,2 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 46,6 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 rovnaká, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,4 p. b. v prospech žien, t. j. miera špecifickej nezamestnanosti bola vyššia u mužov. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore nižšia o 2,3 p. b. a dosiahla 1,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,6 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 2,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 1,5 % a v roku 2020 to bolo 1,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 2,9 p. b., resp. o 4,1 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,4 p. b. a u mužov o 0,8 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,0 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 1,9 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Trnavskom kraji, a to 1,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,1 %) bola v tomto roku aj v Bratislavskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoslovenský priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,6 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 2,4 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Nitrianskom kraji, a to na úrovni 1,5 %. Aj v Trnavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 1,6 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,1 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 2,0 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 0,9 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 1,2 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 3,5 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 3,3 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 1,3 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,7 %, bola v Nitrianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 0,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 0,6 p. b. Na pomery v sektore vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Bratislavskom kraji a v Trnavskom kraji, a to zhodne o 0,5 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj a Nitriansky kraj, kde príslušné zvýšenie predstavovalo iba 0,2 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 0,8 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 1,3 p. b. Rovnako vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji. Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Nitrianskom kraji s nárastom o 0,2 p. b. a muži v Bratislavskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 0,4 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore vzdelávanie, výchova a šport sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
U mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore vzdelávanie, výchova a šport, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením žien, v rokoch 2019 aj 2020 výrazne prevažoval počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov a žien veľmi podobné hodnoty. Z celkového počtu UoZ (muži aj ženy zvlášť), ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ aj muži UoZ zhodne približne 2,0 % vo svojich rodových kategóriách. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v tomto sektore výraznejšie zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti mužov ako žien, pričom z regionálneho hľadiska boli u mužov najviac zasiahnuté Prešovský, Banskobystrický a Trenčiansky kraj a u žien to bol najmä Prešovský kraj. U žien sa nezamestnanosť najviac dotkla učiteľských profesií, u mužov viac išlo o profesie súvisiace so športom.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.