Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V rámci systematicky prebiehajúcej optimalizácie štruktúry sektorových rád NSP/SRI v súlade s vývojom na trhu práce a sektorovými potrebami zamestnávateľov je sektor vzdelávanie, výchova a šport podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 aktuálne vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 85 Vzdelávanie, 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti, 94 Činnosti členských organizácií.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore vzdelávanie, výchova a šport bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 2 088 RPÚ, a to s podielom 4,5 % na celkovej početnosti RPÚ v SR. Z nižšie uvedeného grafu je možné identifikovať, že za roky 2014 až 2018 došlo k zvýšeniu počtu RPÚ v sektore o 36,0 %.

Počet RPÚ v sektore vzdelávanie, výchova a šport a medián RPÚ za všetky NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Z nasledovného grafu vyplýva, že najväčší počet RPÚ bol vo veľkostnej kategórii zamestnávateľov s počtom zamestnancov 50 až 249. Jednoznačne rastúcu tendenciu v počte RPÚ je možné identifikovať v kategórii 10 až 49 zamestnancov, kde sa zvýšil počet RPÚ zo 103 v roku 2014 na 148 v roku 2018, t. j. o 43,7 %.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore vzdelávanie, výchova a šport za roky 2014 až 2018

RPÚ v tomto sektore boli za sledované obdobie na 43 rôznych pracoviskách. Až 54,4 % RPÚ sa stalo na pracovisku: výučbové zariadenie, škola, stredná škola, fakulta, univerzita, detské jasle, materská škola.

Ako je možné určiť z nasledovnej tabuľky, najvyšší počet RPÚ v sektore z hľadiska zamestnaní bol medzi pedagogickými a odbornými pracovníkmi vo výchove a vzdelávaní, a to s podielom 30,8 %. Významný podiel mali taktiež aj pracovníci v osobných službách, a to s podielom 19,0 %, či upratovači a pomocní pracovníci, s podielom 17,2 %.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore vzdelávanie, výchova a šport za roky 2014 až 2018

Až v 80,2 % prípadoch RPÚ v sektore boli za sledované obdobie príčinou úrazu nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

Za ostatných päť rokov, t. j. 2014 až 2018, bolo v sektore 28 pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 4,7 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ. Až 39,3 % pracovných úrazov s ŤUZ sa stalo na pracovisku: výučbové zariadenie, škola, stredná škola, fakulta, univerzita, detské jasle, materská škola. Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) boli v 57,1 % príčinou pracovných úrazov s ŤUZ.

Počet pracovných úrazov s ŤUZ v sektore vzdelávanie, výchova a šport a medián pracovných úrazov s ŤUZ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Za roky 2014 až 2018 nastali v predmetnom sektore len dva SPÚ, a to v roku 2016 a 2018. Podiel SPÚ v sektore bol menej ako 1 % zo všetkých SPÚ v SR za sledované obdobie. Jeden SPÚ sa vyskytol na pracovisku: výučbové zariadenie, škola, stredná škola, fakulta, univerzita, detské jasle, materská škola. V druhom prípade nebolo pracovisko SPÚ identifikované. SPÚ sa vyskytli v nasledovných zamestnaniach: pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave;  pracovníci v osobných službách. Jednou z príčin SPÚ bolo používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov, práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. V druhom prípade nebola príčina zistená.

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore vzdelávanie, výchova a šport podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

V sektore vzdelávanie, výchova a šport bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to približne 970. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 600 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 70, respektíve približne 80. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, a to približne 90 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Nitriansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 88 %. Na druhej strane v Košickom a Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 44 %.

Taktiež pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 120. V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 70 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Nitrianskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 20, respektíve 30. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, a to približne 32 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol približne rovnakú hodnotu 32 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 4 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 5 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 310. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 50 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Žilinským krajom, v ktorých bol počet VPM približne 30. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom a Košickom kraji, kde bol ich podiel približne 24 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len 6 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 7 %.

V sektore vzdelávanie, výchova a šport sú na základe inzerovaných VPM najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Pomocník v kuchyni,
• Pracovník v sklade (skladník),
• Kuchár (okrem šéfkuchára),
• Učiteľ základnej školy,
• Pedagogický asistent,
• Upratovačka,
• Lektor ďalšieho vzdelávania.