Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Je vysoko pravdepodobné, že počet porúch na vodovodnej sieti bude vzhľadom na jej vek a stupeň opotrebenia, skôr rásť ako klesať. Rovnako sa dá predpokladať, že z dôvodov uvedených vyššie na viacerých miestach štát pristúpi k zvýšeniu ceny za surovú vodu. Takže straty vody budú do ekonomiky vodární zasahovať výraznejšie, ako je tomu teraz.
Inými slovami bude potrebné zvyšovať stav montérov vodovodných potrubí, schopných poruchy odstraňovať v najkratšom možnom čase. To bude však iba reakcia na aktuálnu situáciu.
Perspektívne bude potrebné významným spôsobom zlepšiť diagnostiku porúch (vysoko kvalifikovaní „pátrači“), sledovať sieť ako celok za pomoci moderných technológií (meranie tlakov, prietokov, „on line“ diaľkové odpočty), na čo budú vodárenské spoločnosti potrebovať vysokoškolsky vzdelaných vodárov, ako odborníkov z IT oborov. Využitie rýchlo sa rozvíjajúcich IoT sietí sa javí ako dobrý smer, ktorým sa vydala už dnes väčšina vodární.
Poznatky získané z diagnostiky sietí bude potrebné preniesť na odbory zodpovedné za prípravu a realizáciu investičných plánov, kde bude opätovne rásť potreba kvalifikovaných inžinierov z oblasti VHS (projektoví manažéri, prípravári stavieb).
Vek montérov vodovodných potrubí rastie, stredné odborné školy, respektíve stredné priemyselné školy daný odbor ponúkajú na štúdium výnimočne. Napríklad, odbor: Technik vodár, vodohospodár majú v portfóliu len dve školy na Slovensku: Súkromná stredná odborná škola DSA, Trebišov a Stredná odborná škola technická, Kukučínova 23, Košice.
„Pátračov“ školia dodávatelia prístrojov a často sa jedná o ľudí s minimálnymi znalosťami potrebnými na zvládnutie tohto náročného povolania. Vysokoškolsky vzdelaní vodári sa na trhu práce vyskytujú minimálne, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní IT špecialisti sa radia k najžiadanejším profesiám na trhu práce.
V tejto oblasti je situácia na trhu práce o poznanie lepšia, ako v prípade vodovodov, ale rovnako sa, hlavne v prípade obsluhy úpravní, nebude dať spoliehať na to, že školy budú produkovať „hotových“ absolventov.
Pokiaľ v súčasnosti vodárenské spoločnosti zamestnávajú, v závislosti od svojej veľkosti, jedného až troch technológov a tí často majú vo svojom portfóliu niekoľko (aj desiatok) čistiarní odpadových vôd ako aj úpravní pitných vôd, tak zvýšené nároky na úpravu surovej vody tieto stereotypy zmenia.
Rovnako aj to, že absolventi stredných chemických škôl bývajú vo vodárenských spoločnostiach zamestnávaní výlučne v laboratóriách. V dohľadnej dobe budú žiadaní aj na úpravniach vôd.
V uplynulom období sa stokové siete buď budovali nové, alebo rekonštruovali poväčšine pri zachovaní pôvodných profilov.
Jediné, čomu sa v tejto oblasti vodárenské spoločnosti významnejšie venovali, boli legislatívne vynútené posúdenia, respektíve rekonštrukcie odľahčovacích objektov na stokovej sieti (zákon 364/2004 Z.z., §36, ods. 13).
Nakoľko sa však situácia na stokovej sieti vplyvom prívalových dažďov a klesajúcej spotreby významne mení, manažment údržby stokovej siete sa stane významnou zložkou činnosti vodárenských spoločností.
Práca so špeciálnou technikou, či už monitorovacou, alebo čistiacou bude stúpať na dôležitosti. Pripájanie nových objektov na stokovú sieť bude potrebné posudzovať podstatne obozretnejšie, pričom mnohé výpočty a návrhy z minulosti už nebudú v plnej miere platiť.
Preto potreba mať v stave zamestnancov, schopných obsluhovať špeciálnu techniku v hodnote státisícov eur, ako aj stavebných inžinierov schopných riešiť hydraulické problémy stokových sietí, bude nevyhnutnosťou.
Výkyvy prítokov na čistiareň odpadových vôd v doposiaľ neobvyklom rozsahu sa postupne stávajú štandardom. Na tieto stavy musí obsluha primerane reagovať v takom rozsahu, aby chránila recipient, ako aj ekonomické záujmy prevádzkovateľa.
Preto je nevyhnutné, aby ČOV riadil pracovník, ktorý rozumie technologickým procesom. Na druhej strane starnutie technologických zariadení (aj „eurofondové“ sú už v prevažnej miere po zárukách) vyžaduje riadenie ich údržby na vysokej profesionálnej úrovni.
Takže potreba riadenia ČOV vysokoškolsky technicky vzdelanými pracovníkmi, by sa mala stať normou. Je žiadúce, aby obsluha pri všetkých moderných ČOV bola nie len manuálne, ale aj počítačovo zručná. Opätovne, hlavne stredoškolsky vzdelaná obsluha sa javí ako problematická.
Problematika platov je dlhodobým fenoménom, ktorý potrebujú vodárenské spoločnosti riešiť. Regulačná politika štátu aktuálne neumožňuje rast personálnych nákladov na požadovanej/žiadanej úrovni. Za oprávnený náklad, pre daný rok sa považuje priemerná mzda v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo pri trende v uplynulom období znamená, že „uznané“ mzdy v regulovaných spoločnostiach zaostávajú za trhom pracovnej sily o viac ako 100 EUR mesačne ( priemerná hrubá mzda v rokoch 2015 až 2019 rástla nasledovne: 883, 912, 954, 1013, 1063).
Nakoľko rast nákladov na mzdy nemôžu vodárne premietnuť do koncových cien vodného a stočného, musia hľadať vnútorné zdroje. Tie sú však vo veľkej miere vyčerpané.
Rast cien energií (medziročné nárasty: elektrina + 27,44 %, plyn + 24,18 %, zdroj ÚRSO), klesajúca nezamestnanosť (miera evidovanej nezamestnanosti k augustu 2019: 4,97 %, zdroj: ÚPSVaR), rast ohodnotenia práce cez sviatky (do 30.4.2018 50 % priemernej mzdy, od 1.5.2018 100 %), za sobotu (z 0,69 EUR/hod na 1,49), v nedeľu (z 1,38 na 2,99), v noci (z 0,55 na 1,2) a držania pohotovosti mimo pracoviska (z 0,56 EUR/hod v roku 2016 na 0,72 EUR/hod v súčasnosti), to sú všetko faktory, ktoré spoločnostiam spravujúcim vodovodnú a kanalizačnú sieť znemožňujú motivovať kvalitných pracovníkov výškou ponúkanej mzdy.
Tento stav núti spoločnosti hľadať zdroje mimo svojho core biznisu (rozšírená je stavebná činnosť pre tretie subjekty), čo sú však zdroje, ktoré nemusia byť trvalé/udržateľné.
Nástup moderných technológií (IoT, diaľkové riadenie, zvyšovanie stupňa automatizácie a pod.) do značnej miery dokáže znižovať podiel manuálnej práce, avšak zvyšujú dopyt po pracovníkoch s vyššou kvalifikáciou a logicky aj s vyššími platovými nárokmi.
Ako je ale zrejmé z vyššie popísaného, personálne nároky (čo do počtu) do budúcna nejavia známky poklesu. Uvoľnenie veľmi prísnej regulačnej politiky štátu v oblasti výroby a dodávky pitnej vody, ako aj odvádzania a čistenia odpadových vôd by podstatným spôsobom dokázalo zvýšiť atraktivitu práce vo vodárenstve (ktoré je v tejto oblasti atraktívne svojou stabilitou) a tým by nepriamo aj vytvorilo záujem o štúdium na odboroch, ktoré sú v tejto oblasti žiadané.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.