Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor voda, odpad a životné prostredie nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 83,0 % mužov a 17,0 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 2,2 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor voda, odpad a životné prostredie od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 12,1 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 0,8 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 11,2 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 34,3 % v decembri 2020 do 38,2 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,5 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 220 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (1 020) bol v septembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to 2 330, a najmenej, s počtom 1 680, ich bolo v auguste 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 6,6 %. Nárast pred pandémiou COVID-19 predstavoval 1,6 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 4,9 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 13,8 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 2,1 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 16,3 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 14,2 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 15,3 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov vyššia o 5,4 p. b. a dosiahla 9,1 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR približne 6,0 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 11,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 23,4 % a v roku 2020 to bolo 27,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 19,0 p. b., resp. o 21,1 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla približne o 3,7 p. b. a u mužov o 2,7 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, pričom presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,7 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (5,2 %) bola v tomto roku aj v Trenčianskom kraji.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji. Presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,4 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 5,5 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 19,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 18,3 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 0,8 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trenčianskom kraji, a to 3,2 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Košickom kraji, kde to bolo 26,4 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 23,8 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 1,4 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 4,2 %, bola v Nitrianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 3,7 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 6,5 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 4,4 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska dynamiky miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 0,3 p. b. a Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo 0,6 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 2,7 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Košickom kraji, a to 8,1 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 4 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Nitrianskom kraji s nárastom o 0,3 p. b., ako aj muži v Bratislavskom kraji, kde nárast predstavoval 0,6 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore voda, odpad a životné prostredie sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore voda, odpad a životné prostredie, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ až 27,1 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel podstatne menší, a to približne 11,8 %. Sektor voda, odpad a životné prostredie teda poskytoval rozsiahlejšie možnosti aj stabilnejšie pracovné uplatnenie mužom než ženám, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel ešte viac zvýraznila. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien ako u mužov, pričom z regionálneho hľadiska boli u mužov najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj a u žien Banskobystrický, Trnavský a Košický kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.