Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Významným rizikom pre pedagogických a výchovných pracovníkov sú psycho-sociálne spoločenské faktory. V poslednej dobe bola zaznamenaná aj výraznejšia agresivita žiakov, resp. rodičov. Tu je potrebné, aby bolo včas zachytené agresívne správanie jednotlivcov a zárodky šikany. Do popredia vystupuje úloha médií, ktoré zásadným spôsobom formujú názory a postoje detí a mládeže. Médiá často vychytávajú pre hlavné spravodajské programy skôr ojedinelé negatíva, ktoré opakovane nafúknu, a tak vzniká v spoločnosti obraz „zlého učiteľa“ a „dobrého žiaka“, pričom v skutočnosti je tomu skôr naopak. Keď sa systematicky pracuje na takomto modeli vzťahu, nemožno sa čudovať, že žiaci sú voči učiteľovi agresívni. Navyše býva škola veľakrát závislá na daroch sponzorov, ktorí sú rodičmi žiakov a takýto rodič má pri spore žiaka s učiteľom zásadnú výhodu.

Pedagógovia, ktorí musia riešiť množstvo rôznych emočných situácií, patria medzi skupiny najviac ohrozené stresom a syndrómom vyhorenia. Ich pôvodné nadšenie a odhodlanie pre zvolené povolanie časom mizne a začne sa prejavovať vyčerpanie, apatia a depresia. Syndróm vyhorenia v ostatných rokoch podporuje aj učiteľská práca z domu. Na pracovisku sa vytvárajú väzby v rámci tímu, ktoré nemožno dosiahnuť ani tým najlepším programom cez internet. V domácnosti sa naopak narúšajú väzby na manželského partnera a negatívnym zmenám podlieha taktiež väzba s dieťaťom vo vlastnej domácnosti učiteľa, ktoré nechápe, že rodič má neodkladnú hodinu so svojimi žiakmi. Počas práce z domu pedagogický pracovník často pôsobí v stiesnených priestoroch, takže časom nastupujú ťažkosti s krčnou chrbticou, driekovou chrbticou, dýchacie problémy a pod.

Najvyšší počet pracovných úrazov vo vzdelávaní, výchove a športe bol v širšom kontexte kvartérneho sektora národného hospodárstva identifikovaný na vysokej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska  klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 išlo najmä o hlavnú triedu zamestnaní 2 – Špecialisti a v rámci nej o triedu zamestnaní SK ISCO-08 23 – Pedagogickí a odborní pracovníci vo výchove a vzdelávaní. Zdrojom úrazov sektorovo špecifických zamestnancov boli najmä:

• vnútropodnikové pracoviská (komunikačné priestory) akejkoľvek úrovne – pády zamestnancov na rovine,
• schody, rebríky, výstupy –  pády zamestnancov na nich a z nich,
• zábavné, športové, telocvičné náradie a zariadenie (vrátane mechanického), gymnastické, športové a tanečné výkony bez náradia,
• úmyselné i neúmyselné poškodenie, násilie, zranenie inou osobou, živelné pohromy a iné prírodné vplyvy,
• materiál, predmety – pôsobenie napr. ostrými hranami, vyčnievajúcimi hrotmi  pri rôznej manipulácii, chôdzi a pohybe.

Sektor vzdelávanie, výchova a šport taktiež zahrňuje široké spektrum činností v laboratóriách, pre ktorých bezpečnú prevádzku je zadefinovaných niekoľko základných podmienok, a to:

• laboratórne stoly majú byť vyrobené z nehorľavého a chemicky odolného materiálu,
• odsávače vzduchu majú byť vybavené samostatným odťahom splodín,
• v prípade nebezpečenstva je potrebný spoľahlivý a rýchly únik osôb z laboratória,
• zamestnanci musia byť vybavení účelnými ochrannými pomôckami, pričom tie musia zohľadňovať druh práce a druh používaných látok,
• dôležitou časťou vybavenia sú pomôcky na poskytnutie prvej pomoci,
• laboratóriá musia byť vyznačené príslušnými výstražnými tabuľkami podľa Nariadenia vlády SR č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie BOZP,
• zabezpečiť dostatočný počet špecifických typov hasiacich prístrojov,
• dodržiavať zásady školy chrbtice, keďže dokumentovanie výskumnej, resp. pedagogickej činnosti prebieha prostredníctvom dlhodobej práce s počítačom.

Laboratórne experimenty často spôsobujú značnú záťaž zraku, ktorú efektívne znižujú nové typy meracích prístrojov, rastrovacie mikroskopy, snímacie prístroje s viacerými zväzkami elektrónov a pod. Súčasťou komplexu laboratórnych prístrojov sa stávajú taktiež softvérové balíky, ktoré umožňujú efektívne procesovanie výskumu, spracovanie údajov, ako aj nastaviť metodiku skúmania špecifickým požiadavkám na BOZP.

V sektore vzdelávanie, výchova a šport pôsobí taktiež vysoký počet športovcov. Šport si vyžaduje značnú fyzickú aj psychickú aktivitu. Telo býva často vyčerpané a práve šport predstavuje v súčasnosti jednu z činností, pri ktorých je zdravie ohrozené najviac. Riziká predstavujú najmä úrazy, kam patria pády, údery, prípadne rôzne tržné poranenia. Najdôležitejším ochranným prostriedkom je v tomto prípade prevencia a tréning. Športovec musí poznať svoje telesné predispozície, aplikovať správne pohyby a vhodné ochranné pomôcky. Všetky tieto aspekty sú pre každý druh športu špecifické.

Počas tréningu a prípravy na športové výkony sa často nerešpektujú zásady vyváženosti medzi statickými a dynamickými svalmi. K tzv. svalovej nevyváženosti – dysbalancii dochádza u mladých jedincov hlavne počas školskej dochádzky. Keď potom na takýto terén nastúpi pravidelná dynamická záťaž, tak sa svalová dysbalancia len prehlbuje. To má potom za následok možnosť vzniku poranení (zlomeniny končatín, poškodenia väzov, poškodenia meniskov a chrbtice). Neskôr sa u takto preťažovaných športovcov vyskytujú častejšie štrukturálne, tzv. degeneratívne zmeny, a tak sa musia podrobovať operačným výkonom s umelými náhradami na chrbtici, bedrovom kĺbe, kolennom kĺbe a plecovom kĺbe.