Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor voda, odpad a životné prostredie. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú štyri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Zber, úprava a dodávka vody, Čistenie a odvod odpadových vôd, Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov, Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom.
Špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v decembri 2020, a to na úrovni 13,9 %. V novembri 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 13,5 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie v auguste 2019, a to 8 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 11 %, čo je približne o 6 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne vyššia, ako celoštátny priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 1,4 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v marci 2020, a to na úrovni 8,1 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v auguste 2019, a to 3,8 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi decembrom 2019 a januárom 2020 a predstavoval 3,1 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi júnom 2020 a júlom 2020, a to na úrovni 0,5 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 1 p. b.) nastal medzi marcom 2019 a aprílom 2019.
Špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 35,4 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 31,6 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 1,4 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (4,5 %) bola aj v Nitrianskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore voda, odpad a životné prostredie medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 5,1 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji (9,6 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 5,6 p. b.). Lepšie na tom boli Banskobystrický kraj s poklesom o 0,5 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 0,6 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú realizáciou ekonomických činností v oblasti vody, odpadu a životného prostredia. Ide práve o zamestnávateľské organizácie, ktoré v rámci personálneho manažmentu prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudí v práci a ich odmeňovania z tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 54 organizácií, čo predstavuje nárast o 117,4 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2017 a 2018, kedy vzniklo 29 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 53,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 4 943 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 49,5 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2017 a 2018, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 2 537 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 99 organizácií, čo predstavuje nárast o 101 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 37 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 37,4 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 5 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 2,3 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2014 a 2015, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 225 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 207 organizácií, čo predstavuje nárast o 21,6 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2010 a 2011, kedy zaniklo 229 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 110,6 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu len mierne ovplyvnila zmena v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 16 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 2,3 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 223 tis. EUR. Vzhľadom na výrazný nárast počtu organizácií a mierny nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 11 organizácií, čo predstavuje nárast o 42,3 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2011 a 2012, kedy zaniklo 11 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 100 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 5 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 1,9 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2015 a 2016, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 251 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie bola po celý čas vyššia, ako priemer SR a tento rozdiel sa od januára roku 2020 ešte zvýšil. Z hľadiska regionálneho členenia bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Prešovskom a Košickom kraji a v týchto krajoch prišlo aj k najvyššiemu medziročnému nárastu. V divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody prišlo k rastu počtu organizácií a k poklesu tržieb na jednu organizáciu, v divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd mali tržby na jednu organizáciu okrem rokov 2011, 2014 a 2018 klesajúci trend a počet organizácií vo všeobecnosti rástol. V divíziách 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov a 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom bol rozmanitý vývoj z hľadiska počtu organizácií, pričom výška tržieb na jednu organizáciu s nimi inverzne korelovala.
